Tomáš Taraba — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v roku 2024 boli v Košickom a Prešovskom kraji straty v potrubí na úrovni 13,540 mil. metrov kubických za rok pitnej vody. Podiel objemu strát vody na objeme tejto vody určenej na realizáciu predstavuje približne 20,1 %, z toho straty vo vodárenských spoločnostiach boli 13,324 mil. metrov kubických za rok, čo predstavuje 21,4 zvyšných, približne 216-tisíc sú straty iných vlastníkov. V roku 2025 v Košickom a Prešovskom kraji straty v potrubí dosiahli 14,128 mil. metrov kubických za rok pitnej vody, čo predstavuje 20,6 % z objemu vody určenej na realizáciu. Na podrobnejšom členení podľa vlastníkov za rok 2025 sa momentálne pracuje. Ak hovoríme o cieľoch, do roku 2030 v januári 2026 Slovenská republika na základe novej povinnosti vyplývajúcej zo smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vykonala posúdenie miery strát vody za všetky vodohospodárske spoločnosti za roky 2021 až 2023 a tieto informácie sme oznámili aj Európskej komisii. Následne v roku 2028 Európska komisia stanoví prahovú hodnotu, po prekročení ktorej členské štáty sú povinné predložiť akčný plán na jej dosiahnutie. Voda určená na realizáciu, teda množstvo pitnej vody vyrobenej vo vlastných vodárenských zariadeniach v organizácii pri prepočítaní množstva pitnej vody prevzaté a odpočítané množstva pitnej vody bezodplatne, to je vlastne ten model, ktorý sa použil. Takže otázka, čo sa s tým bude robiť. Samozrejme, že keď je niekde akákoľvek poruchovosť, predstavuje to investíciu, na to, aby ste opravili nejaké potrubie, treba do toho investovať. Som rád, že uplynulé tri roky Slovensko investovalo do vodárenstva najvyšší podiel finančných zdrojov v danom čase oproti histórii. Na druhej strane každému je zrejmé, že otázka modernizácie vodovodných a kanalizačných potrubí bude na Slovensku veľkou témou. O to väčšmi, ak v nastávajúcom programovacom období už nebudú vyčlenené také finančné prostriedky ako v tých predošlých. Som osobitne teda nespokojný s tým, že napríklad v roku 2023, keď som sa stal ministrom, tak môjmu predchodcovi prepadlo 430 miliónov eur, ktoré mohli byť použité na budovanie kanalizácie alebo na modernizáciu kanalizácií. My v súčasnosti sme nad 100 % kontrahovania finančných prostriedkov z Európskej únie na tento účel, ale v každom prípade myslím, že v tomto sa zhodneme, že vodárenské spoločnosti na Slovensku si neplnia svoj účel, na ktorý vznikli. Ony nevznikli na to, aby za jedno euro im odovzdávali mestá, obce majetky vodovodov a kanalizácií, ktoré musia vystavať za milióny, ktoré sú platené poväčšine buď z prostriedkov envirofondu alebo modernizačného fondu. Vodárenské spoločnosti mali vždy za úlohu, aby spravovali túto sieť, ale aj ju budovali. A to, že teraz celé to budovanie je iba naviazané na finančné prostriedky z verejných zdrojov, je dôkazom toho, že ten model nefunguje, preto musí nastať téma a realita si to vyžiada, takže to je priestor pre možno aj nájdenie konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Ak chceme dlhodobo budovať tak ako nemocnice, diaľnice, tak vodárenskú infraštruktúru o to viac, musí dôjsť ku konsenzu, že v oblasti financovania vodárenskej infraštruktúry treba prísť s úplne novým modelom, buď sa tie vodárenské spoločnosti vrátia do rúk štátu, ak to má platiť naďalej štát, pretože dneska gro tých investícií ide zo štátnych zdrojov, ale realizujú si to ony. Budú musieť priznať, že ony tie finančné prostriedky nevedia si zohnať, alebo budeme musieť hľadať mechanizmus, či už do budúcna eventuálne sa baviť aj o oveľa rýchlejšom prehodnotení ceny toho majetku, ktorý tam dnes je, čo samozrejme všetko bude mať za následok reálne zohľadnenie nákladov a ceny a tým vlastne uznanie toho, že v súčasnosti tá cena neodráža to, aké reálne investície tam vyvolané sú. Ďakujem.