Tomáš Taraba — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne. Vzhľadom na charakter doručených otázok, ktoré boli adresované ministrovi dopravy, na ne odpoviem súhrnne. Vážený pán poslanec a obyvatelia obcí Oravská Polhora, Sihelné, Lokca, Vasiľov, Babín, Rabčice, Oravské Veselé, Klin, Bobrov, Lomná, Oravská Lesná, Mutné, Oravská Jasenica, Novoť, Hruštín, Rabča, Ťapešovo, Breza, Zubrohlava, Zákamenné, Krušetnica, Vavrečka, Beňadovo a mesta Námestovo, stavba, preložka cesty II/520 Nová Bystrica – Oravská Lesná, rieši prepojenie lokalít Kysuce a Oravy, ktoré bolo prerušené výstavbou vodárenskej nádrže Nová Bystrica. Výstavba cesty bola vyvolanou investíciou tejto vodárenskej nádrže. Trasa, v ktorej bola realizovaná stavba preložka cesty, sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Kysúc a Hornej Oravy. Z hľadiska územných podmienok je trasu cesty možné označiť ako horskú, skoro vôbec neosídlenú, okrem začiatku úseku Nová Bystrica, lokalita Pišojovce, a na konci úseku Oravská Lesná, lokalita Jasenovská. Z hľadiska konfigurácie terénu s obťažnými až ťažkými geologickými a drsnými klimatickými podmienkami dĺžka úseku stavby preložka cesty Nová Bystrica – Oravská Lesná je 9,4 kilometra. Realizácia stavby sa začala v roku 2004 Slovenskou správou ciest. Oficiálne slávnostné otvorenie preložky sa uskutočnilo 10. novembra 2008. Dôvodom, prečo preložku cesty medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou stavala štátna Slovenská správa ciest a nie samosprávny kraj, je skutočnosť, že išlo o vyvolanú investíciu vodárenskej nádrže Nová Bystrica. Hlavné dôvody tohto postupu zahŕňajú: Po prvé, záväzok štátu z minulosti, pôvodnú regionálnu cestu zatopil štát pri výstavbe vodnej nádrže v 80. rokoch 20. storočia. Štát prostredníctvom svojich organizácií a ministerstva mal preto zákonnú povinnosť vybudovať adekvátnu náhradu a prepojenie regiónov obnoviť. Po druhé, financovanie pred reformou verejnej správy. Plány, príprava a prvé investície na obnovu tohto spojenia vznikali ešte v čase, kedy všetky dôležité cesty vlastnil a spravoval štát. A po tretie, extrémna finančná a technická náročnosť. Výstavba prebiehala v mimoriadne zložitom zosuvnom a horskom teréne s rozpočtom presahujúcim 90 miliónov eur, čo bolo 2,2 miliardy vtedajších korún. Takúto masívnu investíciu by rozpočet Žilinského samosprávneho kraja nedokázal utiahnuť. Hoci cesty druhej triedy na Slovensku štandardne vlastnia a spravujú samosprávne kraje, tento konkrétny novovybudovaný úsek zostal po otvorení v roku 2008 dočasne v majetku štátu pod správou Slovenskej správy ciest. Štát musel najskôr doriešiť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod cestou a počkať na uplynutie záručných lehôt náročnej stavby, až následne sa mohol spustiť proces bezodplatného prevodu do vlastníctva žilinskej župy. Dňa 19. 11. 2013 bolo vydané usporiadanie cestnej siete, číslo úplne dlhé, to nemusím čítať, ktorým bol novovybudovaný úsek cesty druhej triedy zaradený do cestnej siete a ktoré stanovovalo práva a povinnosti k prevádzaným pozemným komunikáciám tak, že do ukončenia prevodu vlastníckeho práva k úseku preloženej cesty vykonáva všetky práva a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii doterajší vlastník Slovenská správa ciest. Na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o odovzdaní a prevzatí majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest má Žilinský samosprávny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán minister, aká je dlhá ešte vaša odpoveď? Lebo vás musím ukončiť.Taraba, Tomáš, podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR Už len potom, tak môžem potom ešte...