Tomáš Taraba — iné vystúpenie, 46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tak dovolím si, pán Čaučík, na vás reagovať. Naozaj som pochopil, že ste to mali napísané v notebooku, lebo toto by ste asi z hlavy nedali, tento lobistický text, tak vám bod po bode teda prečítam. Tu sa stretávajú dva koncepty. Jeden, ktorý obhajujete vy, to znamená tento lobistický v prospech deviatich súkromných OZV-čiek, ktorým ľudia musia zo zákona platiť poplatky za každý jeden obal, ktorý si kúpite. Každý jeden obal na Slovensku, ktorý sa predá, má špeciálny poplatok a ten poplatok putuje do deviatich súkromných firmách, teda tie, ktoré tu obhajoval práve pán Čaučík. A pán Čaučík nám vysvetlil, že týchto deväť súkromných firiem tie peniažky potrebuje a nemá mať žiaden limit, pretože, a teraz nám tu vymenoval, čo všetko oni musia, dámy a páni, s tými peniazmi chudáci urobiť. A ja teraz to prečítam. Musia dávať na reporting. Viete, to sú tie excelovské tabuľky, ktoré stoja 20 centov a ktoré sa fakturujú za tie milióny, hej. Takže títo chudáci súkromníci, ktorí vyzbierajú, dámy a páni, od vás 140 miliónov ročne, teda pán Čaučík obhajuje, že s týmito peniažkami oni chudáci musia investovať do reportingu. Potom viete, čo musia robiť? Nám tu pán Čaučík povedal, prečo toľko peňazí potrebujú? Na právne analýzy. Bez kontroly. Povedzte mi, akou kontrolou verejného obstarávania prechádzajú súkromné firmy? Viete akou? Nulovou. Toto je najkrajší biznis model, ktorý naozaj dokáže len takýto lobista obhajovať, ktorému to napíšu a tu si to takto dal, videli ste to všetci a čítal to do radu. Pretože ten model je postavený tak, že pokiaľ viete, každý verejný subjekt podlieha kontrole. Každý jeden verejný subjekt a envirofond podlieha kontrole, podlieha zákonom. On tu obhajoval súkromné firmy, ktorým sa naleje 140 miliónov každý jeden rok, a ktoré viete, čo s tými peniazmi urobia? To presne, čo povedal, reporting, marketing, právne analýzy, aj na marketing povedal, že potrebujú publicitu robiť. Viete, jak sa vyťahujú peniaze najlepšie? Cez publicitu. To sú tie, keď idete na futbalové štadióny a máte tam tú reklamu, hej. Raz bola taká reklame, že keď si prečítate tento bilbord, my vyrobíme medzitým koľko elektrickej energie a keby ste si to mohli od niekoho iného kúpiť. Takže on tu vlastne obhajoval, že nalievajte, občania, peniaze do deväť súkromných firiem a pán Čaučík vám odkázal, že čo vás do toho, čo s tými peniazmi robia. A práve tu je, pán Čaučík, ten problém. Pretože tieto firmičky, ktoré vám napísali tento text a ste ho tu čítali z toho notebooku, tak tieto firmičky nepodliehajú žiadnej kontrole. Rozumiete tomu? Ony keď sa rozhodnú, že dajú z tých 140 miliónov Jožkovi a Ferkovi, že jeden sa bude starať o ten marketing, druhý o niečo iné, tak si tie peniaze odtiaľ pekne vyberajú. No a máme tu firmy, pán Čaučík, ktoré si nechávajú viete koľko? Až do 30% režijných nákladov. Pamätáte si, dámy a páni, keď sme tu riešili prípad, že ľudia majú povinnosť platiť zdravotné poisťovne. A máme tu súkromné dve zdravotné poisťovne, ktoré vlastne sa povedalo, že dobre, tak máte zo zákona ľudia povinnosť im posielať peniaze a keďže máte povinnosť posielať peniaze zo zákona, nie preto, že by boli možno schopnejší, že by mali lepšie produkty, ale proste zo zákona majú určitý stabilný príjem, tak tieto firmy si mohli, alebo aby si nemohli nechať ľubovoľný poplatok na svoju činnosť, tak sa stanovilo maximálne percento, ktoré môžu používať na svoju vlastnú réžiu. A moja teraz otázka je, že prečo tento istý model, ktorý funguje napríklad pri organizáciách zodpovednosti výrobcov, by nemal platiť tak isto. Keď zdravotná poisťovňa môže maximálne použiť určité percento na réžiu, prečo, pán Čaučík, vám vadí, ak tá istá súkromná inštitúcia len pod názvom OZV, lebo bavme sa, že to je to isté, tak oni môžu tie peniaze používať ľubovoľne. Že to môže byť u niekoho 10 %, u niekoho 15 %, u niekoho 30 %, koľko si povedia. A tretí problém, ktorý je, že tieto súkromné inštitúcie si povedali, že oni nebudú vracať, alebo na Slovensku je model, každý, kto ste starosta, ktorý ste primátor, viete, že aj keď viac recyklujete, tak tieto súkromné inštitúcie vás za to vôbec neodmeňujú. Nemáte absolútne žiaden benefit z toho, ak recyklujete viac oproti tým, ktorí recyklujú menej, čo mal byť základ toho celého princípu. Takže žasnem nad tým, že na jednej strane teda obhajujete, pán Čaučík, model, ktorý dáva súkromným firmám, ktoré zo zákona získavajú peniaze, ľubovôľu, na čo tie peniaze použijú, síce ste nám to tu vymenovali, že na marketing, na reporting, na právne analýzy, a potom premostíte a hovoríte, že pri Environmentálnom fonde to nemá byť viac jak 2 %. Tak prečo ste tu nevystúpili a nepovedali, že by to nemalo byť viac jak 2 % pri OZV-čkách. Dohodneme sa tak? My dáme pozmeňujúci návrh, že pri envirofonde to bude maximálne 2 % a, pán Čaučík, podporíte to, že pri OZV-čkách to bude tiež maximálne 2 %? Alebo vás skritizujú za tento návrh? Že už im nevyjde na ten marketing, čo ste to hovorili? Reporting, právne analýzy. Tak sa dohodneme? My dáme pozmeňujúci, lebo my sme sa na tom dohodli, dobre? Tak aby ste vedeli, my prídeme s pozmeňujúcim návrhom, že to bude maximálne 2 %, ale viete, prečo sme chceli a stále sa bavíme o tom, že môžu to byť 2 % na mzdové a neviem aké výdavky, na počet zamestnancov, lenže riešime jednu vec, pán Čaučík, že ten extrémne úspešný projekt, ktorý bol Obnov dom, to je to, čo keď ja som sa stal ministrom, tak za dva roky predošlá vládna koalícia dokázala zatepliť 300 domov a my sme zateplili 17-tisíc domov, tak našli sme model, ako budeme vedieť ďalších 17-tisíc domov zatepliť, ak sa v podstate na to otvoria zdroje z modernizačného fondu, aby sme čo najrýchlejšie tie peniaze poslali ľuďom. A na to, samozrejme, viete, že obhospodáriť zateplenie 17-tisíc domov sa asi administratívne nebude dať s existujúcim počtom zamestnancov. Takže beriem vás za slovo, 2 %, takže vy ste povedali, že 10 % je pri súkromných OZV-čkách zničujúce a pri envirofonde 2 % je maximum, hej. Takže to je úžasné logika. Takže tu len vidíte tú kolíziu verejného a súkromného záujmu. No a potom hovoríte, že áno, k tomu sa hlásim, to ste povedali správne, že toto neni len taká malá technická zmena, že to je relatívne dosť zásadná zmena vo fungovaní odpadového hospodárstva. V podstate také isté zásadné zmeny bol aj zákon o odpadoch, vďaka ktorým sme umožnili štátu vstupovať na pozemky, ktoré podliehajú sanácii. Vďaka tomu napríklad sa nám podarilo uzavrieť desať skládok, s ktorými sme dlhé, dlhé roky nevedeli na Slovensku pohnúť a ktoré boli predmetom infringementu. Vďaka tomu napríklad sme oslabili pozíciu kadejakých právnikov, ktorí v momente, keď vedeli, že štát má povinnosť zasanovať niektorú skládku, tak ľudia nechceli štát tam pustiť a chodili za nami s rôznymi nereálnymi požiadavkami, že čo máme zaplatiť za vstup alebo čo máme zaplatiť za to, aby sme sa stali vlastníkmi tých pozemkov. Takže týmto zákonom, to bol tiež dosť zásadný posun a myslím si, že tiež ste tu proti tomu vystupovali, pretože nejak je to také divné, že vždy keď sem prídeme so zákonom, ktorý obhajuje ten verejný záujem, tak to dopadne takto. Takže ešte raz teda, ten pozmeňujúci návrh, ktorý dáme, tak bude približne tak, že bude mať 2 % a možno tam dáme, že len po rozhodnutí vlády sa to môže navýšiť, ale bude, nebude, to nenásobí. A teda beriem vás za slovo a navrhneme 2 % aj pre tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Myslím, že teraz vám píšu asi esemesku, že to nebol dobrý nápad. Ďakujem pekne.