Dana Kleinert — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem pán Ledecký, ja by som chcela iba jemne otočiť a nasvietiť tému sociálnych podnikov z iného pohľadu a to je z pohľadu podpory. Dlhé roky som zamestnávala ľudí v textilnom a odevnom priemysle, kde všetci vieme, že naozaj pracuje aj veľa ľudí s handicapom. Napríklad mnoho ľudí nepočujúcich, čiže ak aj existujú, vieme že existujú sociálne podniky, ktoré zamestnávajú ľudí s hendikepom, tak si myslím, že je dôležité ich podporiť. Slovenská republika má rôzne štúdie ktoré hovoria o tom, ako je veľmi dôležité cez medzinárodné veľké, reprezentatívne, reprezentačné aktivity Slovenska, kvalitný dizajn, kvalitné umenie podporiť aj výrobu u nás doma na Slovensku a kam tým smerujem? O pár dní sa otvárajú olympijské hry v Miláne a my sme ako Slovenská republika opäť raz trestuhodne premárnili príležitosť a odev slovenskej reprezentácie sme dali vyrobiť v Poľsku. Slovenských paralympionikov obliekajú Taliani, to sme si dali vyrobiť tam, namiesto toho, aby sme, napríklad, olympijský výbor, keď už im dávame naše spoločné financie, zaviazali tým, aby sa snažili vyrábať doma a napríklad doniesť prácu aj pre sociálne podniky. Myslím si, že je túto tému dôležité reflektovať, lebo to sú príležitosti, olympiáda, Expo, kde, ktorých je veľmi málo, ale ktoré môžu aj reálne krajine pomôcť. Chápu to Česi, všetky okolité krajiny alebo aj celkovo na svete. My ideme stále čudným spôsobom, takže ak by som chcela teda na jednu vec upozorniť, tak si myslím, že príležitosti sa máme chopiť a nie ich zahadzovať a to aj v prípade sociálnych podnikov, ktoré sa venujú tomuto priemyslu. Ďakujem.