Marek Lackovič — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj za príspevok, pán poslanec Pročko. Vy ste spomínali vo svojom príspevku, vo svojom vystúpení vety ako, citujem, tento štát sa o vás nepostará alebo tento štát sa teda o ľudí nestará a nepostará. Máte úplnú pravdu. Častokrát je to aj v týchto týždňoch, mesiacoch, posledných dvoch rokoch tak, že do veľkej miery tu činnosti štátu suplujú samosprávy, obce, mestá, čiastočne aj kraje, samosprávne kraje, vyššie územné celky. Lenže keď sa pozrieme aj na tie vyhliadky samospráv slovenských, bez ohľadu teraz na ich veľkosť, tak nie sú vôbec ružové. A nie sú vôbec ružové aj vďaka tomu, čo táto vláda pre nich robí, v zátvorke skôr nerobí, o tom, aký dialóg s nimi vedie, v zátvorke, samozrejme, nevedie, čiže aj v kontexte tých sociálnych podnikov, ktoré zrejme ak teda vôbec prídu na rad ešte vôbec tento týždeň, budeme pokračovať v tom a hlbšie nazrieme aj do tejto problematiky, tak máme tú možnosť vidieť, že aj v tomto, kde by človek čakal aspoň snahu o nejaký normálny, odborný, slušný dialóg, tak to jednoducho neprichádza. A mne už ani nedáva zmysel, že prečo aj naozaj že pri takýchto veciach, kedy by sa našiel široký konsenzus naprieč celým spoločenským, politickým spektrom, tak prečo ešte aj v takýchto situáciách máte tú potrebu siahnuť po proste skrátených konaniach, bez diskusie, narýchlo, skratkovito, na hulváta, bohužiaľ, častokrát. Nedáva to žiadny zmysel. Vy sa už úplne opúšťate.