Zuzana Števulová — faktická poznámka, 43. schôdza

Simona, ty si vo svojom príspevku veľmi dobre poukázala aj na ten dlhoročný problém v DSS-kách, ktorý sa týka práve nevyhovujúcich platových pomerov personálu, špeciálne pokiaľ ide o opatrovateľky a opatrovateľov, aj to, že dnes ich už je vlastne nízky počet, mnohí z nich už aj vo vyššom veku a robia to viac-menej z nadšenia. A veľmi veľa ľudí sa radšej zamestná v zahraničí na tejto pozícii ako doma na Slovensku. Treba povedať, že toto je naozaj dlhoročne pozorovaný trend, táto feminizácia vlastne odchodu týchto opatrovateliek do zahraničia, kde teda nahrádzajú tie pracovné pozície alebo obsadzujú tie pracovné pozície, ktoré vlastne už domáce obyvateľstvo už nechce vykonávať. Takisto sa to dnes už deje aj u nás, ale má to potom neblahý vplyv, samozrejme, aj na tie rodiny, to treba zdôrazniť, ktoré tu teda ostávajú a zároveň to má aj nepriaznivý vplyv na tú situáciu v tých DSS-kách. Ja sama som to osobne videla, aj keď som pomáhala počas covidu v zariadeniach pre seniorov mesta Bratislava, kde tá situácia, naozaj teda klobúk dole všetkým ľuďom, ktorí tam vtedy pracovali, už vtedy za tých ťažkých podmienok a nejakým spôsobom sa to veľmi nezlepšilo. A preto sa pýtam, že si správne povedala, že by bolo treba naliať do toho systému peniaze. No bolo, lenže tie peniaze, žiaľ, nám uchádzajú cez kauzy ako voderadská slayáda, kde sa pýtam, že keby tých desať miliónov, o ktoré sa to predražilo, boli radšej naliate na platy opatrovateliek, tak dnes by možno sa sanovali viaceré zariadenia, ktoré trpia tým nedostatkom zamestnankýň a zamestnancov.