Marek Lackovič — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj tebe, Braňo, za tvoj príspevok. Ty si v ňom spomínal alebo analyzoval si to vystúpenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zo včera, kedy sa tu teda prišiel, ako si ty spomenul, svojím spôsobom naozaj že vyzvracať a vysvetliť, snažiť sa vysvetliť to, čo vlastne týmto celým sa zamýšľa. No jemu sa ten dávivý reflex spúšťa pravidelne, keď treba normálne argumentovať a normálne vysvetľovať tie veci, ktoré sem pod pazuchou prinášajú. Spomenul si aj to, že sa neunúval prísť na predvčerajší ústavnoprávny výbor a toto nie je ojedinelý prípad, veď aj my v našom výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu sme sa ho opakovane snažili prizývať a ja si nepamätám, až na prvý týždeň v týždni od 25. októbra ´23 do 30. októbra ´23, či vôbec niekedy prijal toto pozvanie a zdá sa mi, že nie. Rovnako tak naposledy, keď sme ho niekoľkokrát intenzívne naozaj naliehali a prosili, aby sa dostavil v kontexte rastúcej kriminality v obciach a mestách a taktiež sa neunúval prísť, a to ho tam čakali aj niekoľkí starostovia, primátori, Únia miest Slovenska, ZMOS, teda zástupcovia rôznych samosprávnych stavovských organizácií. Ja tak rozmýšľam a stále hľadám a stále mám takú tú nádej, možno som naivný, ale myslím si, že, alebo rozmýšľam nad tým, že čo by sa muselo stať, aby minister vnútra Matúš Šutaj Eštok navštívil takýto výbor, že čo by sa muselo stať, aby považoval naozaj za dôležité prísť, že čo by to muselo byť, aká téma by sa musela udiať, aby on považoval za dôležité zdvihnúť sa a naozaj osobne prísť diskutovať a nie zbabelo sa ukrývať niekde na chodbe.