Marián Čaučík — faktická poznámka, 43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dušenka, hovorili ste o nezávislosti úradu, vyjadrili ste pochybnosti o tom, či úrad bude, alebo môže byť naozaj nezávislý. A toto je aj obava, ktorú zdieľam aj ja a moji kolegovia v KDH, pretože podľa navrhovaného zákona § 1 ods. 1 sa zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Mal by byť nezávislý orgán, ale. Čo sa dočítame ďalej? Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada spomedzi kandidátov navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Vláda môže Národnej rade navrhnúť kandidátov na predsedu úradu po ich verejnom vypočutí a po ich hodnotení komisiou a táto komisia bude mať päť členov. Po jednom členovi komisie vymenúva prezident, vláda, verejný ochranca práv, úrad vlády a poradný orgán vlády. To znamená, aj v komisii má táto vláda väčšinu. Takže ak vzťahy vo vládnej koalícii budú fungovať, tak si zabezpečia aj svoju politickú nomináciu. Ak budú fungovať, pretože vidíme aj, že je to veľmi náročné v tomto čase. Odborné kapacity, ktoré sa vyjadrovali k tomuto návrhu zákona, sa zhodujú na tom, že zrušením jedného úradu bez zabezpečenej kontinuity a spochybnenými ustanoveniami v zákone, nám klesne ochrana oznamovateľov, zvýši sa riziko odvetných opatrení, oslabí sa boj proti korupcii a zároveň hrozí, že nové orgány nebudú fungovať vôbec, alebo budú len formálnou fasádou, ktorá bude mať menej právomocí a menej nezávislosti. Varovali tiež, že ak tento zákon prejde, Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude menej bezpečné upozorniť na korupciu. My tieto obavy zdieľame.