Marián Čaučík — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Kolegovia, pán premiér Robert Fico nazval tento návrh rozpočtom dobrých správ. Pán minister Kamenický ho označil aj za rozpočet sociálneho zmieru. Chcem sa preto naň pozrieť aj cez túto optiku. Aké správy v skutočnosti prináša návrh rozpočtu na rok 2027 ľuďom? Pozrime sa najprv na proces. Akým sa tento rozpočet dobrých správ a sociálneho zmieru dostal na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Rozpočet je najdôležitejší ekonomický zákon roka. Napriek tomu o ňom Národná rada po prvýkrát za viac ako 30 rokov začala rokovať bez riadneho odborného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu. A mali sme možnosť na úvod počuť stanovisko predsedu Najvyššieho kontrolného úradu aj interakciu s ministrom financií. Ja len pripomeniem, čo povedal pán predseda Raši. Povedal, že nebolo v ľudských ani profesionálnych možnostiach posúdiť, či tento rozpočet je v súlade s národnými pravidlami aj medzinárodnými štandardami. V tom čase, ktorý mali k dispozícii. Takže Najvyšší kontrolný úrad nemohol posúdiť, či dodržané pravidlá umožňuje legislatíva realizovať všetky naplánované výdavky. Či rozpočet smeruje k udržateľným financiám alebo pokračuje zadlžovanie krajiny a bremeno sa prenáša na ďalšie generácie. Takisto nedostali možnosť adekvátne posúdiť plošné vyplácanie energopomocí a dôchodkov, čo svojím spôsobom znamená aj riziko pre zadlžovanie krajiny a plytvanie s obmedzenými verejnými výdavkami. Toto sa udialo. Takisto sociálni partneri nemali možnosť sa seriózne oboznámiť s návrhom rozpočtu. Niektorí koaliční kolegovia to obhajujú tým, že však dialóg so sociálnymi partnermi tu je aj počas celého roka. Takýmto spôsobom sa nedá prijímať najdôležitejší zákon roka. Keď jednoducho jeho finálnu verziu nedostanú ani 24 alebo 48 hodín predtým. Pán predseda Andráši nám tu tiež vysvetlil, že Najvyšší kontrolný úrad nezačal pracovať pred dvoma dňami, ale problém bol v tom, že úrad nemal všetky potrebné doklady, podklady a dostal na finálne posúdenie návrhu extrémne krátky čas. Toto by nás malo znepokojovať bez ohľadu na to, či sedíme v koalícii alebo v opozícii. To, že NKÚ nevedel posúdiť, či pri tvorbe rozpočtu boli dodržané všetky zákonné pravidlá, či sú aj makroekonomické predpoklady realistické a či sú To by nás malo znepokojovať bez ohľadu na to, či sedíme v koalícii alebo v opozícii. To, že NKÚ nevedel posúdiť, či pri tvorbe rozpočtu boli dodržané všetky zákonné pravidlá, či sú aj makroekonomické predpoklady realistické a či sú všetky plánované výdavky riadne legislatívne kryté. Kolegyňa Andrea Turčanová na začiatku rozpravy pripomenula veľmi jednoduché porovnanie so samosprávami. V samospráve je normálne, že poslanci dostanú rozpočet obce alebo mesta minimálne sedem dní vopred a majú k nemu k dispozícii aj stanovisko hlavného kontrolóra. My sme zvolení poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Rokujeme o štátnom rozpočte na budúci rok a my ani takéto základné postupy a procesy nevieme mať zabezpečené. Toto je predmetom mojej obrovskej kritiky. Pri štátnom rozpočte za desiatky miliárd € pri najdôležitejšom zákone roka toto naozaj nepotrebujeme. Áno, ide tu o kvalitu parlamentnej kontroly. A ak má vláda dobrý rozpočet, mala by mať záujem na tom, aby ho nezávislé inštitúcie mali čas preveriť. Poďme k samotným číslam. Vláda tri roky konsoliduje, ľudia a firmy platia viac. Zvýšila sa DPH, zvýšili sa zdravotné odvody. Prišla nezmyselná transakčná daň, ktorá nie je ani reálnou daňou. Je proste výpalným z každého jedného prevodu na účte podnikateľov, ktorý nám vyháňa podnikateľov za hranice Slovenskej republiky. Znižoval sa daňový bonus. A teraz v tomto rozpočte sa povie, v roku 2027 vám už nové dane nepridáme. Lenže tie staré nám tu ostávajú. Čo sme za túto konsolidáciu dostali? Deficit v roku 2026 má byť približne 6,3 miliardy €, teda 4,37 % HDP. V roku 2027 je naplánovaný deficit na úrovni 7,4 miliardy €, teda 4,94 % HDP. Takže deficit sa po troch rokoch konsolidácie neznižuje. Ale naopak, on rastie. A ešte zaujímavejšie je porovnanie so začiatkom volebného obdobia. V roku 2023 bol deficit približne 4,95 % HDP, v roku 2027 má byť 4,94 %. Po troch konsolidačných veľkých balíkoch sme teda pri deficite prakticky tam, kde sme začínali. Len s jedným rozdielom. Máme vyšší dlh, vyššie dane a vyššie výdavky. Veľmi zlé predpoklady pre nový rozpočet na nový kalendárny rok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto konštatuje, že rok 2027 neprináša ďalšie zlepšenie hospodárenia. Čistý dlh má počas tohto volebného obdobia narásť približne o 30 miliárd €. Podľa prepočtu KDH je to približne 22 000 € na štvorčlennú rodinu. Samozrejme, nikomu nepríde domov faktúra na 22 000 €, ale tento dlh budeme platiť všetci cez úroky, cez budúce dane a cez peniaze, ktoré potom nebudú na nemocnice, školy, cesty alebo rodiny. Tieto peniaze nám budú jednoducho chýbať. Len úroky z dlhu majú v roku 2027 stáť približne 2,7 miliardy €, takmer dvojnásobok oproti roku 2023. A preto sa pýtam. Ak toto je rozpočet dobrých správ, ktorá z týchto správ, ktoré som pred chvíľou povedal, bola dobrá? Že po troch konsolidáciách máme takmer rovnaký deficit? Že dlh ďalej rastie? Že stále viac našich daní dávame na úroky? Alebo to, že už dnes vieme, že na roky 2028 a 29 chýbajú konkrétne opatrenia v miliardách eur? To sú dobré správy? Podľa mňa je oveľa presnejšia veta: platíme viac a dostávame menej. A pritom štát míňa viac. Nechcem pri tom spochybňovať konkrétnu pomoc ľuďom, ani kritizovať 13. dôchodok len preto, že je to 13. dôchodok. Nehovorím, že štát nemá pomáhať domácnosti s energiami, ale otázka znie inak. Keď vláda ľuďom zoberie peniaze v konsolidácii a potom časť z nich rozdá späť, môže toto nazvať sociálnym zmierom? Verejné financie sa tým samy neuzdravia. Štát musí začať šetriť aj na sebe, na svojej prevádzke, na neefektívnosti, na zlom riadení a nie predovšetkým na rodinách, živnostníkoch a ľuďoch, ktorí pracujú. A aj tie veľké výdavky, ktoré sú vaše rodinné striebro, 13. dôchodky alebo energopomoc sa dajú robiť inak, adresne, konkrétnejšie a šetrnejšie. Budem sa ďalej venovať rozpočtu pre pôdohospodárstvo, na ktorý sme mali tiež nedôstojný čas na výbore, nedôstojný aj časom. A nedôstojný aj tým, že tam ani neprišiel, neunúval sa prísť minister pôdohospodárstva, aby tento rozpočet obhájil. Poslal pani Smatanu, tajomníčku, ktorá nám ale nevedela odpovedať na otázky, ktoré sme dávali. Preto si dávam tiež otázku. Aký hlbší zmysel má takýmto spôsobom nastavené rokovanie o štátnom rozpočte, že na výboroch, kde by mal byť ten priestor, kde sa venujeme do hĺbky problémov, máme čas veľmi obmedzený a potom necháte týždeň na to, aby sme sa tu vyrozprávali v pléne opoziční poslanci, pretože koaliční do rozpravy ani nejdú a je to ako keby sme hrach na stenu hádzali, pretože tieto otázky, ktoré máme, na ne jednoducho odpovede nedostaneme a vieme to už dopredu. Napriek tomu poviem, čo si myslíme o rozpočte v oblasti pôdohospodárstva. Na prvý pohľad tento rozpočet prišiel s dobrou správou, že je tu viac finančných prostriedkov. Kapitola Ministerstva pôdohospodárstva má dosiahnuť približne miliardu 247 miliónov € oproti pôvodnému plánu na rok 2026, je to nárast, významný nárast. Keď sa však pozrieme pod povrch, obraz je podstatne zložitejší. Oproti očakávanej skutočnosti roku 2026 už rast nie je stovky miliónov, ale približne iba 75 miliónov €. A ešte podstatnejšie je, odkiaľ tieto peniaze pochádzajú. Veľká časť tohto rastu sú európske zdroje. Na priame platby má ísť približne 553 miliónov €, na rozvoj vidieka približne 299 miliónov €, takmer 70 % výdavkov sektora je naviazaných na európske zdroje a ich spolufinancovanie. Toto samo o sebe nie je zlé. Európske peniaze sú naše legitímne zdroje a treba ich využiť. Ale upozorním tu na jedno veľké riziko, ktoré si nesieme. Za posledné mesiace, a to je audit Európskej komisie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, pretože tento audit prišiel s mnohými veľmi výraznými nedostatkami. A ako na to odpovedalo ministerstvo a samotná platobná agentúra, nevieme. Udržiavajú to v tajnosti, ale myslíme si, tak ako funguje PPA, že je to obrovské riziko na to, že jednoducho Európska komisia s opatreniami, s ktorými prichádza PPA, ktoré ostávajú v tajnosti, jednoducho nebude súhlasiť. O to viac, že v tomto týždni sa cez investigatívnu žurnalistiku sme dostali novú správu o tom, ako PPAčka dovolila presunúť firmy na nové firmy, firmy, ktoré by mali ísť do konkurzu, pretože boli v probléme. Takže, ak toto urobila tesne pred exekúciou Pôdohospodárska platobná agentúra, ja si neviem predstaviť, že Európska komisia bude spokojná s tým, ako sa využívajú európske zdroje tu na Slovensku. Takže rozpočet kapitoly pôdohospodárstva, ktorý je postavený veľmi silno na európskych zdrojoch, stojí na veľmi vratkých nohách, pretože sa môže stať, že Európska komisia jednoducho bude žiadať pozastavenie akreditácie a dá nám korekciu. Tá korekcia sa môže pohybovať vo výške desiatok miliónov, ale aj stoviek miliónov eur, ktoré nebudú preplatené z európskych zdrojov a narastie o to viac rozpočet a sekera rozpočtu Slovenskej republiky. Takže toto riziko tu je a ja na chcem aj dnes upozorniť. Takisto, ak je tá kapitola postavená hlavne na európskych zdrojoch, nemožno rast celej kapitoly prezentovať ako masívne posilnenie národnej poľnohospodárskej politiky, pretože zároveň štátna pomoc a národné podpory klesajú na približne 56,6 milióna €, pozemkové úpravy zostávajú na úrovni okolo 20 miliónov € a pri lesníctve tiež nevidíme nejaký finančný impulz. Samotný rozpočet pritom pomenúva skutočný problém slovenského poľnohospodárstva. Máme nízku produktivitu, nízku investičnú intenzitu, slabé spracovanie, zaostávajúce potravinárstvo. Hrubá pridaná hodnota na ha je približne na štvrtine priemeru Európskej únie. Podobne zaostávame aj v investíciách. A preto mám obavu, že opäť riešime predovšetkým transfery a nie príčinu problému. Priame platby sú potrebné, ale platba na ha sama o sebe nepostaví modernú maštaľ. Nevybuduje závlahu, ani nezmodernizuje potravinársky závod. Takisto nevytvorí slovenskú značku, schopnú konkurovať veľkým zahraničným výrobcom. A toto je obrovský problém nášho poľnohospodárstva, konkurencieschopnosť. A to, že nevytvárame pridanú hodnotu na našom území. Pristavím sa trochu pri závlahách, ktoré v kontexte obrovského sucha, ktoré sme zažili toto leto, sú veľmi dôležité. Práve závlahy sú dobrým príkladom rozdielu medzi peniazmi na papieri a skutočnou investíciou. Ministerstvo v septembri tohto roku vyhlásilo štyri výzvy za necelých 35 miliónov €, približne 8,2 milióna na nové a rozšírené závlahy priamo na farmách, 5 miliónov má ísť na závlahovú infraštruktúru mimo fariem, 15,5 milióna na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcej štátnej závlahovej infraštruktúry a 6 miliónov na vodozadržné opatrenia. Tieto opatrenia vítame. Ale položme si otázku o čase, kedy prichádzajú. Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky súčasný platí od roku 2023. Máme za sebou extrémne suché obdobia. O nedostatočných závlahách hovoríme celé roky. A žiadosti do týchto kľúčových výziev sa začínajú podávať kedy? Budúci týždeň, 12. októbra 2026, v štvrtom roku fungovania Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2023, 24, 25 a máme október 2026. To znamená jednoducho to, že ešte ani dnes z nich farmári nemohli dostať ani euro na realizovaný projekt. Toto je výsledok fungovania rezortu pôdohospodárstva pod taktovkou ministra Richarda Takáča. Preto za KDH opakujeme, farmári nepotrebujú alokáciu, potrebujú fungujúcu závlahu a mali sme robiť oveľa viac v tom čase, ktorý sme mali. Pri existujúcej štátnej infraštruktúre potrebujeme jasný plán obnovy hydromeliorácií. Nie experimentovať s drahým PPP projektom, pri ktorom sa hovorilo nákladovo o 500 miliónov €, toto hovoril minister Takáč, to hovoril premiér Robert Fico. Štát musí vedieť povedať, ktoré sústavy chce obnoviť, kde je voda dostupná, lebo aj toto bude veľký problém. Zdrojov vody, ktoré nám tiež vysychajú. Štát musí povedať, ktoré územia sú prioritné a ako zabezpečí farmárom reálny a dlhodobý prístup k vode. Teraz v štátnom rozpočte k tomu pribúda ďalších 100 miliónov € na sucho. Túto položku tiež vítame, ale nevieme, na čo týchto 100 miliónov € pôjde. Za čo sa tých 100 miliónov? Čo sa za tých 100 miliónov postaví? Koľko pôjde na závlahy? Koľko na obnovu existujúcich závlahových sústav, koľko na opravu štátnych nádrží, na vodozádržné opatrenia, koľko na nové diela, toto potrebujeme vedieť. Navyše boli klasifikované v štátnom rozpočte v kategórii tovary a služby. Toto by sme veľmi radi tiež vedeli, čo znamená, ako ministerstvo plánuje. Navyše je to program, ktorý je nadrezortný, ktorý nie je len v gescii Ministerstva pôdohospodárstva, aj keď ono tieto finančné prostriedky dostalo. A mám k tejto položke ešte jednu otázku. Ak je sucho strategický a dlhodobý problém, prečo je 100-miliónová položka iba v roku 2027 a v roku 2028… Sa pôdohospodárstva, aj keď ono tieto finančné prostriedky dostalo. A mám k tejto položke ešte jednu otázku. Ak je sucho strategický a dlhodobý problém, prečo je 100-miliónová položka iba v roku 2027 a v roku 2028 a 29 vo výhľade nemáme nič? Strategický problém predsa nemôže mať jednoročnú stratégiu. Ďalší problém slovenského pôdohospodárstva je, že dovážame čoraz viac potravín. V zahraničnom obchode v roku 2023 malo Slovensko deficit agropotravinárskeho obchodu približne 2,24 miliardy €, v roku 2024 2,68 miliardy €. V roku 2025 sme sa dostali na rekordných približne 2,88 miliardy eur. Takže nám to pekne rastie. Za 2 roky sa teda schodok zhoršil približne o 640 miliónov €, pritom celkový zahraničný obchod Slovenska je v prebytku. Toto podľa mňa veľmi presne ukazuje štrukturálnu slabosť slovenského agropotravinárstva. Vyvážame suroviny a dovážame potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Máme pôdu, máme poľnohospodárov, máme tradíciu výroby, napriek tomu každý rok posielame o miliardy eur viac na zahraničné potraviny, než dokážeme dostať za slovenský agropotravinársky export. Za prvé štyri mesiace roku 2026 je deficit približne 1 miliarda €, celkové saldo je síce medziročne o necelé 4 % lepšie, ale všimnime si jeho štruktúru. Pri samotných potravinách, nápojoch, tabaku sa záporné saldo medziročne zhoršilo viac ako 25 %. A toto je presne problém pridanej hodnoty. Preto nám nestačí povedať, koľko hektárov podporíme. Musíme sa pýtať, koľko slovenskej produkcie spracujeme doma. Koľko slovenského mäsa predáme ako slovenský výrobok? Koľko obilia namiesto vývozu ako suroviny zmeníme doma na výrobok s vyššou hodnotou? Koľko ovocia a zeleniny dokážeme sami dopestovať, skladovať a dostať na naše pulty? Toto je podľa mňa skutočná potravinová bezpečnosť. A prečo sa pýtam, pán Naď? Aký konkrétny cieľ si vláda dáva na rok 2027 pri znižovaní rekordného deficitu agropotravinárskeho zahraničného obchodu? Pretože v rozpočte v tabuľkách vidím 533 miliónov na priame platby. Vidím stovky miliónov na rozvoj vidieka. Ale chcem vedieť, aký výsledok za tieto platby a za tieto peniaze očakávame. Ak budeme o štyri roky stále pri trojmiliardovom schodku v potravinách, potom sa musíme pýtať, či sme to nastavili správne. A mám ešte jednu veľkú oblasť a otázku. Kde je v tomto rozpočte vízia Slovensko 2040? Pán premiér Robert Fico pri jej predstavovaní explicitne hovoril, že už rozpočet na rok 2027 chce, aby bol pripravovaný v súlade s touto víziou. Vízia hovorí o raste produktivity, konkurencieschopnosti, modernizácii ekonomiky, potravinovej bezpečnosti, odolnosti krajiny voči klimatickej zmene aj o potrebe dlhodobých investícií. V pôdohospodárstve a v tomto rozpočte však stále vidíme dominantne transferový rozpočet. Klesajúce národné podpory, stagnujúce pozemkové úpravy, investície do závlah, ktoré sa rozbiehajú až na konci programového obdobia a rekordný deficit agropotravinárskeho obchodu. Navyše, 100 miliónov € na sucho máme v rozpočte iba na jeden rok. Pri vízii do roku 2040. Ak má byť táto vízia 2040 skutočne 15-ročnou stratégiou krajiny, jej priority nemôžu mať jednoročný finančný horizont. Preto sa pýtam aj tu tieto otázky. Ktoré konkrétne opatrenia rozpočtu 2027 vláda považuje za prvé merateľné kroky k napĺňaniu vízie 2040? A podľa akých ukazovateľov o rok vyhodnotíme, či sme sa k tejto vízii reálne priblížili? Pretože, ak si nedáme odpoveď na tieto otázky, tak to, čo hovoril pán premiér Fico pri predstavovaní vízie 2040, boli len prázdne reči. A preto, že vízia bez prepojenia na rozpočet zostáva len dokumentom. Rozpočet bez prepojenia na dlhodobú víziu zostáva iba zoznam príjmov a výdavkov. Preto by som dal konkrétne otázky na ministra. Pán minister, na záver tieto otázky. Ako vysvetlíte ľuďom, že po troch rokoch konsolidácie je deficit v roku 2027 prakticky na úrovni roku 2023 a medziročne dokonca rastie? Po druhé. Ak tento rozpočet nazývate rozpočtom sociálneho zmieru, ako chcete tento sociálny zmier zabezpečiť aj v rokoch 2028 a 2029, keď dnes chýbajú konkrétne opatrenia v miliardách eur? Po tretie, prečo vláda predložila rozpočet spôsobom, pri ktorom Najvyšší kontrolný úrad prvýkrát nemohol pred začiatkom rokovania parlamentu vypracovať plnohodnotné stanovisko? Otázky na ministra pôdohospodárstva. Je 100 miliónov € na sucho úplne novým zdrojom nad rámec tých 35 miliónov € zo štyroch závlahových a vodozádržných výziev? Predpokladáme, že áno. Ale vyžadujeme presné rozdelenie, koľko pôjde na závlahy, koľko pôjde na rekonštrukciu existujúcej infraštruktúry, koľko na existujúce vodné nádrže, koľko na nové vodné diela, koľko na prírode blízke opatrenia. Aký je konkrétny harmonogram obnovy štátnej závlahovej infraštruktúry hydromeliorácií v rokoch 2027 až roku 2029? Koľko hektárov má byť po investíciách z roku 2027 reálne zavlažovaných navyše? Aký cieľ si vláda stanovuje na zníženie deficitu agropotravinárskeho obchodu, ktorý vzrástol z približne 2,24 miliardy € v roku 2023 na rekordných 2,88 miliardy v roku 2025? Ktoré konkrétne opatrenia rozpočtu 2027 majú zvýšiť domácu produkciu potravín s vyššou pridanou hodnotou? Koľko z takmer 1,25 miliardy € rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka smeruje reálne na modernizáciu, spracovanie, rast produktivity a koľko zostáva len v podobe transferov. Napokon. Ktoré konkrétne položky tohto rozpočtu považujete za napĺňanie vízie Slovensko 2040 a akými merateľnými ukazovateľmi nám o rok preukážete, že sa Slovensko k tejto vízii reálne priblížilo? Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pán premiér hovorí o rozpočte dobrých správ. Ja by som si veľmi želal, aby to tak bolo. Ale dobrá správa nie je, že vláda po troch rokoch zvyšovania daní oznámi, že ich tento rok už ďalej nezvýši. To nie je dobrá správa. Dobrá správa by bola, keby nám po troch rokoch konsolidácie klesal deficit. Keby sa stabilizoval dlh. Keby štát šetril na sebe. A keby sa z európskych miliónov stali fungujúce závlahy. Keby sme z našej pôdy nevyrábali prevažne surovinu, ale slovenské potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Keby sme rekordný deficit agropotravinárskeho obchodu začali konečne znižovať. A keby sa vízia Slovensko 2040 začala prejavovať nielen v dokumentoch, ale aj v konkrétnych rozhodnutiach rozpočtu. Zatiaľ z toho, ako vnímame rozpočet, platí: platíme viac, dostávame menej. K tomu nám zostáva rastúci dlh, ktorý budú splácať aj naše deti, ktorý budú splácať ďalšie generácie. Za toto sme dane neplatili. Ďakujem za pozornosť. Skončil som. Štyri