Zuzana Števulová — faktická poznámka, 43. schôdza

Rišo, veľmi dobre si poznamenal, že minister vnútra keby chcel, tak má na stole oveľa, oveľa dôležitejšie veci, ktorým by sa mal venovať, či už je to teda kriminalita, pripomínam, že tento super dôležitý zákon sme predradili pred riešenie drobnej kriminality a v obchodoch, vlámaní a na uliciach napriek tomu, že sme v predvianočnom období, kde sa obchodníci pripravujú na návaly v obchodoch a, samozrejme, aj ešte na ďalšie vystupňovanie krádeží, pričom už dnes sú tie krádeže sprevádzané veľkou agresivitou a v podstate svojvôľou týchto gangov, ale my sme uprednostnili rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pred tým, aby sme sa tu bavili o tom návrate takzvaného horalkového paragrafu. A veľmi správne si pripomenul, že minister vnútra napríklad namiesto tohto zbytočného zákona by mohol riešiť už druhú tragédiu v priebehu dvoch týždňov. Mali sme tu minútu ticha za deti v Mašličkove, ktoré zomreli, za Jasmínu a Sofiu a dozvedeli sme sa hneď potom, že nastala ďalšia tragédia vo vylúčenej komunite v Kozárovciach, kde teda zomreli tri maloleté deti a matka uhorením. Toto sú veci, ktoré spadajú pod ministra vnútra, ktoré by mal riešiť či už zriadením krízového fondu, alebo zvolaním nejakej krízovej komisie, kde by sme konečne sa dočkali riešenia, ktoré by znamenalo, že už túto zimu sa niečo stane tak, aby teda bola nejaká prevencia zabezpečená, aby už nikto ďalší týmto spôsobom neumrel. Ale nie, minister vnútra, garant bezpečnosti nás všetkých, obyvateľov tejto krajiny, on sa zaoberá rušením Úradu na ochranu oznamovateľov, rušením v podstate efektívnej a účinnej ochrany obetí trestných činov cez odškodňovanie namiesto toho, aby riešil reálne problémy krajiny. Hanba!