Tomáš Taraba — iné vystúpenie, 40. schôdza

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zrýchlené konanie ohľadom zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý pokrýva vlastne dve také základné, dôležité oblasti odhliadnuc od toho, že meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky. Prvú vec a prvý okruh tém, ktoré riešime, je otázka, že v súčasnosti existujú určité subjekty verejného práva, ktoré nevedia čerpať a dávať žiadnu žiadosť na čerpanie v rámci Environmentálneho fondu ako napríklad rôzne vysoké školy, ktoré, povedzme si, chcú zatepľovať internáty a podobne. Táto úprava umožní vlastne rozšíriť podporu environmentálnych projektov aj v týchto prípadoch, samozrejme, za predpokladu, že bude schválená schéma. V prípade, že ide o subjekty, ktoré popritom vykonávajú nejakú podnikateľskú činnosť, že budú musieť, samozrejme, tieto pravidlá byť rešpektované z pohľadu poskytovania štátnej pomoci, to znamená, v prípade, že je tam nejaká podnikateľská činnosť typu napríklad ako vysoká škola, keď má príjem z prenájmu internátov, tak, samozrejme, že v tomto prípade by sa musela rozhodnúť, že buď nebude po dobu udržateľnosti projektu peniaze za prenájom internátov brať, ak by napríklad získali nejaké finančné prostriedky, povedzme, na opravu internátov, čo veľmi dobre všetci vieme, v akom je žalostnom stave, alebo, samozrejme, že potom by to muselo ísť v súlade so schémami štátnej pomoci, ktoré sú platné v Európskej únii podľa najmä schémy GBER. No druhá vec, s ktorou sa stretávame, je napríklad, keď nastanú prípady ako, že má na svojom území, povedzme, obec nejakú skládku. V súčasnosti nevie obec žiadať o schému nejakej pomoci, vie len požiadať o úver. Aj to nie je úplne jasné, že či môže, alebo či to je vhodný nástroj na odstraňovanie environmentálnych záťaží v prípade, že sa stretávame najmä so záťažami, ktoré obce nespôsobili. To znamená, že tento zákon umožňuje vlastne Rade envirofondu nastavovať v rámci tých pravidiel, ktoré tu sú, podschémy, ktoré budú lepšie orientované podľa požiadaviek jednotlivých subjektov verejného práva. To, čo je dôležité, že, samozrejme, že podľa 414, zákon stále platí, delenie medzi napríklad to, že koľko musí ísť na kompenzácie, to je to, čo každý rok vláda schvaľuje, to znamená, tam sa jasne stanovujú percentá, že koľko ide na kompenzácie, povedzme, firmám, koľko ide na veľké zatepľovanie a koľko ide na vodovody, kanalizácie. To, čo napríklad meníme, že aby sa mohla viac používať schéma na podporu vodovodov a kanalizácií aj mimo chránených území, pretože veľmi dobre vieme, že územie Slovenskej republiky je prevažne neodkanalizované, od teda stredu na východ to platí takmer úplne. To znamená, že toto je druhá vec, ktorá sa rieši. To, čo sa absolútne nerieši, je a tieto bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že tu má minister o niečom sám rozhodovať, ten mechanizmus zostáva presne taký, aký je, že rada navrhuje, minister podpisuje finálne rozhodnutia, takže toto je absolútny blud. A druhá vec, ktorá teda vyvolala ten najväčší taký, by som povedal hneď až paniku, panický atak, bola otázka, ste to mohli dnes zachytiť, že štát ide zoštátňovať tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nikde ani slovom nikto o tomto nepovedal, ani ten zákon o žiadnom zoštátňovaní nehovorí. To hneď zrejme vyvolalo paniku u tých, ktorí dnes v tejto oblasti pôsobia, že čo keď náhodou by sa to stalo. To, čo je dnes realita, že, áno, na Slovensku existuje jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov. Ja to vysvetlím občanom, aby ani, väčšina z nich podľa mňa ani nevie, ako tento mechanizmus funguje. To znamená, väčšina, drvivá väčšina už produktov dnes, ktoré sú balené, ktoré sú baterky, ktoré sú, neviem čo všetko, tak majú určitú prirážku k tej cene a tá prirážka spôsobuje vlastne to, že ona ide do súkromných firiem, tých je teraz jedenásť, a tieto súkromné firmy majú sa nejakým spôsobom starať o ten odpad, hej? Všade v Európe to robí poväčšine jeden-dva nejaké silné subjekty, v Maďarsku to je jeden, v Rakúsku, v Českej republike dokopy neni tých subjektov toľko, koľko je na Slovensku. No a to, čo je zaujímavé, že štát do dnešného dňa nemá nikde žiadne právo vstupovať na tento trh za predpokladu napríklad, že máme lokality, ako je východ Slovenska, kde napríklad, keď sme išli urobiť mechanicko-biologickú úpravu odpadu, tak tam bola taká pekná, veľká, šedá zóna. Keď sme si pozreli tú mapku, že vlastne kto, kde, ako je pripravený, tak východ pripravený nemohol byť, lebo to súkromné spoločnosti nezaujíma. Tie nám povedali, že, viete, tam žije málo ľudí, veľké vzdialenosti medzi obcami. Potom keď si pozriete, aké sú poplatky na Kopaniciach, tam zrazu sú dvojnásobné, pretože opäť nám povedali, že tam je veľa zákrut a že tam vlastne sa im viacerým nechce ísť a podobne. No a toto sa natíska teraz otázka, keď si napríklad pozrieme, aký obrovský posun dopredu urobilo napríklad pri aj environmentálnych záťažiach a narábaní s odpadmi napríklad neznáme slávne Taliansko, ktoré napríklad si zriadilo štátnu firmu Sogesid, to je, mimochodom, jedna z najrenomovanejších spoločností dnes v Európe, ktorá vyčistila viac ako 200-tisíc hektárov vysoko kontaminovaných rôznych areálov, rôznych skládok, tak keď som sa rozprával s ministrom životného prostredia Talianska, tak mi povedal, že ten model pokiaľ bol postavený na tom, že štát nemôže nič a všetko nechajme súkromnému sektoru, tak výsledok bol, že Taliansko malo obrovské problémy so spracovaním odpadov, veď na konci si myslím, že každý aj tie príbehy o tej odpadárskej mafii poznal a Slovensko neraz bolo toho obeťou, pretože veľa toho odpadu končilo aj tu. No a v momente kedy štát začal stanovovať veľmi jasné kritériá, tak viacerí tie kritériá začali podliezať. A to, čo je zaujímavé, že napríklad pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov na Slovensku neexistujú nejak jasné pravidlá, že koľko majú, v akej percentuálnej výške recyklovať, ako majú odmeňovať tých, ktorí recyklujú viac. Viacerí ste tu starostovia, primátori, nikto z vás nedostáva žiadne benefity významné od týchto spoločností, lebo by viac recykloval, lebo by viac recykloval, samozrejme, že takto by to malo byť, že obce, ktoré sú úspešnejšie v zbieraní odpadov, recyklácii, tak dostávajú od týchto spoločností väčšiu odmenu. Ale práve naopak, tuná je dané, že peniaze tečú do súkromných firiem a tie súkromné firmy už nejak sa s tým popasujú, len štát od nás nič nevyžaduje, nemajú žiadne nároky. No a práve tento model my budeme meniť, to znamená, chcem aj povedať, že všetkým tým lobistom, ktorí sem prídu, že ešte ten najhorší zákon len príde pre tieto spoločnosti, pretože ten zákon bude pojednávať aké percentá, z ktorých tokov odpadov, ako majú byť spracovávané. A vtedy naozaj nastane hodina pravdy a myslím si, že štát musí mať nástroj, ako vie na tento trh vstúpiť v prípade, že napríklad budú niektoré lokality, o ktoré záujem nie je alebo niektoré typy odpadov, o ktoré záujem nie je, jak teraz napríklad veľký záujem neni o zbieranie textilu alebo zbieranie ohorkov a podobne, však komu by sa chcelo, samozrejme, zametať ulice. Takže to sú také menej výnosné činnosti, takže do toho sa nikto nehrnie a to, myslím, že už aj tu niekde lieta pozmeňováčik, ktorý si pripravili OZV-čká, že však tam nech len štát je, len v tejto oblasti. To znamená, to, čo chcem povedať, že Slovenská republika, videli sme to napríklad, keď prepukla slintačka, tam sme videli tú holú pravdu, že nebolo vlastne toho štátneho napríklad aj zariadenia pri spaľovniach, že kde by štát si vedel povedať, dobre, tu máme dostatočné kapacity na narábanie s týmto biologickým materiálom. Museli sme chodiť do Žiliny sa doprosovať súkromnej spoločnosti, že či uprednostní štátny záujem, alebo bude teda preferovať plnenie, samozrejme, svojich kapacít na komerčné účely. A preto, áno, ja si myslím, že štát tak, ako by mal mať aspoň z bezpečnostných dôvodov jednu spaľovňu, tak ako by mal mať niekde jednu skládku, lebo napríklad to nás tiež čaká, keď my vyčistíme niektoré environmentálne záťaže, tak je taký jav, že keď vyčistíte environmentálnu záťaž, nemôžete na tom mieste nechať ten zbytkový materiál, ktorý je síce prečistený, lebo by ste tým vytvorili skládku a vy nemáte inštitút vytvorenia skládky. To znamená, že musíte to dať opäť niekam na nejakú skládku a z tohto dôvodu si myslím, že áno, že štát by mal mať aj svoju vlastnú skládku, aby sa nemusel chodiť potom doprosovať súkromníkom, že či tie veľké množstvá vie niekto zobrať, a teda aby nám diktoval cenu. A to sú základné bezpečnostné parametre každého jedného štátu a myslím si, že, áno, patrí tam aj to, aby štát mal právo vstúpiť na trh OZV. A to, čo problém je a to, čo vytvorilo teda najväčšie rozrušenie, to ste aj videli v podstate po tej tripartite, kde sa postavil ten pán z RÚZ a jeho vlastne podráždilo, nie nejaká debata o štátnom rozpočte, on si vymyslel nejaký príbeh neslušný, ja neviem aký, každý ste si to mohli vypočuť, že o žiadnu neslušnosť sa nejednalo, jednalo sa o obyčajné vyjadrenie názoru a problém je, že tento pán nám tiež zabudol povedať, že on je tiež, prosím pekne, napísaný v jednej OZV-čke, hej? To nám zabudol povedať, medzičasom už to vieme, že aj vlastne on bol v konflikte záujmov, že on figuruje v jednej z týchto firiem. No a problém tých firiem je ten, že dneska koľko si ony určia z peňazí, ktoré vyzbierajú a povedia si, že potrebujú na administratívu systému 15 %, 20 %, 25 %, 30 %, dnes nie je tej sily, ktorá by povedala, že viete čo, ale malo by to mať nejaké pravidlá. Dnes, keď sa ony dohodnú a povedia si, že na obhospodarovanie toho toku odpadu si ony z jedného eura zoberú tridsať centov, tak si nechajú tridsať centov. A štát sa na to pozerá a ľudia platia a firmy platia a poľnohospodári platia. Bolo aj stretnutie na ministerstve životného prostredia, kde teda oceňujem, ako vystúpila zástupkyňa poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá im teda povedala veľmi otvorene, čo za černotu sa jedná a oni, poľnohospodári, patria medzi tie subjekty, ktoré teda na to prispievajú, pretože všetky ich produkty sú balené. No a tento zákon, ktorý tu je na stole, hovorí teda o tom, že envirofond bude mať právo byť OZV-čkou a že maximálne vlastne tie administratívne poplatky by nemali presiahnuť 10 %. Myslím si, že opozícia dlhodobo kritizovala súkromné zdravotné poisťovne, že nemali stanovené, koľko percent môže ísť do administratívy a koľko percent si môžu vyplácať zisk, lebo verejné zdravotné poistenie prikazuje ľuďom platiť, to je jedna stránka, a druhá stránka, každý si povedal, že tak keď vám niekto zo zákona vytvára dopyt, že ľudia vám musia platiť, tak majte stanovené nejaké percentá, ktoré nemôžete prekročiť pri administrácii celej zdravotnej poisťovne. Zaujímavé, že tu v tomto systéme to nikdy nikoho nenapadlo, že tieto súkromné firmy, a, mimochodom, my sa bavíme približne o 130 miliónoch ročne, ktoré, keď si nechajú z toho 30 % každý jeden rok a nechajú si povedzme 40 miliónov, 30 miliónov, to je na nich, pretože štát je tam štatista, tak je zaujímavé, že prečo toto doteraz nikomu nevadilo, že sa neuplatnil ten istý princíp, ako sa uplatňuje pri všetkých zdravotných poisťovniach. Tieto firmy, ony tiež nevymysleli koleso. To, čo štát rozhodol zo zákona, že ľudia, spotrebitelia a firmy budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú. No a teraz to, čo my hovoríme, že dobre, môžte v tomto segmente fungovať, ale nemôžu vaše administratívne výdavky prekročiť 10 %. A tam nastáva teraz tá najväčšia sranda, ktorá teda ich tak veľmi vyrušila, pretože viete, tam sa nemusia robiť verejné obstarávania, samozrejme, že oni si to po kamarátoch rozhadzujú, no a zrazu im nevychádzajú, podľa ich názorov im nevychádzajú čísla, že niekde je to viac jak 10 %. Preto ja som veľmi rád, že tak, ako sme zviedli veľmi dôležitý boj o ochranu pitnej vody na Slovensku, že sme na predošlom rokovaní parlamentu schválili zákon, ktorý veľmi jasne vodárenským spoločnostiam dáva jasné pravidlá a dodnes nepochopím, prečo pani Stohlová a pán Sabo za to nehlasovali, prečo sa postavili na stranu tých vodárenských spoločností, ktoré tu využívali šedú zónu. Tuto stáli a tuto my sme mali pána Kalivodu, keď došiel s veľmi dobrým inak pozmeňujúcim návrhom, že aby sme riešili aj žumpy, pretože tí ľudia nemôžu za to, že nie sú napojení na kanalizáciu a nemôžu za to, že v roku 2023 napríklad prepadlo predošlej vláde 430 miliónov, ktoré na to mohli byť použité. Tak celý deň ste tu hovorili, že aký, kto mu to napísal a takto ste sa ho to dehonestujúco pýtali. Veľmi dobrý návrh. Potom ste tu hovorili, že keď to aj niekto stiahne, vyzývali ste ho, on to stiahol. On to stiahol, aby ste za to mohli zahlasovať, nakoniec zistil, že ste za to nezahlasovali, hej? Takže nemám žiadnu pochybu o tom, že keď slovenská opozícia nezahlasovala za ochranu zdrojov pitnej vody na Slovensku, keď ste nezahlasovali za to, aby pitná voda patrila Slovákom, tak nemám žiadnu ani najmenšiu nádej, že vy by ste hlasovali za niečo, aby Slováci neboli zdieraní 30 % a ľubovoľnými poplatkami za to, že si tu pár spoločností, ktorých ani mená nevieme, rozdeľovalo trh a nakladalo s odpadmi, ako chcú. A keby sme videli nejaké výsledky, keby sme videli, že tie firmy postavili niekde nejaké, ja neviem, zariadenia na premenu odpadov na energiu a teplo, ale výsledok tohoto celého je, že sa boja jasných pravidiel. Takže to, čo chcem povedať, je lož, že ideme niečo zoštátňovať, je lož, že ideme preberať niekoho biznis. To, čo je, štát tak ako má mať štátnu spaľovňu, tak aj má mať jednu štátnu skládku pre otázky bezpečnosti, tak štát potrebuje mať aj licenciu na to, aby vedel pre prípad po prvé núdze, ale po druhé aj toho, že existujú napríklad niektoré toky odpadov, ktoré už dnes Slovensko platí do Bruselu a na strane štátu sa nevyberajú, aby sa mohli priamo vyberať, aby tento systém vedel fungovať a aby, keď začneme vo veľmi blízkej budúcnosti dávať veľmi jasné, merateľné kritériá, keď nastavíme aj to, a to tu hovorím dopredu, aby mestá a obce, ktoré recyklujú, dostávali viac peňazí ako tie, ktoré nerecyklujú, aby tieto spoločnosti museli sponzorovať tých, ktorí v samospráve sú naozaj že príkladní, aby si nenechávali tie peniaze, ale aby odmeňovali tieto samosprávy, tak tento systém, keď sa nastaví, tak je veľký predpoklad, že viacerí aj z týchto súkromných spoločností, ktorých mená ani bežný človek nepozná, že ten trh jednoducho zanechajú a štát musí mať právo a schopnosti tam, poprípade ak o to, o tú činnosť nebude v niektorých lokalitách záujem, aby vedel do toho vstúpiť. No a teraz nachádzame sa, hovorím dlhšie, lebo nebudem v prvom čítaní vystupovať, takže som vlastne tú rozpravu dal do jednej, nachádzame sa v zrýchlenom konaní. To zrýchlené konanie je dôležité pri tomto zákone asi z troch dôvodov. Po prvé, dávame do súladu zákon o odpadoch, ktorý schválený už bol, aby tá účinnosť bola rovnaká, pretože zákon o odpadoch už predpokladá veci, ktoré tu sú. Druhá vec, v zákone o Environmentálnom fonde otvárame aj možnosť, aby sme vedeli v budúcnosti napríklad efektívne financovať oblasti, kde sú infringementy, ku tomu sa hlásim, že, áno, štát potrebuje využívať aj envirofond na to ako, teraz poviem príklad, je lokalita Jelšava, kde je zlá kvalita vzduchu a to riešenie, ktoré predošlá vláda urobila, že poďme tam niekde nakúpiť piecky do pár bytových domov, každý dnes vie, ja som mal rokovanie s ľuďmi z daného okolia, každý vie, že žiadne dva bytové domy nič tu nevyriešia, že proste v Jelšave je to otázka či už podnikateľských aktivít, ktoré tam sú, ktoré spôsobujú horšiu kvalitu vzduchu, ale zároveň je to aj otázka širšej modernizácie vykurovacích zariadení v tej lokalite. Toto všetko sú oblasti, ktoré sú pod infringementom nie kvôli mne, ale to je roky a, samozrejme, že pri týchto veciach nie je možné a nie je v kapacite štátu, aby si v čase výdavkových limitov musel plánovať dopredu výdavky na ministerstve financií a presne ich vedel vyčísliť, že ktoré riešenie bude koľko finančných prostriedkov na cent stáť, pretože vidíte to vždy s riešením, ktoré tu sú. Viete, minulý mesiac sme schválili napríklad zákon, ktorý umožní štátu vstúpiť do vlastníctva a kultivácie niektorých skládok, ktoré sú napísané na osoby, ktoré sú takzvané nerespondentné alebo teda sú to, inak povedané, biele kone, ktoré v minulosti na seba prebrali skládky a tieto skládky dnes sú pod infringementom a štát nemá dnes alebo nemal do minulého mesiaca páku, ako tieto skládky ovládnuť a potom vymáhať, samozrejme, pohľadávky. Ale to, čo platí a to, čo zostáva, že teraz aj keď štát ich získa, tak treba, aby štát ich uzavrel. A dnes nie je v kapacitách štátu, keď každý kto vie, ako fungujú finančné limity, aby presne sa vedelo na rok dopredu povedať, že ktorá skládka aký obnos bude vyžadovať na to, aby bola zákonným spôsobom uzavretá a napríklad vyčistená. Takže k tejto časti je dôležité, že potrebujeme už v niektorých projektoch naozaj teraz postúpiť aj vzhľadom na to, že prešiel zákon o odpadoch, ktorý výrazným spôsobom v tejto oblasti nám rieši situáciu. No a tretia vec je, že, áno, potrebujeme spustiť čo najrýchlejšie vstup štátu aj do oblasti, ktorá urobí poriadky tak, ako sme urobili poriadky s vodárenskými spoločnosťami, čo ešte raz hovorím, že mi je veľmi ľúto, že opozícia teda sa postavila na stranu tých šedých praktík a nie na stranu ochrany vody. Tak rovnako budeme potrebovať urobiť poriadok v tom, aby boli jasné, merateľné ukazovatele na strane týchto súkromných spoločností, OZV-čiek, čo za tie peniaze, ktoré dostávajú, budú musieť, aké hodnoty plniť. Sú štáty, ktoré napríklad vydali koncesiu niekomu, kto zaplatí ešte štátu, že vôbec môže operovať v oblasti odpadového hospodárstva a v tých štátoch sú veľmi jasné, merateľné ukazovatele, čo sa s odpadom musí diať, v akých percentuálnych objemoch a tak ďalej, v opačnom prípade o tú koncesiu prídu. Na Slovensku nič takéto nie je. Tuto je proste eldorádo, ktoré, každý sa tvári, najmä na tých webových stránkach, jak parádne každý narába s tým odpadom až do momentu, kedy sa ten odpad reálne nasleduje, že kam ide. Takže ďakujem veľmi pekne za podporu zrýchleného konania vo výbore. Mali sme aj, otvorene poviem, debatu v rámci koalície. Zhodli sme sa na znení v podstate kompromisu v tej veci, že ak bude potrebné, my vieme stanoviť tie percentuálne výšky podľa oprávnených nákladov, ktoré nám budú definovať. To znamená, že nemusíme mať jedno percento uvedené v zákone, ale to, čo je podmienka tohoto zákona a z čoho ako predkladateľ neustúpim, je, aby envirofond mal všeobecné právo byť organizáciou zodpovednosti výrobcu pre všetky, pre všetky toky odpadov, hej? Nie to, čo by radi len videli tí, ktorí tie čerešničky si zobrali. Je to taká analógia ako v zdravotníctve. Myslím si, že, pán bývalý minister zdravotníctva tu sedí, tiež vie povedať, že aj niektoré zdravotnícke zariadenia by boli na tom oveľa lepšie, keby sa nezbavili niektorých profitabilných činností. Ale viete, keď si niekto povyberá tie najziskovejšie a nechá potom na štáte iba tie stratové a potom povie, pozrite, jak to my dobre robíme a vy v štáte, akí ste babráci. A takto isto to funguje tu. Takto isto to funguje tu, že tie zaujímavé toky odpadov bez toho, aby boli kontrolované, aby tam boli vyhodnocované nejaké jasné čísla, aby tam boli merateľné ukazovatele, tak tam si fungujú. A skôr jak sem prídete a budete rozprávať, že štát nedal do tých firiem, čo-to do dozornej rady, dnešný zákon je tak deravý, že v dozornej rade môžete byť koľkokrát chcete, nedostanete sa k žiadnym údajom, k ničomu, nemáte žiadne právo od nich vyžadovať nejaké normy, ktoré majú, pretože najvyššia norma je zákon a ten zákon dnes je tak naschvál deravo nastavený, že žiadne objektívne kritériá na tie firmy nie sú. To znamená, avizujem to ešte raz pre všetkých, ktorí, viem, že tu behajú títo lobisti po chodbách, ten zákon, z ktorého vám príde zle, ešte len príde. Ten zákon bude zákon, ktorý dá poriadok do činnosti týchto súkromných spoločností, ktoré, ktorým len cinkajú tie eurá za to, že im to, že zákon prinútil ľudí a firmy, aby im jednoducho platili. Takže, a keď s týmto zákonom prídeme vo veľmi krátkej dobe, tak je veľký predpoklad, že veľa tých spoločností nebude schopných za týchto podmienok, hoci to dnes nastavili, tú činnosť vykonávať a štát vtedy, áno, aby tu nevzniklo, nazvem to, nejaké Palermo, že tu budú odpadky po uliciach, štát potrebuje mať všeobecný titul, aby do toho vedel vstúpiť za predpokladu, že to nepreberú nejaké ich konkurenčné dnes existujúce subjekty. Ďakujem pekne.