Tomáš Taraba — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážené dámy a páni, myslím si, že zákon o odpadoch je zákon, ktorý nikto nespochybní, že Slovensko, ktoré má asi najväčší počet ekologických, environmentálne problémových skládok, ktoré v minulosti boli poprepisované na kadejaké biele kone, na neexistujúce subjekty, zahraničných cudzích príslušníkov a podobne, takže Slovensko takýto zákon potrebuje, aby štát vedel vstúpiť do procesu uzatvárania skládok. V takýchto prípadoch dnes štát túto možnosť v praxi de facto nemá. Áno, sú aj voči Slovensku vedené nejaké správne, teda nejaké žaloby na pôde Európskej únie preto, lebo štát má nejaké termíny, kedy-čo má zatvoriť a nevie do toho vstúpiť, pretože sa tvárime, že to je súkromný subjekt, my môžeme posielať výzvy, my môžeme apelovať, my nevieme do toho reálne vstúpiť. Druhá vec, ktorá je, máte veľmi veľa environmentálnych záťaží, kde bol napríklad určený štát ako povinná osoba, to znamená, to sú tie záťaže z minulosti, kde povedzme komunisti niekomu zobrali pozemok, medzitým tam vznikla environmentálna záťaž. Po revolúcii im pozemky vrátili a ľudia zrazu boli im zobrané pozemky čisté a vrátili im pozemky s nejakou skládkou, tak samozrejme, že tí ľudia tú skládku odstraňovať nepôjdu, ale je určené poväčšine okresným úradom, že to je zodpovednosť štátu. No a teraz nastáva to ďalšie také, úplne že to je slovenská perlička, že v momente, že jak je určený štát ako povinná osoba, tak zrazu nám tam nabehnú kadejakí advokáti, právnici a začnú vás vypaľovať, že keď sem chcete dôjsť to vyčistiť, tak nám musíte zaplatiť nejakú sumu, buď za vstup na pozemok, buď za to, aby ste dostali majetkové práva k tomu. No a samozrejme, že častokrát licitujú cenu, ktorá je ďaleko uletená aj od ceny, ktorá je určená znaleckým posudkom. Takže myslím si, že štát nemusí mať vždy záujem vlastniť tie pozemky v prípade, že bol určený ako povinná osoba. Štát by mal mať právo na tie pozemky akokoľvek rýchlo vstúpiť za účelom sanácie, pretože tu sa nám bijú dve ústavné práva. Na jednej strane, samozrejme, právo na súkromné vlastníctvo, na druhej strane ústavné zase právo ľudí na život v ekologicky dobrom prostredí a so všetkým, čo k tomu súvisí, ochrana spodných vôd a podobne. Tento zákon, keď prejde, na Slovensku štát už nebude bezzubý. Budeme vedieť vstupovať na environmentálne záťaže, nebudeme potrebovať, samozrejme, v nevyhnutnom čase vyvlastňovať, pretože my nemusíme vždy chcieť vyvolávať nejakú dodatočnú ešte aj v tejto veci investíciu a najmä zrovnoprávnime, by som povedal, tieto dve ústavné práva a predovšetkým budeme vedieť konať najmä pri environmentálnych záťažiach, ktoré naozaj sú obrovskou hrozbou pre zdravie a životy ľudí na Slovensku, pre ochranu životného prostredia a budeme aj vo vzťahu k Európskej únii vedieť ukázať, že máme konečne mechanizmus, kedy vieme niečo viac, ako len krčiť plecami pri environmentálnych záťažiach, ktoré sú napísané na takto, ako som povedal, neidentifikovateľné subjekty. Ďakujem pekne.