Marián Čaučík — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

193-3 Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Milana Majerského, Igora Janckulíka, Jána Horeckého, Andrey Turčanovej, Martina Šmilňáka, Jozefa Hajka, Petra Stachuru, Františka Majerského, Františka Mikloška, Branislava Škripeka, Anny Záborskej, Richarda Vašečku k vládnemu návrhu Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733, sa mení a dopĺňa takto: V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: "2. V čl. 24 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Právo na výhradu vo svedomí sa zaručuje. Podrobnosti uplatňovania práva na výhradu vo svedomí môže ustanoviť zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Novelizácia čl. 24 ods. 1 sa zaoberá zakotvením práva na výhradu vo svedomí do Ústavy SR s cieľom posilniť ochranu slobody jednotlivca konať v súlade so svojím svedomím. Zároveň však ustanovuje limity pre jej uplatnenie v situáciách, kde existuje bezprostredné ohrozenie života, bezpečnosti alebo verejného poriadku. Výhrada vo svedomí je zabezpečená medzi Slovenskou republikou a jednotlivými cirkvami, ktoré v nej pôsobia. Najvýznamnejším dokumentom je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod číslom 326/2001 Z. z. Keďže Apoštolský stolec vystupuje ako osobitný subjekt medzinárodného práva s vlastným ius conventionis, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi. V čl. 7 Slovenská republika garantuje každému právo na uplatnenie výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi, pričom podrobnosti mala upraviť osobitná medzinárodná zmluva, ktorá napokon nebola prijatá. To znamená, že hoci čl. 7 Základnej zmluvy priamo zakladá právo fyzických osôb a týka sa ľudských práv, nie je na základe vôle strán samovykonateľný, čo nemožno stotožňovať s ústavnou úpravou "prednosti pred zákonom", ktorá sa týka skôr hierarchie právnych predpisov. Právna konštrukcia Základnej zmluvy bola prevzatá aj pre ostatné konfesie na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, ktorá bola publikovaná pod č. 250/2002 Z. z.. Čl. 7 ods. 1 tejto zmluvy priznáva každému právo na výhradu vo svedomí podľa vieroučných zásad svojej cirkvi, kým čl. 7 ods. 2 odkazuje na osobitné dohody medzi zmluvnými stranami, v ktorých by sa mala zakotviť podrobnejšia úprava. Ani v tomto prípade nedošlo k ich prijatiu. Ústavná úprava v čl. 24 ods. 1 v spojitosti s odsekom 4 Ústavy SR zastrešuje vo viacerých prijatých zákonných ustanovení napr. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)