Marián Čaučík

IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave

Marián Čaučík — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

· dĺžka 15 min · 35. schôdza

Načítavame záznam z archívu NR SR…

Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.

Záznam je z MediaPortálu Národnej rady. Originál na tv.nrsr.sk ↗

Video začína na začiatku bloku, nie na tomto rečníkovi

NR SR pre 6 vystúpení v tomto úseku uvádza jeden spoločný čas, nie čas každého rečníka zvlášť. Video sa preto spustí na začiatku úseku. Rečníci sa v ňom vystriedali v tomto poradí:

  1. Richard Raši Viedol schôdzu
  2. Ondrej Dostál Faktická poznámka
  3. Richard Raši Viedol schôdzu
  4. Tina Gažovičová Faktická poznámka
  5. Marián Čaučík (toto vystúpenie) V rozprave
  6. Richard Raši Viedol schôdzu

Poradie je zo zdroja. Presný čas jednotlivých rečníkov NR SR neuvádza, preto ho nedopočítavame — prepis nižšie patrí tomuto rečníkovi.

Prepis

Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť o výhrade vo svedomí, pretože budem podávať aj pozmeňovací návrh v tomto duchu k prerokovanej tlači. Výhrada vo svedomí je právny a morálny pojem, ktorý označuje právo každej fyzickej osoby odmietnuť vykonať určitú činnosť alebo povinnosť uloženú právom, alebo zamestnávateľom z dôvodu rozporu s jej svedomím, morálnymi zásadami alebo náboženským presvedčením. Výhrada vo svedomí vychádza zo slobody svedomia a náboženského vyznania, ktorá je zaručená základnými ľudskými právami, napríklad čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Umožňuje každému jednotlivcovi odmietnuť konať niečo, čo by považoval za morálne neprípustné. Môže to byť napríklad výkon vojenskej služby, účasť na potrate, asistenciu pri eutanázii. A táto výhrada vo svedomí je často regulovaná osobitnými zákonmi, napríklad Zákon o zdravotnej starostlivosti alebo Zákon o civilnej službe. V čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1 sa píše, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručuje. Toto právo zahŕňa možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, každý má právo byť bez náboženského vyznania. Čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach v ods. 1 hovorí, každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo presvedčenie a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo presvedčenie samostatne, alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, zachovávaním náboženských obradov a vykonávaním obradov. Prečo je výhrada vo svedomí dôležitá pre KDH? KDH od svojho vzniku presadzuje hodnoty, ktoré sú časom overené a vychádzajú z kresťanskej etiky, medzi ktoré patrí ochrana slobody svedomia a náboženského presvedčenia. KDH vníma výhradu vo svedomí ako základné právo občana a ako ochranu, aby nebol nútený konať proti svojmu svedomiu najmä v citlivých etických otázkach, napríklad interrupcie, eutanázia alebo sterilizácia. Hnutie zdôrazňuje, že bez možnosti výhrady vo svedomí by boli ohrozené základné princípy demokratickej a slobodnej spoločnosti. Toľko k našej motivácii prečo podávame pozmeňovací návrh a začnem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka

Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 345527 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026