Erik Tomáš — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Tak predpokladám, že v tomto prípade to také hladké nebude ako pri predchádzajúcom zákone, veľmi sa teším na rozpravu, vecnú rozpravu, možno aj vášnivú rozpravu. Budem tu sedieť, dokedy bude treba, nebude to tak ako v prvom čítaní. Je to naozaj vážna zmena a preto, opakujem, teším sa na diskusiu. Dámy a páni, predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti, ale tá známejšia pod pracovným názvom práca namiesto dávok. V úvodnom slove predstavím základné princípy, ktoré, a zmeny, ktoré táto novela zákona prináša, resp. ktoré chceme priniesť. Tou zásadnou principiálnou zmenou je zásada, že v prípade, ak človek, ktorý môže pracovať, teda mu v tom nič nebráni, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, resp. mu bude krátená. Technicky to bude vyzerať tak, že ak odmietne raz, bude mu táto dávka vzatá na jeden mesiac, pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratá dávka na tri mesiace a bude sa to neustále opakovať, až kým neprijme vhodnú pracovnú ponuku. Hneď na úvod chcem povedať, že zákon o službách zamestnanosti už v súčasnosti platný pozná, čo znamená vhodnosť pracovnej ponuky, teda ponuka musí byť primeraná spôsobilostiam, schopnostiam a zručnostiam konkrétneho človeka, a ten istý zákon aj pamätá na výnimky pre ľudí, ktorí z logických dôvodov nedokážu a nemôžu pracovať, či už ide o sociálne alebo zdravotné dôvody. Takže takíto ľudia sa naozaj nemusia báť, že by sa tento princíp ich dotkol. Okrem týchto vecí novelou zákona, resp. celým balíkom legislatívy, zavádzame aj celý rad motivačných faktorov pre takýchto nezamestnaných ľudí. V prvom rade chcem povedať, že ak je človek nezamestnaný a zároveň je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ si nájde zamestnanie, tak prvé dva mesiace bude dostávať aj sto percent dávky v hmotnej núdzi. V druhých ďalších teda dvoch mesiacoch, v nasledujúcich dvoch mesiacoch bude dostávať 50 % dávky v hmotnej núdzi, v ďalších dvoch mesiacoch, pardon, v ďalších dvoch mesiacoch 75 % dávky v hmotnej núdzi, v ďalších dvoch mesiacoch 50 % dávky v hmotnej núdzi, až napokon 25 % dávky v hmotnej núdzi presne tak, ako je to doteraz. Tu sme sa chceli vysporiadať s tým problémom, že mnohí ľudia nechcú pracovať kvôli tomu, že sú na nich uvalené exekúcie a vieme dobre, že plat podlieha exekúcii, zatiaľ čo sociálna dávka nie. Takto sme to teda vyriešili, tento, tento problém, aby ľudia nestratili motiváciu kvôli exekúcii pracovať. Ďalší motivačný faktor, ktorý teda zavádzame, je, že ponechávame zároveň aj tie tzv. aktivačné práce. Niektorými ľuďmi sú kritizované, niektorými sú naozaj zase pochvaľované, že aspoň niečo tí ľudia robia, aspoň nejakým spôsobom sa aktivizujú, nesedia len doma a uchovávajú si určité pracovné návyky a zručnosti. Je okolo toho veľká polemika. My ich stále nechávame. Ide o to, že ľudia stále môžu vykonávať malé obecné služby a tzv. aktivačné práce, ale je tu jedna veľmi dôležitá zmena. Po prvé, rozširujeme územie, na ktorých vlastne títo ľudia môžu vykonávať tieto malé obecné služby. Nebude to už len jedna obec, ale bude to väčšie územie, na ktorom sa dohodne združenie obcí. Po druhé, ten aktivačný príspevok budeme kategorizovať. Pokiaľ ten človek bude chcieť naozaj len zametať ulice a vysádzať záhony, dostane základnú výšku aktivačného príspevku. Pokiaľ sa popri tom prihlási na nejaký vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, dostane 1,5-násobok tohto aktivačného príspevku. Pokiaľ si dokonca nájde zamestnanie, reálne zamestnanie, dostane dvojnásobok, dvojnásobok tohto aktivačného príspevku. Čiže ďalší motivačný faktor. A ďalší motivačný faktor, chceme podchytiť už aj deti, pretože ak deti nie sú podchytené od útleho veku, opäť aj oni spadnú do toho začarovaného kruhu, v ktorých sú aj ich rodičia, a teda v súčasnosti sa ako jeden z príspevkov dávky v hmotnej núdzi alebo pomoci v hmotnej núdzi poskytuje aj príspevok na nezaopatrené dieťa, ale poskytuje sa len tým domácnostiam, ktoré umiestnia svoje dieťa do povinnej školskej dochádzky, teda len po dobu desiatich rokov. My rozširujeme možnosť poskytovania tohto príspevku domácnostiam, aj domácnostiam, ktoré umiestnia svoje deti do materskej školy, na strednú aj vysokú školu, čiže počas celého toho obdobia môžu tieto domácnosti tento príspevok jednoducho poberať. Tento zákon nie je ani diskriminačný, ani protiústavný, ani antisociálny. Diskriminačný nie je preto, pretože už pri predstavovaní tohto zákona som jasne uviedol, že sa týka všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nielen Rómov, ale všetkých nezamestnaných. A dobre viete, že tento zákon podporuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity. Po druhé, protiústavný nie je a bude tu o tom veľká polemika. Ja budem citovať z nálezu Ústavného súdu, ktorý už posudzoval tento princíp v minulosti. Totiž už v súčasnosti, už v súčasnosti si musia poberatelia dávky v hmotnej núdzi odpracovať minimálne 32 hodín mesačne, aby o túto dávku neprišli. Tento princíp už Ústavný súd v minulosti posudzoval a konštatoval, že je to v súlade s ústavou. A tento princíp my len rozširujeme o možnosť vhodnej pracovnej ponuky. Takže predpokladám, že ak už tu máme takýto precedens, tak môžme konštatovať, že nie je to protiústavné a nie je to ani antisociálne, pretože len spravodlivý systém je sociálny. Opäť položím tú istú otázku. Ak niekto, kto môže pracovať, odmieta pracovať len preto, že je lenivý alebo že sa mu nechce, prečo by sa mu mali tí ľudia, ktorí riadne pracujú, zo svojich daní skladať na sociálne dávky? Toto je nespravodlivé, toto je antisociálne. Takže ani diskriminačný, ani protiústavný, ani antisociálny, ale budeme sa ešte o tom rozprávať. Toľko zatiaľ odo mňa z úvodného slova. Pekný deň.