Tomáš Szalay — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, už som vystúpil teda k SLK, teraz budem stručne vystupovať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ktorý je potrebný, a naozaj súhlasím so všetkými svojimi predrečníkmi v tom, že je to tak na 90 % dobrá reforma a 100 % to nebude nikdy, perfect is the enemy of the good. Takže naozaj tých 90 % by som bol rád, keby prešlo, tak ako bolo približne myslených. Problém je v tých pozmeňovákoch, ktoré prídu v druhom čítaní, ktoré zmenia veci, o ktorých si myslíme, že sú, že sú dobré. Tak najprv stručne zhodnotím zákon a potom, potom prejdem k tým historickým exkurzom, že prečo je to tak, ako to je. Ako som spomínal vo vystúpení k SLK, tak pred ôsmimi rokmi som s pánom vtedajším ministrom Druckerom pracoval na zmene v systéme záchrannej zdravotnej služby a mnohé z tých vecí, o ktorých sme vtedy s Tomášom Druckerom hovorili, sa teraz po ôsmich rokoch dostávajú do zákona. Ale nie úplne dokonale. Čiže ja najprv pochválim. Pochválim vec, že máme tam indikátory kvality. Konečne po dvadsiatich rokoch ideme merať čo vlastne, za čo vlastne tie stovky miliónov eur do záchrannej zdravotnej služby dávame. V akej kvalite sú jednotliví poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby a kiežby tieto indikátory kvality vstupovali do tej súťaže, kde vyberáme poskytovateľov na ďalšie obdobie. Dnes je tá súťaž čistou súťažou krásy. Je to čisto subjektívne, kto vyhrá tie záchranky, kto bude mať tie stovky miliónov a nijakým spôsobom to nesúvisí s kvalitou poskytovanej záchrannej služby. Nesúvisí to s tým, že či dobre fungujú, či majú včasné výjazdy, či majú personál, či na nich nie sú sťažnosti. Nič z tohto sa dnes nevyhodnocuje, nič z tohto nevstupuje do toho výberka a vo výsledku môže vyhrať aj úplný lajdák, ak vyzerá dobre, ak je to pekný poskytovateľ, lebo je to naozaj súťaž krásy. Čiže cením si to, že sú tam indikátory kvality. Žiaľ, v tomto najbližšom výberku ale tieto indikátory kvality použité nebudú, hoci by teoreticky mohli byť, však by sa dalo niečo vyhodnotiť. Sťažnosti predsa máme evidované, operačné stredisko má informácie o tom, ako sa, ako fungujú jednotliví poskytovatelia a jednotlivé stanice. Druhá vec, ktorú veľmi, veľmi pozitívne kvitujem v tomto návrhu zákona, je tvorba siete, ako sa tvorí sieť záchrannej zdravotnej služby. Tú úplne prvú v roku 2004, tú ešte pripravovali moji kolegovia v MESA 10, kde použili maticu dojazdových vzdialeností zo žilinskej univerzity a namodelovali, namodelovali tú prvú sieť. Len od roku 2004 do dneška, to je už viac ako 20 rokov, sa zásadne zmenila cestná sieť na Slovensku, to modelovanie je dnes sofistikovanejšie, stále prebieha na žilinskej univerzite. Strávil som tam mnoho hodín na tej univerzite modelovaním tejto siete, do ktorej vstupovali reálne dojazdové časy, reálna vyťaženosť, reálne počty telefonátov a cením si, že teda táto metodika je aj popísaná legislatívne. Áno, takto sa to má robiť. Hybridné RLP, RZP stanice. Áno, súhlasím s tým, že nie je potrebné, aby sme mali neustále všetky stanice po zuby ozbrojené a vybavené aj v prípade, keď ich niektoré časy nevyužívame, napríklad cez víkendy, v noci a podobne. Preto teda akceptujem aj tie RZP-čky so zvýšenou kompetenciou záchranárov a podobne. Čo však vnímam podobne ako moji predrečníci kriticky, je, že sme sa vôbec nevysporiadali s dopravnou zdravotnou službou, ktorá by mohla hromadu z týchto vecí urobiť, napríklad neakútne, odkladné, medziklinické transporty nemajú čo robiť v záchrannej zdravotnej službe. Tie príbehy, ktoré počúvam od záchranárov, sú strašidelné. Že musí prísť nevyhnutne RLP-čka s celým prístrojovým vybavením a vonku pred nemocnicou čaká pacient s taškami v ruke, fajčí ešte cigaretu, ale vraj potrebuje byť na kyslíku, preto museli zavolať RLP-čku. No tak haló! Tuto je v tom taký mrdník. A kým budú v zákone možnosti, že pre takéhoto pacienta príde akože po zuby ozbrojená sanitka, tak dovtedy tam budú chodiť tie sanitky. Toto mala riešiť dopravná zdravotná služba, tak to bolo v tej Druckerovej reforme. Mrzí ma, že ste si toto neosvojili, pretože toto len predražuje ten systém. Keď tu bola reč o Niederösterreich, o Dolnom Rakúsku, ako znižujú počty staníc, tak je to len preto, lebo majú alternatívne spôsoby riešenia zdravotných problémov obyvateľstva. K nám každoročne sa, teda u nás sa každoročne zvyšuje počet telefonátov na operačné stredisko, stále viac ľudí tam telefonuje, často s hlúposťami. Rozumiem, ten pacient to možno nevie akurát vyhodnotiť, že je to hlúposť, ale stále viac telefonátov tam máme a riešením nie je pridávanie ďalších vozidiel. Nie, riešením nie je pridávanie ďalších špendlíkov na mapu, odkiaľ budú tie sanitky vychádzať, lebo keď už budeme mať aj päť miliónov sanitiek, stále bude nám stúpať ten počet hovorov. My musíme nájsť spôsob, ako máme tie hovory riešiť. Ako máme urobiť triáž. Triáž nefunguje na operačnom stredisku. Myslím si, že operačné stredisko by malo byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby dokázalo poskytnúť, poskytnúť tú službu. Áno, linka 116, 117 ako keby trošičku sa pokúša toto riešiť, ale nie úplne dokonale. Čím viac staníc budeme mať, tým viac výjazdov bude. A tým budú horšie dojazdové časy, keď pridáme viac bodov do tej mapy, nebudeme mať lepšiu dostupnú zdravotnú starostlivosť. My musíme riešiť triáž a musíme riešiť alternatívny spôsob poskytnutia starostlivosti. V Dolnom Rakúsku majú famózne prepojenú ambulantnú sieť, nemocničnú sieť, záchranársku sieť a ten operátor, ktorý preberie hovor, povie pacientovi, no moment, ak to nie je také akútne, vy môžete ísť teraz k ambulantnému lekárovi, ktorý je za dvoma rohmi od vášho bydliska a má práve teraz otvorené. A on sa to ten lekár aj dozvie, aj ho čaká, toho pacienta. To je systém, to je to elektronické zdravie. Nie to naše, čo NCZI po nociach vymýšľa. No a teraz poďme k tým Petrovým Stachurovým príbehom. Že preboha živého, čo by sa stalo, keby štát nebodaj neuspel vo výberovom konaní na záchranky? No nič by sa nestalo, vôbec nič. Je jedno, či je mačka čierna alebo biela. Dôležité je, aby chytala myši. A my si musíme sformulovať, čo sú tie myši. My si musíme sformulovať, čo je to, čo od tých záchraniek chceme. Včasný dojazd, kvalitné vybavenie a toto máme vyžadovať. A je jedno, či to bude štátny alebo neštátny poskytovateľ. Toto je dôležité. Toto sú dôležitejšie, tieto indikátory, zabezpečenie kvality. A keď bude štát dobrý poskytovateľ, nech sa páči, nech vyhrá všetky stanice. To, čo sa po roku 2004 stalo, sem prišli profesionálni poskytovatelia zo zahraničia, mali sme tu Falck. Falck má obrovský track record v Dánsku, je to obrovská sieť, majú know-how, majú autá, majú techniku, vedia, ako vzdelávať ľudí. Ja vôbec nevidím žiadnu hanbu na tom, že boli na našom trhu. Vraj sa majú vrátiť, počul som také zvesti, kiežby sa vrátili, pretože by nás tak trošku prefackali tým, že by nám priniesli know-how z civilizovaného sveta. A kde je problém, aby sa tu zúčastňovali tej súťaže takýto hráči? Problém je v tom, že máme pochybnosti o tom výberku. V tom výberku je ten problém. Nie v tom, či je ten poskytovateľ štátny alebo neštátny. Ja osobne nie som človek, ktorý verí na všemohúcu spasiteľskú ruku štátu a štátnych poskytovateľov. Mne nevadí, že štát nebude mať žiadnu záchranku, ak tie záchranky budú chodiť načas, budú kvalitne vybavené a ich personál nebude zamestnaný formou čiernej práce a to je status quo. Pretože ministerstvo, ako sme si tu už povedali, nerobí žiaden dozor nad tým povolením, ktoré bolo vydané poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby. Generally, keď to zhrniem, v strane Sloboda a Solidarita si myslíme, že reforma je potrebná, myslíme si, že nebolo potrebné skrátené legislatívne konanie, mali ste ísť do toho procesu skôr, ale v prvom čítaní sme pripravení tento návrh zákona podporiť a s veľkými obavami vstupujem do čítania druhého vzhľadom na to, že naozaj tu ide o stovky miliónov eur, do ktorých, o ktoré majú záujem nielen podnikateľské skupiny, nielen rôzni obchodníci, ale aj politici, ktorí sú na tieto skupiny prepojení a ktorí už dlhodobo čerpajú nejakú formu renty zo záchrannej zdravotnej služby. Ďakujem.