Tomáš Szalay — vystúpenie v rozprave, 30. schôdza

Tak ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, dámy, páni, je mi to priam takým prekvapením, že to musím znovu zopakovať, že ja som vám to hovoril a nie raz. Keď sme tu po prvýkrát stáli a bol tu návrh konsolidácie štátneho rozpočtu, ktorý mal ísť na vrub zdravotníctva, hovoril to tak Ondrej Dostál ako môj predrečník, tak som vám vravel, pre boha živého, nerobte to, to neděláš dobře, Jaromíre, s těma sirkama, ako hovorí klasik. Nebolo to prediskutované s odbormi, nebolo to prediskutované s odbornou verejnosťou, prišlo to ako blesk z jasného neba. Zuzana Dolinková neurobila vôbec nič preto, aby sa nezobralo z rezortu 260 mil. eur. Ja som ale naivne dúfal, že máte to ako v 4D šachu, premyslené tri ťahy dopredu, že viete, čo robíte, keď beriete zdravotníctvu 260 mil., že viete, ako to ustojíte, viete, ako to obhájite a viete, aké budú ďalšie kroky a možno to v nejakej hlave bolo, ale nematerializovalo sa to. Výsledok bol, že nielenže neušetríme 260 mil. eur, ale bude to stáť viac peňazí, ako sme pôvodne počítali, bude, pán minister, veď prejdeme si to, prejdime si dopadovku. A rozumiem, možno v septembri tohto roku, keď prídu zdravotníci s natiahnutou rukou, zdravotné poisťovne, ktoré budú krachovať, najmä vaša pod vaším vedením Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej budú chýbať peniaze na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, lebo každý rok im chýbajú, to si zase povedzme, tí, ktorí sme v tom sektore dlhšie, tak vieme, že na konci roka prichádzajú poisťovne s tým, že chýbajú peniaze v sektore a treba dofinancovanie, treba platbu za poistencov štátu na posledný mesiac nejako navýšiť. Tak keď prídu s tou natiahnutou rukou, tak vy už tu možno nebudete. Keď teraz hovoríte, že nebude to mať dopad. Ja tvrdím, že to dopad mať bude a obávam sa, ale teda dávam teraz to verejné proroctvo, že znovu tu budem stáť a budem hovoriť, ja som vám to hovoril, ja som vám to v tom februári hovoril, že takto sa to skončí. A potom si len prečítajte text tej rozpravy, ja ho tu budem citovať v tom septembri, že ja som vám to hovoril, zase tu chýba 100, 200, 300 mil. eur a zase pôjdeme za nejakým ministrom financií, to už možno nebude Kamenický, lebo ten bude sedieť v Národnej banke na nejakom teplejšom fleku, dúfam, že bude jazdiť opatrnejšie so svojimi limuzínami, hej. A vo výsledku bude zdravotníctvo zase financované dlhom a stratami. Ale tak sa zdravotníctvo riadiť nedá. Nemôžme každý rok platiť dozadu za vytvorené dlhy a vytvorené straty nemať peniaze na investície a na pohľad do budúcnosti a tak ale, žiaľ, to naše zdravotníctvo momentálne vyzerá. No, takže prvý zle zapnutý gombík bola konsolidácia, kolegovia to veľmi správne pomenovali a dokonca to, že to bol prvý zle zapnutý gombík, už nehovorím len ja, ale dnes na zdravotníckom výbore to povedal aj predseda zdravotníckeho výboru pán doktor Baláž a ten je teda z vašej vládnej koalície. Povedal, že to bolo nešťastné rozhodnutie. Čiže aj vy si to uvedomujete, že ste to nemali robiť a urobili ste to, aj keď sme vás na to upozorňovali. To, čo ste nemali ďalej robiť, je, nemali ste schvaľovať basu pre lekárov. Vtedy pár vzbúrencov v strane HLAS – sociálna demokracia nakoniec za to nehlasovalo. Ale takisto sme vás všetci upozorňovali, nerobte to, prosím vás pekne, a vy ste to urobili, v skrátenom legislatívnom konaní basa pre doktorov a nielen doktorov, ale aj sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov. A teraz v skrátenom legislatívnom konaní to ideme zase odtiaľ dávať preč ako keby náhle pominul ten dôvod. Ale, pán minister, toto, čo ste dohodli v decembri a čo médiá tak vzletne nazvali že mier s odborármi, ja osobne považujem za prímerie s odborármi. Ten mier je trvalá vec, prímerie je dočasné. Dočasne je to z tej miery, kým si nepreskupia odborári sily a kým znovu nevystúpia do protiútoku. A potom sa pýtam, aké máte riešenie, keď už tá basa, ktorá bola riešením v decembri, bude zrušená. Budeme zase v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať zase takýto typ zákona, že aby sme zabezpečili dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, bude potrebné vyhrážať sa lekárom väzením a budú péenky vypisovať nejakí okresným úradom určení lekári? Načo bolo dobré celé toto divadlo, aby sme po dvoch mesiacoch prehodnocovali opäť v skrátenom legislatívnom konaní ten istý zákon a teraz, presne ako povedal Ondro Dostál, s rovnakou argumentáciou schvaľujeme presne opačný návrh zákona. Ako buď vtedy ste nehovorili pravdu, alebo teraz nehovoríte pravdu. Ale obidve veci naraz platiť nemôžu. Hlavý dôvod, kvôli ktorému tu vystupujem a pre ktorý chcem aj verejne povedať, že strana Sloboda a Solidarita nepodporí skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona, je dopadovka. Ja viem, že chcete argumentovať, že nebude to mať žiadne dopady. Koniec-koncov keď sa pozerám na tú dopadovku v predloženej dôvodovej správe, tak čuduj sa svete, ono to je bez dopadov, zadarmo. Toto všetko, čo ideme schvaľovať, nebude nikoho nič stáť, všetko je v poriadku. To som si vydýchol. Len keď čítam, z čoho sa to bude financovať, tak chcem vám povedať, že sa tu počíta v tej dopadovej správe, dôvodovke s riadkom, teda bude to niečo stáť, áno, ale nebojte sa, nebude to stáť na konci dňa takmer nič, teda presne nič, pretože riadok úsporné opatrenia počíta s tým, že tento rok sa na tieto opatrenia, ktoré budú niečo stáť, ušetrí 26 412 417 eur, na cent presne, preto, aby to vyšlo. Pretože minister financií tie peniaze nemá, no tak to bolo dať treba do Excelu a keďže výsledok mal byť nula, tak sa ušetrí 26 412 417 euro. Držím palce. Som ochotný sa staviť, že na konci roka sa, teda neviem, či tu ešte budete, ale keď tu budete, tak že toto je jedno z čísiel, ktoré sa nezhmotní do reality, to sa vám nepodarí ušetriť. Tak ako sa nepodarilo ministerstvu zdravotníctva za posledných desať rokov ušetriť to, čo si naplánovali, že ušetria, že ušetria tam na liekoch, tam na ŠZM, tam na zmluvných vzťahoch s predraženými cétečkami, laboratóriami a tak ďalej. Všetko, však to je popísané vo všetkých tých reportoch hodnoty za peniaze a podobne. Čo by bolo fajn, keby sa ušetrilo, ale nikdy sa neušetrilo a vždy prišlo zdravotníctvo s natiahnutou rukou na ministerstvo financií, že dofinancujte. Ešte pred týždňom sa kalkulovali dopady tohto zákona v rádoch stoviek miliónov eur. Asociácia zamestnávateľských zväzov Slovenska hovorila, že to bude stáť stovky miliónov eur, až 500 mil., myslím, bolo to najvyššie číslo, ktoré ony hovorili. Potom sa ozvali ambulantní lekári, Zväz ambulantných poskytovateľov a povedali, že moment, ale aj na nás ambulancie sa toto preleje, tento problém, a to bude stáť 900 mil. eur. Ja netuším, odkiaľ majú tie čísla, ale rozhodne tie čísla boli v rádoch stoviek miliónov eur. Potom prišla dopadovka, keď to bolo na vláde minulý týždeň na druhý pokus, ktorá hovorila o desiatkach miliónov, konkrétne tuším 38 (reakcia navrhovateľa) miliónov eur. A teraz je to nula. Ale je tam niekoľko veľa miliónov „úspor", virtuálnych úspor, ktoré sa nebudú zhmotňovať, ale v tejto chvíli to na tom papieri dobre vyzerá. Lenže z virtuálnych úspor sa nenajeme. Z virtuálnych úspor nezaplatíte výplatu. Nezaplatíte dodávateľovi za dodané cétečko z virtuálnych úspor. Zaplatíte reálnymi peniazmi. A tie reálne peniaze budú v tých nemocniciach, v tom zdravotníctve na jeseň chýbať. Preto sa tu stretneme na jeseň a budeme diskutovať o katastrofálnej situácii v sektore, o hroziacom kolapse a o potrebe dofinancovania. Nie je mysliteľné, aby sme od štvrtka minulého týždňa, keď to schválila vláda, do dneška prešlo koľko, jeden a pol pracovného dňa, dva pracovné dni, aby sme nevedeli, aké bude mať táto legislatíva finančné dopady. My nemôžme v skrátenom konaní schvaľovať niečo, čoho dopady nepoznáme. Teda schvaľovať to môžme, očividne to asi aj budeme schvaľovať a asi si to aj schválite, nech sa páči, ale považujem to za nezodpovedné. Považujem toto za nezodpovedné voči daňovým poplatníkom v tejto krajine, lebo toto si nezaslúžia, takýmto spôsobom na poslednú chvíľu, bez dopadov rozhodovať o tom, ako to zdravotníctvo bude fungovať. A ja poviem, aké budú tie ďalšie dopady. Lebo to, čo máme presne zrátané, a to, čo máte vy, pán minister, presne zrátané, je, koľko to bude stáť, keď sa skráti pracovná doba zo 40 hodín na 37,5 hodiny a rozumiem, že v mnohých nemocniciach už dnes tých 37,5 hodiny majú, takže vlastne riešime v tých nemocniciach neexistujúci problém. Pre časť nemocníc to nebude povinné hneď, ale príde to neskôr a bude to stáť nejaké peniaze v budúcnosti. To, že sa zvýši tá mzda zo 6,4 na 9,7 %, bude mať nejaký kalkulovaný dopad. Rozumiem, že nie až taký veľký, pretože veľká časť tých lekárov to má vo svojich pracovných zmluvách už napísané, bez ohľadu na to, čo napíšeme do zákona. Čo považujem tiež za, už som to tu párkrát povedal, za absolútne zlyhanie ale predchádzajúceho manažmentu ministerstva zdravotníctva, ktoré dovolilo svojim, dokonca prikázalo svojim riaditeľom štátnych nemocníc takéto jednoznačne nevýhodné zmluvy uzatvárať. Ale jedna z vecí, ktoré v tej vecnej stránke toho zákona sú, že sa budú prehodnocovať personálne normatívy a zistíme, že nie všade sú tie personálne normatívy dodržiavané a že na to, aby tá nemocnica, to zdravotnícke zariadenie mohlo fungovať, treba prijať nových lekárov, nové sestry, nových sanitárov a tak ďalej a to bude stáť peniaze a tie peniaze tu nemáme započítané v tejto dopadovej analýze. A garantujem vám, že od 1. apríla, keď príde na rad prehodnocovanie zmlúv s ambulantným sektorom, sa ambulantný sektor vzbúri. Ony nemajú prečo si nechať na sebe kálať drevo. Za posledný rok ministerka Dolinková nepohla, nepreložila krížom slamy, aby pomohla ambulantnému sektoru. Pomáha sa tu nemocniciam, nemocničným lekárom, ale nie ambulantným lekárom, nie ambulanciám. A ambulancie sú tie, kde sa poskytuje dnes gro zdravotnej starostlivosti, 70 % zdravotnej starostlivosti je poskytovaných v ambulanciách. Dostupnosť ambulantnej starostlivosti sa zhoršuje, pretože je výhodnejšie dnes pre mnohé profesie, pre mnohé špecializácie pracovať v nemocnici, kde nemáte žiaden výkonnostný limit, koľko potrebujete výkonov urobiť na to, aby ste si zarobili svoju mzdu, lebo mzda nie je závislá od výkonu, ani od kvality práce, len za to, že tam prídete do tej práce. Niekedy ani len to nie je dôležité, pretože nemáme elektronický dochádzkový systém, čiže ani nevieme, koľko ľudí reálne na pracovisku je, aj keby tam mali byť. A tak je pre toho ambulantného lekára, ktorý musí pracovať, aby zarobil, lebo každý deň, keď nepracuje, keď je práceneschopný, keď ide na kongres a neprichádzajú mu pacienti, on nezarába. On nedokáže vykázať body na poisťovňu, tak je pre nich výhodnejšie pre tých ambulantov ísť do nemocníc alebo neodchádzať z nemocníc do ambulancií. Výsledkom bude zhoršenie ambulantnej, dostupnosti ambulantnej starostlivosti, zvýšenie poplatkov pre pacientov na to, aby sa dostali na termín. To znamená, pre pacienta to bude horšie. Tak som presvedčený, že 1. apríla, keď prídu rokovať o svojich zmluvách do zdravotných poisťovní, tak budú pýtať viac peňazí pre ambulantný sektor. A budú to podľa môjho názoru desiatky miliónov eur, ktoré budú požadovať na navýšenie, možno stovky na navýšenie platieb. A darmo napíšete do programovej vyhlášky, ktorú považujem za škodlivú a po týchto zmenách, ktoré navrhuje Lekárske odborové združenie, ešte škodlivejšiu, darmo tam napíšete, že do ambulantného sektoru pôjde toľko a toľko eur. Darmo to tam napíšete, že valorizácia bude možno jeden percentuálny bod. To nebude stačiť. Tí ambulanti tie zmluvy s poisťovňami nebudú chcieť podpísať, pretože bude pre nich výhodnejšie zostať v nezmluvnom vzťahu a v takom prípade toto pre toho pacienta bude ešte drahšie. Bude to ešte drahšie, pretože pacienti si budú musieť hradiť aj lieky predpísané takýmto lekárom a budú si musieť hradiť aj laboratórne vyšetrenia predpísané takýmto lekárom a ten lekár si bude môcť pýtať od tých pacientov ľubovoľnú cenu, pretože v tej chvíli sa na neho nebude vzťahovať žiadna cenová regulácia. Ja preto považujem celú túto, celý tento komplex zákonov, ktoré ku nám prichádzajú, za nevýhodný pre slovenského pacienta, nevýhodný pre ambulantný sektor. Jediní, kto z toho bude profitovať, sú lekárski odborári. Keď som vyčítal Hegerovej vláde memorandum z roku 2022, tak som hovoril o bezpodmienečnej kapitulácii vtedajšej vlády. Pri kapitulácii, ktorej ste boli účastný vy, pán minister, ste si dali pár podmienok a ja budem páliť vonné tyčinky, aby z tých podmienok niečo slovenský pacient mal. Spomeniem tie pozitíva, aby som teda nebol len negatívny. A pozitívom je, že aj odborári sa zaviazali byť súčinní pri robení auditu v slovenských nemocniciach. Je nemysliteľné, aby sme miliardy eur platili do nemocníc, v ktorých nevieme, čo sa deje. Nevieme, aká je tam produktivita práce prepočítaná na hlavu. My netušíme, čo sa deje s peniazmi, ktoré do tých nemocníc dávame, lebo ako štátne príspevkové organizácie nie sú povinné podrobovať sa vonkajšiemu auditu, dokonca ani nemusia viesť také účtovníctvo, aké musí viesť normálna kapitalistická firma, ktorá musí skladať svojim akcionárom nejaké účty. Štátne príspevkové organizácie to nemusia. Keď som si pozeral Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ona má aj nejakú výročnú správu na webe, prepáčte, inštitúcia s obratom viac ako pol miliardy eur nemôže fungovať ako eseročka, ktorá ma dvetisíceurový obrat ročný, hej? Ale ono to tak vyzerá na tom papieri. Ako nemôžeme mať taký neporiadok pri 500-miliónových firmách, aký máme v slovenských štátnych nemocniciach. Čiže beriem ten audit, že bude, že zverejníme jeho výsledky a že sa bude na základe toho auditu prijímať nejaké ďalšie, že budú na základe toho auditu prijímať ďalšie kroky. Ale je to ďaleko. Pevne by som chcel veriť, že sa vám to podarí, ale po skúsenostiach so slovenským zdravotníctvom a s Lekárskym odborovým združením, ktoré využíva slabosť tejto vlády, a to, že tu nie je stabilná sedemdesiatšestka, sa obávam, že sa to nepodarí materializovať. Takže ten ústupok, ktorý sa urobí teraz odborárom, nebude viesť k tomu, že odborári urobia ústupok vo veci toho auditu a najmä vo vyvodzovaní dôsledkov toho auditu. Viete, zopakujem to, pán minister, na jeseň tu už možno nebudete, lebo vás v tejto veci zomelú. Nebudem sa tomu čudovať, že vás zomelú, lebo je to naozaj obrovská mašinéria. Ja si neviem predstaviť, čomu ste všetkému čelili pri rokovaniach s odborármi, počul som len odlesky toho, akým spôsobom prebiehali tie rokovania, ale vo výsledku každá jedna vláda za posledných iks rokov odborárom ustupovala a pre pacientov nevybojovala nič. Z tejto dohody, ktorú ste uzatvorili v decembri minulého roku, nebude mať slovenský pacient žiadnu pridanú hodnotu, nebude mať kratšie čakacie doby, nebude mať nižšie poplatky, nebude mať dostupnejšiu ambulantnú starostlivosť. To je dôvod, pre ktorý nebudeme môcť hlasovať ani za skrátené legislatívne konanie, ale ani za samotný návrh zákona. Ďakujem.