Tomáš Szalay — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, ospravedlňujem sa za to zdržanie, nebudem dlho rozprávať, ale keďže v druhom čítaní v pléne boli schválené pozmeňováky, o ktorých sme nevedeli ani na výbore, neboli ani na ústavnoprávnom výbore a tak ďalej, tak považujem za dôležité a potrebné ich okomentovať. Konkrétne s druhým v pléne navrhnutým poslaneckým pozmeňovákom sme ako klub nesúhlasili, pretože vláda, vládna koalícia chce týmto pozmeňovacím návrhom ustupovať Lekárskemu odborovému združeniu na poli, na ktorom ustupovať nemá. Ja rozumiem, že sú zdravotníci v tejto republike aj pacienti, aj občania, aj daňoví poplatníci frustrovaní z toho, ako nefunguje slovenské zdravotníctvo, a je dobré, že sa na to poukazuje, je dobré, že Lekárske odborové združenie poukazuje na to, že slovenské zdravotníctvo nefunguje dobre, že slovenský pacient sa nemá dobre. Akurát neformulujú ciele, ale formulujú nástroje. A predstava Lekárskeho odborového združenia, že lepšie zdravotníctvo bude potom, ako budú mať odborári zastúpenie v komisiách, v komisiách na ministerstve zdravotníctva, to nie je správne. Odborár a odborník nie je to isté slovo. Odborári majú hájiť odborárske záujmy a to, ako má vyzerať zdravotníctvo, o tom majú rozhodovať experti pre zdravotnú ekonómiu a zdravotnú politiku. V druhom čítaní sa tu schválil pozmeňovací návrh, ktorý hovorí, že zástupca odborárov má právo byť v komisii, ktorá hovorí o úhradových mechanizmoch v nemocniciach. Preložené do slovenčiny, máme DRG, máme DRG mechanizmus, ktorým sa uhrádzajú, majú sa v budúcnosti uhrádzať hospitalizácie v nemocniciach. Je to komplikovaný matematický model, nad ktorým sa robia analýzy, venujú sa tomu ľudia, ktorí majú na to certifikáty, a do takejto komisie ministerstvo zdravotníctva pri rokovaní s odborármi prizvalo odborárov. Potom mám úplne legitímnu otázku, prečo odborári nesedia v kategorizačnej komisii a nerozhodujú o doplatkoch za lieky, prečo odborári nesedia v kategorizačnej komisii pre dietetické potraviny, prečo odborári potom nemajú rovno kreslo na úrade vlády alebo rovno na Ústavnom súde, pretože ak chcú ovplyvňovať veci verejné, majú to robiť štandardným spôsobom. Ak chcú byť politickou stranou, nech sa prihlásia do volieb a nech získajú 5 % a sedia v tejto snemovni a ovplyvňujú politiku, ale ovplyvňovať technické veci na ministerstve, v komisiách, pardon, priatelia. Naozaj kde je tá hranica, kam chceme ustupovať nátlakovým skupinám? potom sú tu aj iné skupiny, ktoré by chceli sedieť v takýchto komisiách a ovplyvňovať, ako má vyzerať zdravotníctvo. Ja to považujem za ustupovanie neopodstatneným požiadavkám odborárov. Nehovorím, že všetky požiadavky sú neopodstatnené, ale tieto sú neopodstatnené. To je dôvod, pre ktorý som nemohol súhlasiť s týmto pozmeňovacím návrhom. Ďakujem pekne.