Dana Kleinert — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem ti, Ondro. Ja by som chcela zareagovať na to, že ono vlastne pani ministerka ako kebyže vošla do miestnosti, kde je nejaká stavebnica poskladaná, a ona to že... úplne to proste rozhádže, jedovito nahnevane rozhádže to po celej tej miestnosti, a nemá plán B, že ako to postaví naspäť, alebo nekomunikuje, že idem to postaviť naspäť. Jednoducho ako pre mňa je to fascinujúce. A ono sú aj tie konkrétne príklady, o ktorých som hovorila, lebo to, aké rozhodnutia robí napríklad, že odvolá zo dňa na deň riaditeľa Slovenského národného divadla uprostred akcie, kedy sa majú sťahovať dielne, a zároveň tesne pred sezónou a nechá divadlo bez štatutára dlhé týždne, je vlastne presne tým dôkazom, že rozhádzať vie každý, ale, ale spraviť to poriadne asi nie. A toto bolo presne ono. A preto to, na čo my sa vieme spoľahnúť, čo si hovoril, že ľudia v kultúre majú ťažké podmienky, a nie je to jednoduché, áno, tam ja napríklad osobne poznám mnohé krajčírky alebo ľudí z obuvníckej dielne, alebo z tej patinačnej dielne a oni v tejto chvíli sedia v tej kaviarni v Národnom divadle a povedia, že veď my to urobíme, my to nejako zvládneme, jasné, že pripravíme nejak tú scénu, oni to proste budú robiť, ako sa vraví, v pote tváre, lebo majú lásku k tomu divadlu, čo, bohužiaľ, nemá ministerka kultúry. A na nich sa vieme spoľahnúť. Ja si dokonca myslím, že aj pán Čanecký to myslí v dobrom a rovnako tak naozaj už sme tu viackrát spomenuli, že ani pani Ťapáková to nemá ľahké, ale pani ministerka urobí tak absolútne nekompetentné rozhodnutie, ktoré nemá obdobu, to je, to je proste neuveriteľné, a preto by nemala byť ministerkou kultúry, lebo však my nevieme, čo nás ešte čaká, aké kde sabotáže, v akých inštitúciách. A naozaj sa vieme spoľahnúť len na tých poctivých ľudí, ktorí nakoniec to potom nenechajú padnúť a kľaknúť. Ďakujem.