Dana Kleinert — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem. Tak ste sa nám tu, pani ministerka, poľutovali, my sme si to vypočuli, bolo to prekrásne, akurát že to bolo jedno klamstvo za druhým, a mňa teda už moji rodičia aj starí rodičia, aj ja to učím svoje deti, učili, že klamať sa fakt nepatrí. A keď si teda zoberiem, že... budem sa na to pozerať pozitívne, že vy teda akože neklamete a že ste o tom presvedčená, čo ste teraz tu hovorili, tak to jeden z najväčších dôvodov, prečo nemáte zastávať funkciu ministerky kultúry, pretože v tom prípade netušíte, aká je realita, a vlastne je to hrozná hanba aj to, čo ste hovorili aj o napr. tých číslach, aj, aj o Slovenskej národnej galérii, o všetkom, čo ste hovorili, je to vlastne, ja neviem, ja som cítila absolútne prenesenú trápnosť a hanbu, že, že vy riadite sektor, ktorý že úprimne nenávidíte. Vy absolútne nenávidíte ľudí v ňom. To, čo si tu vypočuli ľudia so sektoru kultúry, je žalostné. A vlastne celé toto vaše ľutovanie bolo také aj tragikomické. Áno, vy nám niekedy vyčítate, že my sa niekedy smejeme, ale ono je to vlastne hrozné počúvať, lebo tá úroveň je tak veľmi nízko, a my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky a my tu vlastne počúvame bludy, my tu počúvame ministerku, ktorá nemá šajnu o tom, ako funguje jej rezort, a plus ešte nabrýzga na ľudí z toho rezortu. Ja neviem, ja som toto ešte nikdy nevidela. A do toho ešte nám hovoríte, že máte legitimitu napĺňať váš program. Kde bol váš program pred voľbami? Však nikto o ňom nič netušil (povedané so smiechom) a ste – päťpercentná strana – ledva preliezli do parlamentu, teraz máte ledva tri, takže tu nehovorte o nejakej legitimite, prosím vás.