Zuzana Števulová — faktická poznámka, 22. schôdza

Ďakujem za slovo a ďakujem, Ondrej, za tvoj príspevok, pretože naozaj si myslím, že tak ako som aj ja vo svojej rozprave sa snažila natieniť, a rovnako si to aj ty natienil, je veľmi dôležité vnímať výkon funkcie ministra a ministerky nie cez úzky výklad, formalistický výklad litery zákona, ale pre tie širšie súvislosti. A ja sa naozaj bojím a nemám vôbec istotu, že akým smerom sa vlastne spravodlivosť a právny štát na Slovensku budú ďalej uberať. Ono môžme mať rôzny názor na to, aký by minister spravodlivosti, ministerka spravodlivosti mali byť, čo by mali robiť, ale v zásade si myslím, že je dôležité nepodkopávať dôveru ľudí v to, že tá spravodlivosť a právny štát, tak ako sme si ich nastavili pri vzniku Slovenskej republiky, nebudú poškodzované, že nebude ohrozovaná liberálna demokracia, pretože to je základom našej štátnosti, že nebudú porušované dlhodobé nepísané veci, na ktorých, hodnoty, na ktorých sme postavení. Napríklad naozaj aj to, čoho si sa dotkol, Ústav pamäti národa a podiel vlastne aj ministerstva spravodlivosti, čo už aj Mária spomínala, na uzavretí toho zmieru, keď všetci vieme, aké škody tu komunizmus napáchal, a že teda naozaj aj v záujme vysporiadania sa s tou minulosťou, ktorá je ešte pre mnohých, v osobách mnohých ľudí stále živá, je nevyhnutne potrebné, aby sme činnosť Ústavu pamäti národa podporovali, nie diskreditovali, je podľa mňa schválenie toho zmieru vlastne donebavolajúcou nespravodlivosťou a popretím v podstate všetkých tých krívd, ktoré komunistický režim aj prostredníctvom svojho právneho systému napáchal na ľuďoch a špeciálne na ľuďoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)