Dana Kleinert — faktická poznámka, 20. schôdza

Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán Glück, že vy by ste sa fakt mali že hanbiť za tieto slová, ktoré ste povedali. Vy ste v živote na ani jednom z tých projektov nebol, vy vôbec nemáte šajnu, čo sa tam deje, vy vôbec neviete ani nič, dokonca ani o kontrole, ani nič o fondoch, ako fungujú. Toto bola naozaj fraška. A ľudia ako napríklad pani Marta Šimečková tu obraňujú princípy demokracie, na základe ktorej vy tu môžte dnes stáť a byť zvolený, takže na vašom mieste by som sa najprv zamyslela nad tým, čo rozprávate. Ale ja by som chcela povedať, že tu je jedna vec dôležitá, a to je ten naratív, ktorý sa tu snažíte do spoločnosti vohnať, a to je taká tá atmosféra závisti voči ľuďom, ktorí napríklad možno dostanú dotácie. Ale my sme sa kedysi ako spoločenstvo, ako krajina zhodli na tom, že je dobré niektoré veci jednoducho dať do práce alebo na prácu mimovládnym iným organizáciám, ktoré vedia flexibilnejšie a častokrát aj naozaj efektívnejšie suplovať tento štát, ktorý jednoducho základné veci nedokáže zabezpečiť. Tento štát sa nedokáže postarať ani o slabých, ani o chorých, nevie dať ani poriadne vzdelanie ani dokonca deťom z chudobných rodín alebo z generačnej chudoby. A preto my sme sa tu zhodli, a to aj v rámci kultúry, že budú existovať granty, dotácie, jednoducho nejaký systém, ktorý, keby ste vedeli, ako funguje, tak viete, že najprv treba dať výzvu, potom spravíte projekt a potom ešte nasleduje naozaj dôkladná vecná, obsahová a aj finančná kontrola. Takže ja by som bola rada, keby naozaj ste s týmto prestali. Je to veľmi nevkusné a pán Dubéci vám to tu jasne ukázal a vaše reakcie boli naozaj (povedané s pobavením) fascinujúce, zrazu keď ste sa tam počuli vy alebo ľudia, vaši príbuzní. Pretože tu jednoducho ide o to, že my si máme ctiť tieto mimovládne organizácie, ktoré tu častokrát suplujú tento štát. A ja by som chcela povedať vám všetkým, ktorí robíte túto prácu, že my vás v PS-ku vidíme a ďakujeme vám za to.