Tomáš Szalay — vystúpenie v rozprave, 15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne za slovo. Dámy a páni, budem sa snažiť využiť ten čas do tej obedňajšej prestávky, keďže náš klub má menej času, tak budem, budem asi trochu stručnejší. Všetky podstatné veci v zásade zaznievajú dokola od každého rečníka. Chcel by som stručne priblížiť teda to, čo sa tu udialo na mimoriadnom výbore, ktorý som aj s pomocou ďalších opozičných poslancov inicioval na utorok. Tento mediálny výbor sa neotvoril, pretože poslanci vládnej koalície s výnimkou predsedu výboru pána Michelka na tento výbor neprišli, hoci teda v parlamente boli. Neprišli preto, lebo nechceli prísť a chceli sa vyhnúť diskusii, ktorá mala na tomto výbore zaznieť. Pretože na tento výbor boli pozvaní riaditeľ RTVS pán Machaj ako aj zástupcovia štrajkujúcich zamestnancov RTVS. Zamestnanci RTVS štrajkujú preto, lebo sa im nepáči návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme. A s týmto návrhom zákona neboli nikdy konfrontovaní, nikto s nimi nediskutoval a tento výbor brali ako príležitosť, aby takáto diskusia prebehla. Keďže vládni poslanci neprišli, diskusia zdanlivo neprebehla, nič menej, títo ľudia na výbor prišli a pán predseda výboru Michelko, hoci výbor neotvoril, nebol schopný z tej miestnosti odísť, nedalo mu to a mal pocit, že potrebuje s tými zástupcami zamestnancov RTVS diskutovať. A bolo to pekné, bolo to malebné, bolo to príznačné, pretože došlo k stretu dvoch zásadne odlišných mentálnych svetov. Sveta, ktorý by som naznačil, že svet predkladateľov tohto zákona, aj keď pán Michelko nie je podpísaný pod týmto návrhom, keďže ide o vládny návrh zákona. Ale v zásade ho obhajoval a ukázal, ako rozmýšľa vládna koalícia nad verejnoprávnymi médiami. A ten druhý mentálny svet predviedli redaktori a zamestnanci RTVS, kde v diskusii veľmi často pána Michelka v zásade dobehli na jeho vlastných tvrdeniach, kde mu dokázali, že si sám sebe odporuje. A keď tvrdí niečo, tak o minútu vlastne tvrdí niečo úplne iné, alebo obhajuje to veľmi podivným spôsobom. Najhoršia vec, ktorú som na tejto diskusii počul, bolo od pána Michelka, že načo diskusia. My v koalícii sme sa už dohodli. My politici sme už prijali dohodu, a teda diskusia je tu zbytočná, otravná, treba ju obmedziť, na konci dňa sme ju vlastne obmedzili na týchto pár hodín, počas ktorých môžeme niečo k tomuto celému povedať. Vnímal som to ako pľuvanec do tváre týmto ľuďom z RTVS, ktorí sú tam viacerí mnoho rokov. Ja si pamätám Ivana Bradu, ešte keď kritizoval môjho ministra Zajaca, ktorému som robil vtedy hovorcu. Napriek tomu za Ivanom Bradom a jeho kolegami stojím. Nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňuje jeden zo základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a mení nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Vedenie ministerstva kultúry sa nepokryto chváli inšpiráciou v Maďarsku. Už menej je známe, že tam ovládnutie verejnoprávnych médií Orbánom spôsobilo, že ako v jednej z dvoch krajín Európskej únie v Maďarsku nie je verejnoprávna televízia najdôveryhodnejším médiom. Zhodou okolností teda to číslo podľa Digital News Report 2024 dôvera v maďarskú televíziu v Maďarsku je 30 %, nedôvera 50 %. Keby vás zaujímali čísla pre Slovensko, na Slovensku je dôvera v RTVS 56 %, nedôvera 21 %. To znamená, ak sa chceme dostať na úroveň Maďarska, podkopávame dôveryhodnosť RTVS alebo teda po novom STVR. Predložený zákon znamená, že po vyše trinástich rokoch sa účelovo ruší RTVS a vytvára sa nová nástupnická inštitúcia. A to iba z jediného dôvodu, politicky ovládnuť mediálny priestor. Vymeniť celé vedenie RTVS, vymeniť jeho kontrolné orgány. Zákon neprináša žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Jediné zmeny sa týkajú voľby riaditeľa rady, a to je teda avízo zmien k horšiemu. Ide o ďalšiu zásadnú legislatívnu zmenu, ktorá neprešla žiadnou prípravou na základe analýz, žiadnou odbornou diskusiou, len skráteným niekoľkodňovým pripomienkovým konaním. Vo vyspelých krajinách sa o zmene mediálnych zákonov diskutuje verejne, transparentne a pripravuje sa to v dlhodobom horizonte. Ako dobrý príklad sa môžme pozrieť k našim susedom do Českej republiky, kde odborná diskusia prebieha so všetkými zainteresovanými stranami už trištvrte roka. Účelový zákon, ktorý predložilo ministerstvo kultúry, nie je v súlade nielen so štandardnými postupmi, ale ani so zákonmi európskej alebo s právnymi aktami Európskej únie, ako je Európsky akt o slobode médií. Je to v priamom rozpore s európskymi pravidlami pre verejnoprávne médiá, počuli sme to tu, predrečníci to povedali, zrejme aj moji nasledovníci to budú opakovať. Zákon je na 95 % kópiou pôvodného zákona a tých 5 %, ktoré sú k tomu pridané, sú v priamom rozpore s tou európskou legislatívou. Plne podporujeme občiansky odpor zamestnancov RTVS proti likvidácii ich práce za posledných trinásť rokov a podobne ako moji predrečníci sa obraciam na poslancov strany SMER a HLAS, aby nepodporili tento zákon a nedovolili mikrostrane SNS ovládnuť na Slovensku médiá. Ďakujem.