Tomáš Taraba — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, vážená pani ministerka, odvolávaná, prečítam stanovisko vlády Slovenskej republiky. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky považuje za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach. Ministerka kultúry postupuje vo všetkých krokoch v zmysle programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2023 – 2027, časti kultúrna politika. Všetky prijaté opatrenia, zmeny, legislatívne návrhy a vyhlásenia sú v súlade s touto časťou. Ku konkrétnym bodom, ktoré sú uvedené v návrhu skupiny poslancov, uvádzame nasledovné stanovisko: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vlády zreteľne definuje priority na aktuálne volebné obdobie. Vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu, čo plne korešponduje so všetkými doterajšími krokmi vedenia ministerstva kultúry. Pri príprave a realizácii všetkých systémových zmien a opatrení dbá na dialóg s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy a relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora. Potvrdzuje to aktívny dialóg s predstaviteľmi Matice slovenskej ako najstaršej kultúrnej ustanovizne Slovákov, čomu sa tu pani smeje, ako vidíte, ale aj zmena rozhodnutia v oblasti verejnoprávnych fondov. Rezort kultúry vzal na vedomie všetky odborné názory a prijal rozhodnutie, že nedôjde k ich zlúčeniu. Vláda Slovenskej republiky sa plne stotožňujeme s rozhodnutím, že ministerka kultúry rozhodla o zrušení dotačnej výzvy Programu 5 Podpora a rozvoj mediálnej výchovy a boj proti dezinformáciám na rok 2023. Táto výzva mala preukázateľné prepojenia na subjekty mimovládneho sektora a viacerých opozičných politikov z progresívneho a liberálneho spektra. Peniaze pôvodne vyčlenené na tento účel budú mať zmysluplnejšie využitie. Dokončenie rekonštrukcie strechy historickej budovy Reduty je prínosom pre celú spoločnosť, nie pre úzky okruh záujmových skupín. Reforma verejnoprávnych fondov vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tvrdenia, že za týmto krokom sú snahy ovládnuť výkonné orgány týchto fondov, sa nezakladá na pravde. Cieľom zámeru je zvýšiť podporu originálnej slovenskej tvorby a kontrolu využívania verejných zdrojov. Jasným príkladom doteraz zle fungujúceho modelu je, že v roku, kedy si pripomíname 80. výročie Slovenského národného povstania, nemohol pre slabú finančnú podporu vzniknúť film o hrdinovi Slovenského národného povstania, generálovi Jánovi Golianovi. Viac ako 500-tisíc eur bolo ale vyčlenených na film a filmovú sériu o odsúdenom vrahovi Mikulášovi Černákovi. Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku, čo je základným princípom verejnoprávnosti. Zníženie príspevku pre RTVS o 5 stotín percenta HDP vychádzalo z koaličnej dohody ako jedno z konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií a boli pripravené modely dofinancovania ako aj ďalšie rokovania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Medzičasom však vláda Slovenskej republiky prijala nový Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, čiže uvedený bod v návrhu je bezpredmetný. Tvrdenie, že ministerka kultúry neposkytuje žiadne rozhovory a nepodáva žiadne informácie štandardným médiám, sa absolútne nezakladá na pravde. V rámci vyváženosti poskytuje rozhovory v rámci širokého spektra médií, vrátane štandardných, naposledy verejnoprávnej TASR alebo televízii TA3. Výmena riaditeľov inštitúcií zostáva aj naďalej transparentná. Smernica č. 8/2021 o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zostala zachovaná. Zrušená bola smernica, ktorá upravovala proces verejného vypočutia, ktoré mal v súlade s osobitnými predpismi za výsledok vymenovanie štatutára priamym oslovením napr. zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2014 Z. z., ktorý v ustanovení § 5 ods. 3 upravuje postup pri vymenovaní štatutára, kde je jednou z možností vymenovania štatutára na základe priameho oslovenia, teda bez procesu výberového konania. Čo sa týka poslaneckej novely zákona o múzeách a galériách, jej cieľom je vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien v týchto inštitúciách. Verejné vypočutie nebude po novom ustanovovať zákon. Zriaďovateľom múzeí a galérií ale nič nebráni tomu, aby boli transparentní aj nad rámec zákona a verejné vypočutie zrealizovali. Vzhľadom na to, že Kunsthalle Bratislava ako jediná štátom zriadená Kunsthalle v strednej Európe nevyužila svoju historickú šancu a to jednak z hľadiska svojej programovej náplne, očakávaní verejnosti a tiež z hľadiska efektivity hospodárenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo o presunutí tejto organizácie pod Slovenskú národnú galériu. Pri tejto organizačnej zmene ministerstvo kultúry plne podporuje všetky kroky vedenia Slovenskej národnej galérie vo vzťahu a začlenenie Kunsthalle do jej štruktúr. V tomto prípade ide o štandardné manažérske rozhodnutie, ktorého účelom je zefektívnenie činnosti aj s ohľadom na pozitívny dopad na verejné financie. Kultúra a umenie nemôžu doplácať na konkrétny vojnový konflikt, akých je, žiaľ, vo svete niekoľko desiatok. Ministerka kultúry zrušila k 15. januáru 2024 príkaz u ministerky č. 5/2022, ktorým boli vydané opatrenia k situácii na Ukrajine. Tento interný príkaz nebol jednoznačný. Obsahoval napríklad usmernenie zrušiť účasť na niektorých kultúrnych a vedeckých podujatiach. Pritom ale podľa tohto príkazu ministerka mohla zároveň udeliť výnimku. Tvrdenie, že ministerka kultúry porušila a naďalej porušuje ústavný zákon č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, je absolútne zavádzajúce. Nezakladá sa na pravde ani v jednom z bodov. Televízia Slovan od začiatku októbra 2023 nevykonáva žiadne aktivity. Používanie sociálnych sietí alebo špeciálnych platforiem na šírenie audiovizuálneho záznamu je bežným komunikačným kanálom, ktoré má právo využívať každý občan Slovenskej republiky. V opačnom prípade by dochádzalo k obmedzeniu práva na slobodu prejavu. Ministerka kultúry má právo ako občianka Slovenskej republiky informovať o skutočnostiach, ktoré považuje za dôležité, čím si uplatňuje svoje ústavné právo. Platí, že toto jej ústavné právo nie je v žiadnom rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004. Ústava Slovenskej republiky, článok 2, je, je v žiadnom rozpore, odsek 3 hovorí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." V zmysle ustanovenia článku 26 ods. 1 citujem: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené" a odseku 2: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Otvorená výzva na odstúpenie ministerky Martiny Šimkovičovej vykazovala podozrivú manipuláciu v rámci elektronického hlasovania, všetko nasvedčilo k tomu, že hlasy pribúdali hneď od založenia tejto výzvy lineárnym spôsobom a to je v čase, kedy väčšina obyvateľov od 23-tej hodiny do 5-tej hodiny rannej spí. Do hlasovania mohli byť zapojení takzvaní boti, roboti, napríklad na základe dodaného zoznamu adries v elektronickej pošte. Na základe vyššie uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. A ja už len dodám, že vám gratulujem, že ste na dva pokusy dokázali zozbierať 30 hlasov. Pekný deň. (Potlesk.)