Tomáš Szalay — faktická poznámka, 13. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Začnem od konca. Áno, pán Janckulík, presne tak, môžme sa o to aj staviť prípadne, že ten Martin asi sa nebude otvárať. A tým by som premostil ku kolegovi Šalitrošovi. V plánovaní sme dobrí, toľko plánov, ktoré táto krajina prijala, strategických programov, to sú že desiatky až stovky, akurát žiaden z nich nenapĺňame, ale to je tá potemkiniáda, o ktorej som hovoril, ten formalizmus, kde treba prijať plán, ale plniť ho už nie je potrebné. To máme ešte zo socializmu, keď sme neplnili päťročnice. A teda ja som pripravený sa s vami staviť, že toto nebude ministerka, ktorá bude otvárať akúkoľvek novú nemocnicu. K pánovi Grendelovi len drobná poznámka. Myslím si, že SNS-ka toto podporí, lebo však Kotlár teraz za štát rokuje tú pandemickú zmluvu v Ženeve, takže to sa nejakým spôsobom na pozadí vybartruje. A potom by som mal taký spoločný komentár ku kolegom, či už k Beáte Jurík, k Peťovi Stachurovi, k Ferovi Majerskému alebo Oskarovi, čo má z toho pacient. Prosím vás pekne, ten váš etatizmus, ja rozumiem, že veríte v ideálne laboratórne podmienky, v ktorých by mohol nejaký typ socializmu fungovať. Ale socializmus v našich slovenských, karpatských podmienkach, kde tu začína Balkán, nefunguje. A v zásade ste to aj sami konštatovali. Fero to sám povedal, vždy to skončí tak, ako to skončí, pretože to máme v krvi, pretože to máme v našom, našej tradícii, v našej spoločnosti, v našich sociálnych väzbách a ak veríme, že by to mohlo fungovať inak, ukážte mi príklad, kde to dobre funguje na Slovensku, to štátne vlastníctvo. Ak mu veríte, je to víťazstvo optimizmu nad skúsenosťou.