Dana Kleinert — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcela zareagovať na to, čo ste mi tu hovorili o tom, teda že kultúra prežije. Ona ako prežije, samozrejme, to vieme, problém je to smutné všetko za tým a celý ten regres, ktorý sa s tým spája. A ja ešte mám dlhoročnú skúsenosť aj s rôznymi projektami v zahraničí a vlastne veľmi ma bolí to, že vieme už teraz, že mnoho projektov, ktoré sú, ktoré trvajú častokrát aj počas roka, celý rok, niekoľko mesiacov a sú v zahraničí a reprezentujú Slovensko a nahrádzajú kultúrnu diplomaciu napríklad a reprezentujú aj našu krajinu, a tieto projekty proste budú s hanbou zastavené, my budeme musieť s hanbou napísať, že prepáčte, my vlastne nevieme, či do toho môžme ísť, nemôžme, neviem, či dostaneme, nedostaneme, fond je ochromený. Proste to bude akože otrasná hanba! Čiže my si tu postavíme ministerstvo cestovného ruchu, kde chceme teda hovoriť o tom, aká sme skvelá krajina, ale cez konkrétne veci, a nie je ich málo, budeme takýmto vlastne spôsobom reprezentovať našu krajinu, a to je realita, to fakt tak je. Nevraviac o tom, že samotný fond je partnerom medzinárodnej organizácie, ktorá zastrešuje 70 iných medzinárodných inštitúcií, a to bude tiež teda akože celkom celosvetová hanba, že kam ideme, že naše ministerstvo propagandy si povedalo, že chce teda fond mať pre seba a mať na telefón možnosti rozhodovať o financiách. A mňa toto bolí, pretože my naozaj smerom aj do zahraničia vysielame naozaj veľmi negatívny, negatívny signál. A som presvedčená o tom, že toto nám naozaj – aj nám, aj koalícii, a hlavne teda predkladateľom (povedané so smiechom) – ľudia spočítajú, lebo tie projekty sa reálne podporujú, reálne to funguje, to sa proste nedá iba pojať tým, že sa niečo spomenie tu v pléne pánom Michelkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)