Dana Kleinert — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem vám, milé poslankyne, poslanci, za reakcie. Áno, ja by som chcela k tomu povedať, že my by sme mali už aj novostavby, ktoré sa v budúcnosti budú robiť, plánovať už s ohľadom na čo najväčšiu debarierizáciu. A musíme na to myslieť, že ľudia sme rôzni a v tej jedinečnosti je naša krása a v tom spolužití spoločne je naša krása a vytvárať si bariéry je vlastne úplne zbytočné. A treba na to myslieť už vopred. My máme naozaj konkrétne skúsenosti a ja osobne s tým, že sa školy či už z dôb normalizácie, za komunizmu, ktoré boli stavané tak, že sme vlastne nevideli a neboli tam ľudia s akýmkoľvek postihom, tak tie sa dajú prerobiť takým spôsobom, že sú funkčné a bezbariérové. Ale aj tie historické, ktoré sú tiež celkovou, celkom veľ... veľmi výz... no, sú celkom veľkou výzvou, ale nie je to nerealistické, a to je na tom vlastne celé pekné. A, samozrejme, aj pri samospráve to plánovanie trvá dlhšie, ale práve tomu tento, tento návrh zákona dáva možnosť, tomuto plánovaniu, a preto sa mi to zdá byť veľmi fajn podporiť. Zároveň teda keď riešime akoby potreby konkrétneho dieťaťa, tak my už tým, že vyriešime tieto potreby tohto konkrétneho dieťaťa, vytvárame cestu pre deti ďalšie, a to si myslím, že je na tom tiež veľmi pekné. A taktiež by som chcela vyzvať aj ostatné samosprávy, a aj teda aj my na tom pracujeme, na pláne bezbariérovosti všetkých našich školských zriadení, tým pádom máme nejaký balík výziev, ktoré musíme vytvoriť, urobiť a vyriešiť, a tým pádom vieme aj lepšie si plánovať aj fundraising a iné zháňanie externých zdrojov, takže poďme do toho. Ďakujem.