Dana Kleinert — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážená pani navrhovateľka, ja by som chcela len krátko sa prihovoriť k nám všetkým, ktorí tu sme, aj tí, ktorí tu nie sme. V tejto chvíli aj ako vicestarostka Starého Mesta v Bratislave, to znamená, že zastupujem zriaďovateľa, čiže samosprávu, ktorá má na starosti aj teda základné, aj materské školy. My v Starom Meste, ale teda každý, akýkoľvek zriaďovateľ, ktorý teda základné alebo materské školy má, vie, že zo zákona mu vyplývajú rôzne povinnosti. Jednou z nich je teda aj to, čo vlastne hovorila aj pani Gažovičová, že škola teda nemôže odmietnuť, tá spádová škola nemôže odmietnuť dieťa len kvôli tomu, že má nejaký hendikep. Ale zároveň my ako zriaďovateľ zo zákona sa musíme starať o fyzické priestory škôl. V Starom Meste to máme aj v rámci toho, že máme historické budovy a zdedený veľký infraštruktúrny dlh, celkom komplikované. Čo ale neznamená, že to je, že riešenie je nemožné a že sa s ním nevieme popasovať. My sa s tým, samozrejme, pasujeme a určite to isté robia aj všetky iné samosprávy na celom Slovensku. Takže by som sa chcela prihovoriť vlastne zástupcom samospráv po celom Slovensku, ale teda najmä nám tu, aby sme podporili tento návrh zákona, pretože je naozaj rozumný. V tejto chvíli nehovorí, čo musíme urobiť hneď zajtra a čo by sme, koľko financií do toho hneď zajtra by sme mali dať. Pozerá sa veľmi realisticky na tento problém a zároveň teda hovorí nám o nejakej časovej, o nejakých časových rámcoch, ktoré vlastne iba akoby zarámcujú našu, našu ľudskosť, našu láskavosť, naše vychádzanie v ústrety ľuďom, aj tým malým, ktorí majú ísť teda do materskej alebo do základnej školy, teda tu sa bavíme o základnej škole, aby sme jednoducho im vedeli vyjsť v ústrety, aby tie deti nemuseli mať, alebo ísť na školu, ktorá nebola ich prvým možným výberom, prípadne ktorá nie je ich spádová. Za zriaďovateľa alebo za samosprávu zároveň by som chcela vyjadriť aj to, že cieľom najmä teda v mestách, keď sa teda konkrétne môžem, môžem hovoriť, u nás je, aby deti čo najviac chodili do spádových škôl. To znamená, mali ich čo najbližšie k bydlisku, lebo tak aj lepšie fungujú potom mestá alebo nejaké urbánne priestory, kedy nemusia napríklad rodičia alebo zákonní zástupcovia využívať dopravné prostriedky, aby teda sa presúvali dajme tomu cez celé mesto niekam, aj keď chápem, že to už je len akoby podružná vec, ale súvisia všetky, každá vec súvisí s jednou a s ďalšou, s druhou. Myslím si, že je veľmi dôležité rozprávať o tom, že tento návrh zákona vytvára naozaj dobrý podporný mechanizmus na uľahčenie prijatia, prijatia dieťaťa do školy a ja napríklad viem deklarovať za, nielen v našej samospráve, ale v iných, čo som sa kde stretla, že riaditeľky a riaditelia škôl naozaj v drvivej väčšine prípadov chcú prijať takého dieťa, ale majú naozaj problém v tom, že škola je nejakým spôsobom bariérová a odhliadnuc od toho, že my by sme sa mali do budúcna pozerať, že všetky školy by mali byť debarierizované, teraz keď sa bavíme o fyzickom priestore, tak myslím si, že tento zákon nám hovorí o tom, že môžeme sa postupne na to pekne pripravovať a môžeme sa pripravovať presne tam, kde je to treba. To znamená, keď vieme o dieťati, ktorého rodičia sa prihlásia na danú spádovú školu a máme ten čas na prípravu, tak v zásade robíme najlepšie možné, lebo nepripravujeme debarierizácie školy, kde vlastne ani nevieme, či sa niekto prihlási. Tu to vieme veľmi konkrétne a to si myslím, že je vlastne realistické riešenie hodné, hodné podpory. Ja si myslím, že by sme sa mali na to pozerať aj z pohľadu rekonštrukcie škôl takej, ktorá hovorí o dobrých, aj architektonicky vymyslených riešeniach debarierizácie škôl. To znamená, nehovorím napríklad iba o fyzických nejakých kovových rampách, ale keďže máme na to čas, môžeme osloviť architektov, architektky, ktorí by sa vedeli pozrieť, ako napríklad namiesto rampy môžu sa spraviť terénne úpravy, pobytové schody so šikmými plochami, dajme tomu, ktoré by vytvorili oveľa príjemnejší priestor pri školách. Alebo to môže byť debarierizácia iného typu pre iné postihy dieťaťa. Každopádne každý typ debarierizácie nerobí novú bariéru iným deťom, naopak. A ja si myslím, že toto je veľmi veľká výhoda tohto celého, celého návrhu. Takže ešte raz teda, ja za nás ako za zriaďovateľa hovorím, my túto iniciatívu veľmi vítame, dáva nám možnosť času, dáva nám možnosť konkrétnej prípravy na konkrétnej škole, ale hlavne ponúka možnosť rodičom rozprávať sa o ich potrebách, o potrebách ich dieťaťa a na celom tom pozadí je to dieťa samotné, kde si myslím, že my všetci chceme, aby sa vyvíjalo v čo najinkluzívnejšom možnom prostredí a my pokiaľ čokoľvek vieme pre to urobiť, čo je v našich možnostiach a špecifickým schopnostiach, tak v danostiach, tak ja si myslím, že by sme to urobiť mali. Takže poprosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.