Tomáš Taraba — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem pekne. Budem na vás reagovať teda, aby ste mali spätnú väzbu. Takže pokiaľ sa bavíme o nejakej prevencii, veď ja som v živote nepovedal na tomto mieste, že neriešme prevenciu. Myslím, že toto nespochybňujem, hovorím, že priorita je, aby sme posilnili efektivitu eliminácie výskytu medveďov v okolí miest a tam patrí, v poriadku, sa bavme o prevencii, ja si myslím, že o ničom viac sa tu pätnásť rokov nebavíme ako o prevencii, tak môžme sa ešte veď päť-desať, kľudne si aj spolu sadnime, urobme nové webstránky, hej, mimochodom tam išli pekné peniaze na tie webstránky, predošlé vedenie ministerstva. To, čo je naozaj žalostné, veď predrečník povedal, že v tých zásahových tímoch, teda neviem, na základe čoho to vyberali, že tam dve tretiny ľudí cca nedržalo nikdy zbraň alebo si urobili teda narýchlo nejaký kurz. Áno, posilňujeme to, posielame tam ľudí, ktorí teda niekedy aj strieľali. Mňa neobviňujte, že ja nechcem ten inštitút podporiť, 200-tisíc euro na predošlom rokovaní vlády som vyčlenil na to, aby bol posilnený aj teda nejaký strelecký arzenál, aby mali kvalitné zbrane, no len musíte tam mať teda naozaj ľudí a k tomu sa vraciame, že vlastne my ideme uprosiť tých poľovníkov, aby už sa tvárili, že nie sú poľovníci, ale sú v zásahovom tíme, lebo, lebo toto, čo tam za Budaja a Kiču bolo, tak to skôr vyzeralo na také prechádzky lesom a až nechcem veriť tým príhodám, ako desiati išli s jednou zbraňou. No a len viete, vybavenie toho jedného v tom zásahovom tíme, mi tvrdia, že teda ja nie som poľovník, ja nemám k tomu, zase aby ma tu niekto neobviňoval, že som poľovník, takže nie som poľovník, ale mi tak hovoria, že kvalitná výbava aj v rámci tých všetkých potrebných vybavení je na jedného asi desaťtisíc euro. Tak chcem sa vás spýtať, aby ste teda boli spokojní, ak nechceme využiť 60-tisíc poľovníkov, ktorých tu máme, tak desaťtisíc euro krát, povedzme, tisíc, dajme ich, že by bolo tisíc tých v tom zásahovom tíme, sa bavíme o desať miliónoch euro. A toto je podľa vás efektívne? Toto je efektívne riadenie štátu, že my budeme teraz vyzbrojovať a tak či tak ich len inak prezlečieme, sú to tí istí poľovníci a my im teraz za desať miliónov euro, len aby sme mali tisícku, čo je kvapka v mori, to je kvapka v mori, to znamená, aby to malo nejakú efektivitu, tak sa musíme baviť o, hovorím ešte raz, poľovníkov je 60-tisíc, 62-tisíc, no tak koľko, desaťtisíc bude treba, aby boli vo forme zásahového tímu. A hovorím ešte raz. To, ako ich preskúšavali, toto, čo som počul pred chvíľou, keď mi, keď mi o tom reportovali, no hrôza a strach. Takže, takže áno, posilňujeme to, uvoľnili sme tam minulý týždeň dokonca peniaze na túto, na túto inštitúciu, doteraz to skoro fungovalo asi ako nejaký manekýnsky krúžok, pretože, pretože príbehy jak si tam podávali jednu zbraň a podobne, tak to sa vôbec nedivím, ale tretia vec, čo je ten, je dôležitý ten časový aspekt. Vy keď nemáte v každej obci teda niekoho, tak sa bavíme o tom, že musia volať tie zásahové tímy, ktoré niekedy prídu na druhý deň, o dva dni a tak ďalej, a ja sa pýtam, potom to normálne povedzme, že nevieme to riešiť, nechceme to riešiť, stále je ponúknutá hodená rukavica, pán Hlina povedal, jak to Oraváci riešia, znížme spoločenskú hodnotu toho zvieraťa na sto euro a ľudia to vyriešia. To znamená, veľa riešení tu iných nie je, ale baviť sa o tých, o tých preventívnych rôznych opatreniach, to verte tomu, že takto o desať rokov stále sa tu o tom budeme baviť. Stále niekde nájdete nejaký odpadok, stále niekde poviete, že to kvôli tomu, že niekto tam vyhodil niečo, pretože človek, keď niekde je, tak áno, tvorí aj odpadky, neviete to nikdy úplne sterilne držať, to znamená, vždy to bude, vždy niekoho nájdete, kto vám ukáže, tuto je, bolo nejaké zrnko neviem čoho a vždy sa to na niečo hodí. Ale realita je, že aj tí ľudia, ktorí zbrane nemajú, tak majú právo žiť v bezpečí a myslím si, že nikto príčetný v tomto nebude už spochybňovať, že nie je to len problém v tých ľuďoch, pretože vy to stále navodzujete. Raz je pätnásť metrov od nejakého chodníka, inokedy sto a podobne. No ja stále chcem veriť to, že na Slovensku ľudia majú právo aj chodiť na hríby, aj rodičia majú právo žiť v bezpečí, že ich deti sa vrátia zo školy a ľudia najmä majú právo, si platia dane, platia si štát, ktorý ich má ochrániť, a tieto, tieto reči akademické môžeme my tu viesť ešte roky, ale ľudia chcú vidieť výsledky. A hovorím ešte raz, pre mňa nie je efektívne riešenie, že teraz niekto nám povie, no pripravte si desať, dvadsať, tridsať miliónov euro na vyzbrojenie niečoho, čo dnes máme a volá sa to poľovník. Ďakujem.