Dana Kleinert — faktická poznámka, 12. schôdza

Ďakujem. Tak možno nemusíme skončiť tento bod, však veď, samozrejme, môžme o štrnástej skončiť. Ja by som chcela zareagovať na pár vecí. Tá posledná, ktorá bola veľmi silná o tom, ako dať teda politikom do rúk nástroj rozhodovať, keď videli sme, ako sa správajú v našom spoločenskom priestore, tak to naozaj plne podpisujem, že toto nie je dobrá cesta v týchto časoch. Chcela by som povedať aj také, takých pár vecí o nesplnení kritérií, lebo ono častokrát si to ľudia zamieňajú s tým, že ale veď teda povedali, že môj projekt nie je dobrý. Ale tam sa posudzuje viacej kritérií. Tam sa posudzuje obsah, charakter a logika, primeranosť rozpočtu, ale aj komunikácia, hĺbka vizibility alebo počet zasiahnutých ľudí alebo počet médií a tak ďalej. Tam je akože množstvo vecí, ktoré dáva logiku tomu danému projektu v rámci daného programu, v rámci daného podprogramu. Čiže to sú všetko akože odborné veci, kde teda tá komisia nejakým spôsobom rozdeľuje, rozhoduje, pardon. My sa bavíme o tom, že teda bude viac spokojných ľudí, keď teda budú nepodporení, ale budú mať lepšie, lepšie vyhodnotený, opísaný projekt a tú argumentáciu komisiou? No oni budú rovnako nespokojní, akurát budú možno lepšie akceptovať to, akým spôsobom to komisia opísala a s tým úplne súhlasíme a to sa dá, samozrejme, vyriešiť. Ale to neznamená, že budú spokojní, lebo spokojní budú iba vtedy, keď sa navýšia financie v rozpočte, lebo spokojnosť pri žiadateľoch, ktorí žiadajú o financie, je priamo úmerná tým, či financie dostanú. Tam je tá spokojnosť. Akceptácia nejakého rozhodnutia je iná vec, ako spokojnosť s tým, že či človek uspel, alebo neuspel v danom fonde. Tak poďme toto riešiť. A preto teda navrhujem, tiež to isté podpisujem, čo ste aj vy povedali, poďme z kratšej cesty preč, poďme sa o tom rozprávať. Zhodnime sa na tom, že sú veci, ktoré treba opraviť, tak to opravme, ale nie takto. Ďakujem.