Zuzana Števulová — vystúpenie v rozprave, 12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, chcela by som povedať v úvode, že primárny cieľ tohto návrhu zákona o novele zákona o pobyte cudzincov, ktorým je práve tá transpozícia smernice o modrej karte, je naozaj veľmi dobrý. Je potrebné transponovať tú novelizáciu modrej karty vzhľadom na to, že na území Európskej únie ani vlastne na území Slovenska sa modrá karta doteraz veľmi nevyužívala, respektíve prakticky nemala takmer nijaký dopad na to, aby sme nejakým spôsobom zlepšili vlastne práve ten cieľ, o ktorý podľa mňa naprieč koalíciou aj opozíciou všetkým ide, a to prilákať talenty na územie Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Dokumentuje to ten počet modrých kariet, ktorý v roku ´22 bol 17, v roku ´23 bolo udelených len 24 modrých kariet. Takže je možné len podporiť túto snahu a dúfať, že tá novelizovaná smernica, o ktorej teda tiež prebehla rozprava aj na úrovni Európskej únie, podporí tento cieľ, pretože naozaj jeden z veľkých problémov aj na Slovensku bol, bolo to vysoko nastavené kritérium toho príjmu, ktorý ste museli splniť, aby ste vôbec tú modrú kartu a s tým splnené výhody získali. Takisto veľmi oceňujem, že ministerstvo vnútra ide touto novelou vyhovieť volaniu organizácií, ktoré sa dlhodobo starajú o odídencov a odídenkyne z Ukrajiny, kedy bol teda problém naozaj v tej nemožnosti získať oprávnenie na podnikanie. To som ešte aj ja v minulosti, keď som teda v tejto sfére pôsobila, dlhodobo akcentovala, že táto absencia právnej úpravy bráni ľuďom, ktorí prišli z Ukrajiny a hľadajú tu dočasné útočisko, sa lepšie integrovať, pretože nemôžu podnikať. Čiže v tejto rovine ten primárny cieľ a to, čo sa tou novelou sleduje, ja naozaj vítam a aj by som to v takejto podobe podporila. Mám tu však určité výhrady a som zdržanlivá voči niektorým ustanoveniam, ktoré sú dopĺňané touto novelou vlastne už nad rámec tej transpozície. Chcela by som ich teraz v stručnosti predstaviť a keďže teda tento návrh zákona ide riadnym legislatívnym procesom, tak verím, pán minister, že bude vôľa a možnosť spolupracovať na precizovaní týchto konkrétnych vecí. V prvom rade sa po novom ustanovuje, že teda kritériom, jedným z kritérií na získanie dlhodobého pobytu, čo je vlastne forma trvalého pobytu jednotne upravená naprieč Európskou úniou, bude vlastne povinnosť pre cudzincov, ktorí tu žijú už päť rokov, majú oprávnený pobyt, napríklad prechodný, splniť, vlastne zložiť skúšku zo slovenského jazyka. Doteraz je takáto povinnosť ustanovená len pri získaní, pri získavaní štátneho občianstva, kde, samozrejme, je to odôvodnené, že každý, kto chce získať štátne občianstvo Slovenskej republiky, musí zložiť skúšku zo slovenského jazyka a spraviť skúšku z reálií. V prípade dlhodobého pobytu je to však veľké nóvum pre slovenskú právnu úpravu, pričom to vychádza z fakultatívneho ustanovenia smernice o dlhodobom pobyte. Treba povedať, že smernica ustanovuje, že ľudia, ktorí chcú v rámci Európskej únie získať dlhodobý pobyt, teda určitú stabilitu po tých piatich rokoch, čo majú krátkodobý, prechodnú formu pobytu na území Slovenska, tí okrem teda toho, že musia mať päť rokov ten pobyt a preukázať, že majú stabilné finančné zdroje pre seba, by po novom o jeden a pol roka, keďže sa účinnosť vlastne tohto ustanovenia navrhuje až od 1. júla 2025, mali skladať skúšku zo slovenského jazyka na úrovni A2 podľa spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky a majú to skladať vlastne na, ako štátnu jazykovú školu na štátnej jazykovej škole. Ja s tým mám istú rezerváciu. Vzhľadom na to, že máme tu niekoľko štátov, ktoré to už zaviedli, nie je ich veľa, je to napríklad Nemecko, Taliansko, Poľsko a potom Holandsko má integračný test, súčasťou ktorého sú aj jazykové testy tiež na tej úrovni A2, avšak je potrebné povedať, že toto sú krajiny, ktoré dlhodobo vyhrávajú ten súboj práve o lákanie tých talentov. Ja keďže robím v migrácii od roku 2006 a množstvo tém, teda tém som spracovala aj vo forme publikácií, aj som sa podieľala na mnohých výskumoch o tom, že prečo Slovensko túto globálnu alebo európsku súťaž o tie talenty zo zahraničia ako keby prehráva, je práve tá nestabilita právneho prostredia a príliš veľké administratívne prekážky spojené s tou možnosťou udržať si ten pobyt na Slovensku. Nie je mi známe, že by v prípade dlhodobého pobytu volala odborná verejnosť po tom, aby bolo nevyhnutné sťažiť to získanie toho dlhodobého pobytu spravením tejto jazykovej skúšky. To je jedna vec. Druhá vec, ktorú by som si veľmi rada potom v tom procese vyjasnila, je, akým spôsobom sme vôbec, teda ak už ideme teda do tej formy skladania skúšky, lebo máme na to tie dôvody, ktoré v dôvodovej správe som ja úplne nerozpoznala, keďže tam, je tam napísané, že teda zákonodarca to ide urobiť, ale teda nejaká dátová analýza alebo že prečo to vlastne chceme a kde je ten problém, ktorý týmto riešime, tam nie je, ale teda dobre, vychádzajme z toho, že si môže zákonodarca takúto formu skúšky stanoviť. V každom prípade ja by som potrebovala vedieť aj tú myšlienkovú analýzu za tým, pretože teda najmä vo forme, akým spôsobom to ideme realizovať. Pretože je tam jeden a pol roka trvajúce prechodné obdobie, avšak treba si povedať, že každý rok sa u nás udeľuje niekoľko tisíc dlhodobých pobytov. V roku ´22 to bolo 2 344, v roku ´23 3 398. Čiže ono sa nám to dlhodobo zvyšuje. A teraz tá jazyková skúška sa má skladať za prítomnosti zamestnanca ministerstva vnútra. Čiže moja obava je, že tak ako v Poľsku, kde to vlastne minulý rok zmenili, pretože v podstate keď si toto prvýkrát zaviedli, tak im to vybookovalo jazykové školy a tí cudzinci sa jednoducho nedokázali dostať na tú jazykovú skúšku a potom požiadať o ten dlhodobý pobyt, že či máme premyslené a prečo vlastne tam musí byť tá účasť zástupcu ministerstva vnútra. Ja si myslím, že ak už teda ten štát si chce takúto podmienku stanoviť z mne neznámych dôvodov, tak by bolo vhodné ako keby umožniť, keďže to bude zdrojom zárobku aj pre jazykové školy, rozšíriť to penzum možností, kde je možné získať takúto, spraviť takúto skúšku. A tiež by ma zaujímalo, že či, ako sa vlastne tam budú tí zástupcovia ministerstva vnútra schopní kapacitne takého veľkého počtu skúšok, ktoré predpokladám, zúčastňovať. Tiež je veľmi dôležité povedať, že keď k nám lákame talenty, lebo bavíme sa momentálne o sfére práve tej legálnej migrácie, tej, ktorú štát chce, tak migranti a migrantky, ktorí k nám prichádzajú, mnohí z nich nerátajú s tým, že by u nás získali občianstvo. Keď si porovnáte tie počty ľudí, ktorí dnes majú dlhodobý pobyt, hej, len v roku ´23 tých 3 398 novoudelených a počty žiadostí o občianstvo, ktoré sú každý rok podávané, tak je to oveľa menej. Pretože vysokokvalifikovaní migranti a migrantky alebo teda aj nielen tí, čo dostanú tú modrú kartu, ale ja teraz myslím celkovo talenty, ktorí sú tu na kvázi obyčajnom prechodnom pobyte za účelom zamestnania alebo podnikania, častokrát v dnešnej modernej dobe rozmýšľajú, dobre, budem možno šesť-sedem rokov v tomto štáte, budem pracovať pre IBM alebo Amazon a potom sa presuniem ďalej. A oni rozmýšľajú nad tým, že či prídu do toho štátu aj podľa toho, ako má práve nastavené tie podmienky nielen na získanie toho prvého pobytového oprávnenia alebo aj... ale aj toho druhého. Čiže je veľmi dôležité si povedať, že či toto nastavenie, ktoré ideme teraz zaviesť, podporí tú snahu Slovenska zamerať sa na tieto talenty, alebo ich skôr odradí a povedia si, že pôjdu do nejakého štátu ako Španielsko, kde je to ľahšie. Zároveň množstvo z týchto ľudí, ktorí pracujú v tých nadnárodných firmách, oni nemajú potrebu sa učiť po slovensky, pretože oni neašpirujú na to získanie štátneho občianstva. Chcú tu byť niekoľko rokov, mať, potom s tým dlhodobým pobytom ľahšie získate pobyt aj v inej európskej krajine, keď vás tá firma presunie, a preto, keďže, žiaľ, akože slovenčina je, samozrejme, pekný jazyk, len otvorene, ako na základe faktov, sme malý štát, veľmi nám tá znalosť slovenčiny, keď ste cudzincom, nepomôže v nejakom inom štáte. A keď takto rozmýšľate týmto moderným spôsobom, môže byť ten príchod na Slovensko potom pre vás odrádzajúci. Čiže potom v tom dialógu by som sa rada dozvedela viac, čo je vlastne v pozadí ako keby tohto rozmýšľania a ako je to premyslené. A zároveň by som na vás chcela, pán minister, apelovať, pretože ak teda prijmeme toto, chýbajú mi tam úľavy pre ľudí, ktorí sú napríklad nad 65 rokov. V Nemecku, kde tiež majú jazykový test, zohľadňujú to, že ľudia, ktorí k nám už prídu vo vyššom veku, keďže o dlhodobý pobyt napríklad môžu žiadať aj tí rodinní príslušníci alebo napríklad aj ľudia s doplnkovou ochranou, tak už v tom vyššom veku je väčší problém sa naučiť jazyk. A takisto máme aj ľudí zdravotne znevýhodnených, kde mi v tejto forme, ako ste to predložili, chýba výnimka pre ľudí, ktorí z objektívnych zdravotných príčin alebo vyššieho veku nemôžu možno tú skúšku vykonať. Čiže tam by som uvítala, ak by sme potom teda mohli spolupracovať alebo ak by teda bola vôľa upraviť, jednak to vysvetliť a možno to trochu upraviť aj vo vzťahu k zraniteľným osobám, ale aj k tým kritériám a k tomu, že či je nevyhnutné a prečo tam musí byť ten zástupca ministerstva vnútra a prečo a či sa to bude kapacitne stíhať. To je teda jedna vec, ktorú považujem za dôležitú vyjasniť. Druhá vec sa týka vlastne nového oprávnenia policajného orgánu v prípade, ak je predvedený na policajnú stanicu cudzinec za účelom konania o administratívnom vyhostení alebo zaistení, preskúmať jeho mobilný telefón, telekomunikačné prostriedky a iné elektronické prostriedky. Je to, zavádza sa to za účelom zistenia identifikácie totožnosti a podobne. Ono ja nerozporujem túto možnosť, že aby teda polícia mala k dispozícii prostriedky, ktoré v prípade, ak nie je možné identifikovať totožnosť toho človeka, ktorý pred vami stojí, lebo napríklad nemá doklady alebo možno tlmočník nevie povedať, že či to nárečie je viac iracké, alebo sýrske, aby polícia mala k dispozícii vlastne nejaké oprávnenie, ako to dodatočne zisťovať. Ale tak ako je v súčasnosti vlastne naformulované to ustanovenie, ktoré na jednej strane hovorí, že toto zisťovanie alebo prehliadanie týchto zariadení je oprávnenie policajta, na druhej strane hovorí, že si musí nechať podpísať písomný súhlas cudzinca, ale nehovorí nič ani o tom, že sa toto bude vykonávať len v nevyhnutných prípadoch, kde vlastne boli predtým vyčerpané iné možnosti na zistenie tej totožnosti. Nie je tam ani definovaný vlastne rozsah, do akej miery v podstate môže vlastne nazerať do tých telekomunikačných zariadení alebo elektronických zariadení. Nie je tam napísané vlastne, že akým spôsobom sa dohliadne na zásadu minimalizácie dát a akým spôsobom bude možné odvolať ten súhlas. Pretože v prípade, vždy, keď sa bavíme o možnosti o nejakom oprávnení nahliadať do takýchto zariadení, tak musíme ísť aj podľa čl. 8 Európskeho dohovoru pre ľudské práva a základné slobody a zároveň aj podľa všeobecného nariadenia GDPR. A mne práve v tomto ustanovení, viem, že ste tam čiastočne vyhoveli pripomienkam aj verejného ochrancu práv v tomto smere, ale chýba mi tam viac garancií, aby sme tam neboli, ako je to z môjho pohľadu momentálne, na hrane ústavnosti tohto ustanovenia. Myslím si, že tak ako, takéto podobné ustanovenie už bolo v minulosti aj v Nemecku, aj vo Veľkej Británii, v oboch krajinách miestne súdy, v Anglicku, vo Veľkej Británii to bol najvyšší súd, v Nemecku tiež, ktoré v podstate túto prax zrušili a presne tam hovoria tým policajným orgánom, že musia byť dodržiavané jednak zásady proporcionality, nevyhnutnosti a minimalizácie dát. Čiže tieto procesné záruky podľa mňa je potrebné do toho ustanovenia nevyhnutne doplniť, aby mohlo byť ústavne súladné a súladné aj so všeobecným nariadením. Čiže to je taká druhá moja výhrada k tejto právnej úprave. No a ďalej by som sa ešte chcela vyjadriť k § 125 ods. 6. To sa týka vlastne nanovo upravovaného spôsobu, akým v konaní o pobytoch je poskytované súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby o tom, že či cudzinec je nebezpečný pre spoločnosť. Máme tam niekoľko nálezov Ústavného súdu. Posledný je z decembra minulého roka 2023, ktoré sa, ktoré opakovane rušia či už právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov, alebo v zákone o azyle. Keďže doteraz už dvakrát vlastne táto právna úprava neobstála v teste ústavnosti, keďže neposkytovala tým cudzincom, ktorí majú o sebe negatívny posudok možnosť sa oboznámiť aspoň s tou podstatou tých dôvodov a vedieť to potom následne napadnúť, že oni sa vlastne dozvedeli, že SIS ich považuje za nebezpečných pre spoločnosť, ale nevedeli, že či je to preto, lebo napríklad sa angažujú v nelegálnej migrácii, alebo sú podozriví z terorizmu, alebo ohrozujú hospodárske záujmy a podobne. A na to je nielen niekoľko judikátov, myslím si, že je ich štyri alebo päť nášho Ústavného súdu, ale celý rad judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. A ja tu teraz vidím posun, že zjavne sa zákonodarca snaží istým spôsobom vysporiadať s týmto nálezom Ústavného súdu, aj keď teda ho tam priamo v tej dôvodovej správe neuvádza, ale nie je mi úplne jasné, keďže teda po novom sa uvádza, že čo bude teda tým bezpečnostným rizikom, a hovorí sa, že Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko najmä v prípade, ak disponujú poznatkami, že štátny príslušník predstavuje bezpečnostné riziko, a máme tu teraz asi dvanásť alebo trinásť možností, čo môže byť to bezpečnostné riziko. Stále mi tam chýba ale to b) z toho nálezu Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že toto stanovisko SIS alebo Vojenského spravodajstva nemá byť jediným dôkazom, ktorým by musel byť ten policajný útvar viazaný, ale že ten cudzinec musí mať garanciu sa obrániť už pred tým správnym orgánom a nie až na súde a musia byť tie jeho, tá jeho obrana zobraná do úvahy a že mu zároveň musí byť poskytnuté aj aspoň podstata tej veci, ktorá sa mu obrazne kladie za vinu. Čiže tam je potrebné dovysvetliť alebo prípadne doupraviť, keďže ja mám pocit, že asi rozumiem, akým spôsobom toto chce SIS-ka a cudzinecká polícia viesť, ale bolo by vhodnejšie aj vzhľadom na ten nález spred pár mesiacov, aby to bolo z môjho pohľadu ešte sprecizovanejšie, aby sme sa vyhli tomu, že tretíkrát budú tieto ustanovenia vlastne zákona o pobyte cudzincov predmetom analýzy Ústavného súdu. Ja myslím, že už toho bolo dosť a že je tam tá judikatúra Ústavného súdu a jeho právny názor pomerne jasný, takže už by bolo vhodné raz a navždy to upraviť tak, aby sa s tým dalo pracovať aj na jednej, aj na druhej strane. Čiže to sú také moje hlavné v súčasnosti problematické otázky, pre ktoré som zdržanlivá. Zároveň viem, že je to teda mimo návrh zákona, ale nemohla som si nevšimnúť, že verejný ochranca práv apeloval na ministerstvo vnútra, aby vyriešil aj situáciu queer párov, kde jeden z toho páru je cudzincom a nemôže u nás získať vlastne trvalý pobyt k tomu svojmu partnerovi, čo je v súlade aj s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva Tadeucci a McCall proti Slo... proti Taliansku, pardon, a veľmi podobný návrh s kolegyňou Plavákovou sme predložili aj ako náš poslanecký návrh. Takže v tomto by som chcela apelovať na ministerstvo vnútra, aby vzhľadom na dlhodobý rozpor medzi našou právnou úpravou v zákone o pobyte cudzincov a judikatúrou ESĽP týmto párom pomohli. Ďakujem veľmi pekne.