Dana Kleinert — vystúpenie v rozprave, 9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja to budem mať tiež pomerne krátke, ale na úvod by som teda chcela povedať, že áno, dobu máme trošku paranoidnú a asi je treba povedať, že naozaj neprispievajú k tomu žiadne konšpirácie a konšpiračné médiá, pretože tie nám tu dlhé roky tvrdia, ako sa nikomu nedá veriť a ako sa, ako sú v podstate nejaké štandardné médiá, kde objektívne vieme, že si zdroje hľadajú, že ich uvádzajú, sú považované za tie, ktorým sa nedá veriť, a, naopak, tie, ktoré sú objektívne konšpiračné, pretože tam ani zdroje nevidíme a šíria sa hoaxy nimi, kde reálne vieme, že sú tie hoaxy vyvrátiteľné, tak tie potom sú dávané do popredia, takže ja by som tu chcela aj vlastne poďakovať takto tomu denníku alebo nejakému médiu, ktoré sa vás priamo spýtalo, pretože to je dôležité sa pýtať a pýtať sa takto. Takže chcela by som povedať len, že štandardné médiá sú pre nás veľmi-veľmi dôležité, pretože uvádzajú zdroje a konšpirácie nešíria. Samozrejme, ono tomuto, tejto nedôvere v tieto zákony prispieva presne ten spôsob, akým sa to predkladá, ktorý tu stále pripomíname, že to nešlo tým pripomienkovým konaním a že jednoducho máme tu niečo, čo sa dá pokladať iba ako noha do dverí, a to je, to je tiež problém. A, samozrejme, treba povedať aj, že my budeme v Progresívnom Slovensku, samozrejme, hľadať všetky možnosti, ako nás veci môžu spájať, a keďže sa vieme zhodnúť na ochrane pamiatok, tak sa poďme o tom rozprávať odborne a konštruktívne. Moja rozprava nebude tiež nejak veľmi dlhá. V podstate tiež už gro povedala kolegyňa Zora Jaurová. Chcela by som sa len vyjadriť k tomu teda, že predĺženie lehoty na uplatnenie predkupného práva pri pamiatkach z 30 na 60 dní sa môže javiť ako zbytočné, ak nie sú poskytnuté aj konkrétne príklady alebo situácie, ktoré by takýto, takéto rozhodnutie dať tento návrh zákona odôvodňovali. Ono bez jasných dôkazov o existujúcich problémoch súvisiacich s kratšou lehotou sa zmena môže zdať ako zastierací manéver bez reálneho prínosu. Ono každý, kto sa v prostredí pamiatkarov trochu hýbe, vie, že z praxe to predkupné právo v dĺžke 30 dní nebýva vôbec problém. Keď sme sa rozprávali s pamiatkarmi, oni hovoria dokonca o tom, že úplne je v poriadku, že vedia v pohode to stihnúť napríklad do desať dní. Čiže to nie je vôbec, to sa nikto nikdy nerozprával o tom, že potrebujeme predĺžiť tú lehotu z 30 na 60 dní, dokonca tá realita býva iná. Takže odporúčam sa s nimi aj rozprávať. Ono preto takáto iniciatíva navrhovateľov skôr vyvoláva zdvihnuté obočie v tom kontexte, kto to predkladá, aké môžu mať predkladatelia záujmy a či sú celkovo tak tie záujmy v prospech Slovenska, tu však priznávam, idem už trošku s predstavami trochu ďalej a uvidíme, kam sa tá situácia vyvinie. Ja som v tomto v napätom očakávaní a uvidíme teda, či pán Michelko teda dostojí svojim slovám, že za tým nemusíme vidieť žiadnu konšpiráciu, a medializované informácie o reinštitucionalizácii Matice slovenskej alebo dávanie viacej financií nebude súvisieť s tým, že tuto nastane niečo aj s pamiatkovým ústavom v súvislosti s Maticou. Ono to predĺženie lehoty môže síce poskytnúť viac času na rozhodnutie, ale zároveň môže znamenať dlhšie obdobie neistoty pre vlastníkov ostatných zainteresovaných strán, čo môže mať aj negatívny vplyv na efektívnosť a rýchlosť procesov v ochrane kultúrnych pamiatok. A ako som už spomínala, tých, ten problém s tými tridsiatimi dňami tu fakt nie je a nie je tu ani na to spoločenská objednávka. Tie dôvody tej spoločenskej objednávky nepoznáme, ani neboli v dôvodovej správe dostatočne uvedené a trebalo by aj upozorniť na, trošku na neefektívnosť takéhoto kroku; to sme už hovorili aj v tých predchádzajúcich návrhoch zákona. Neviem teda, či predkladatelia nemali úplne čo vhodného na práci, či príliš veľa voľného času a vykazovať činnosť treba, faktom však je, že tento návrh nerieši žiadne iné výzvy, ktorým toto odvetvie čelí, my nevidíme žiadne iné relevantné návrhy pre vyriešenie existujúcich problémov v oblasti ochrany pamiatkového fondu alebo potrieb tohto sektora, niektoré z nich vymenovala už moja kolegyňa. Veľmi som preto zvedavá, čo sa bude s týmito, s týmto zbytočným návrhom medzi prvým a druhým čítaním diať, veľmi. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.