IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave
Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza
· dĺžka 27 min · 61. schôdza
Načítavame záznam z archívu NR SR…
Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.
Záznam je z MediaPortálu Národnej rady a spustí sa presne na začiatku tohto vystúpenia. Originál na tv.nrsr.sk ↗
Prepis
Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.
Vážený pán minister, pán spravodajca. Kolegyne, kolegovia, no, nepotešili ste ma, pán minister, a ani ja vás nepoteším. Toto je bezkonkurenčne jeden z najhoršie zdôvodnených návrhov na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, aký som kedy videl. A teda to som už videl všelijaké návrhy, aj som kritizoval všelijaké návrhy. A naozaj mnohé tie návrhy boli veľmi málo presvedčivé, ale tento návrh sa ani netvári, že sú naplnené zákonom o rokovacom poriadku dané dôvody na skrátenie legislatívneho konania. A ja pri takýchto vystúpeniach k skráteným legislatívnym konaniam zvyknem aj zacitovať to príslušné ustanovenie, a teda zvyknú to robiť aj kolegovia, keď rozoberajú, či sú naplnené dôvody. A ja si myslím, že je to dôležité aj z toho hľadiska, že právna úprava skráteného legislatívneho konania sa menila tou ostatnou koalíciou schválenou novelou zákona o rokovacom poriadku a podmienky pre to, aby mohol ísť návrh do skráteného legislatívneho konania, sa ešte sprísnili. Nie celkom tak, ako sme navrhovali my z opozície, ale koalícia akceptovala, že dobre, nemali by byť skrátené legislatívne konania, tak urobíme aspoň, aspoň zmenu. § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To sme mali v zákone aj doteraz. A je zrejmé, a aj teda pani poslankyňa nám to vysvetlila, že nie sú naplnené dôvody, tieto dôvody, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. A to ustanovenie alebo tá veta, rozvinutá veta, ktorá sa do tohto odseku § 89 ods. 1 doplnila a bola schválená hlasmi koaličných poslancov vašich. My sme za to nehlasovali, aj keď teraz týmto konkrétne, s týmto konkrétne nepochybne súhlasíme aj my v opozícii. Tá veta znie, že návrh na skrátené legislatívne konanie obsahuje po a) odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností podľa predchádzajúcej vety – to musia byť mimoriadne okolnosti – a po b) konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. A vedeli by ste mi, pán minister, povedať, kde v tom návrhu je odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností? Lebo tam, tam myslím, že ani slovo mimoriadne okolnosti sa nenachádza v tom, v tom návrhu. A kde v tom návrhu nájdem konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Tá zmena spočíva v tom, že doteraz zákon hovoril, že musia byť mimoriadne okolnosti a musí hroziť áno, alebo môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Čiže vyžadoval, aj teraz vyžaduje, aby objektívne existovali takéto mimoriadne okolnosti, aby tieto dôležité verejné záujmy, ako sú ochrana ľudských práv, bezpečnosť alebo záujem na Alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Či, že vyžadoval, aj teraz vyžaduje, aby objektívne existovali takéto mimoriadne okolnosti, aby tieto dôležité verejné záujmy, ako sú ochrana ľudských práv, bezpečnosť alebo záujem na bezškodovom hospodárení štátu, boli ohrozené, ale teraz zákon vyžaduje, aby ten návrh, ten materiál, ktorý schválila vláda a poslala ho do parlamentu, obsahoval odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností a konkretizáciu ohrozenia tých základných ľudských práv alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd. Prejdime si ten ten návrh. Nič také tam nie je. A nie je tam vlastne ani vysvetlené, že prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie. Iba že sa teda ponáhľate. No ja sa domnievam, že to môže súvisieť s tým, že sa koalícia rozhodla, že zruší novembrovú schôdzu a jedno z obmedzení, ktoré je pre rýchlosť legislatívneho procesu a uvedené v rokovacom poriadku, je § 74 ods. 4, ktorý hovorí, že prvé čítanie a druhé čítanie o návrhu zákona vrátane hlasovania sa nemôže uskutočniť na tej istej schôdzi Národnej rady. Čo je mimochodom ďalšia vec, ktorá sa dostala do rokovacieho poriadku až v tej ostatnej koalíciou schválenej novele a je to fajn, lebo je to nenormálne, ak sa, ak sa prvé, druhé aj tretie čítanie o návrhu zákona koná na tej istej schôdzi. Má to svoju logiku, že je to oddelené, že to nemá byť na tej istej schôdzi. Jedna z dobrých vecí, ktorú ste schválili v novele rokovacieho poriadku, ale obmedzuje, aby ten ten zákon bol prerokovaný alebo návrh zákona bol prerokovaný ešte na tejto schôdzi, keďže miesto dvoch schôdzí do konca roka bude iba jedna schôdza, ako sme sa dozvedeli. Tak tam vzniká problém a nie je to možné. A samozrejme, že v ustanovení, ktoré sa týka skráteného legislatívneho konania, sa uvádza, ktoré obmedzenia rokovacieho poriadku sa nepoužívajú v skrátenom legislatívnom konaní, tak v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužije ani toto obmedzenie. Čiže, ak je skrátené legislatívne konanie, tak samozrejme, že prvé, druhé aj tretie čítanie môže, nemusí, ale môže prebehnúť na jednej schôdzi. Ale mali by existovať na to dôvody, samozrejme, že aby bolo skrátené legislatívne konanie. Ešte aj vo verejnosti sa objavila otázka, že či môže byť skrátené legislatívne konanie k poslaneckému návrhu zákona, lebo návrh na skrátené legislatívne konanie dáva vláda, ale v rokovacom poriadku nie je žiadne vymedzenie, že to môže byť iba k vládnemu návrhu zákona. Môže byť samozrejme aj k poslaneckému a už tu taký prípad v minulosti bol a bolo schválené také skrátené legislatívne konanie. V tom nie je problém. Problém je v tom, že nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie z objektívneho hľadiska, lebo evidentne také neexistujú a že návrh na skrátené legislatívne konanie ich neobsahuje. Vôbec ich neobsahuje, hoci zmenený rokovací poriadok vyžaduje, aby tam bolo odôvodnenie tých mimoriadnych okolností a konkretizácia tých tých ohrození. A tak sa pozrime, čo hovorí návrh na skrátené legislatívne konanie. Najprv hovorí, že vláda predkladá parlamentu takýto návrh, žiadna konkretizácia, žiadne odôvodnenie. A potom hovorí o tom, čo je cieľom návrhu zákona. To je povedal by som, že celý druhý odsek. Nehovorí nič o tom, že či sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. My, keď diskutujeme o obsahu zákona, tak sme napomínaní predsedajúcim, že máme sa venovať návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo teraz rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ale ale tu je tiež popísané, čo je obsah návrhu zákona, čo ja nevyčítam predkladateľovi. Lebo samozrejme, že ťažko hovoriť o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie, keď nespomenieme obsah zákona, a až potom sa dostáva ten text do odôvodnenia, že v čom sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A to stojí za to si prečítať, lebo ten posledný odsek je už iba o tom, že je potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale celé odôvodnenie skráteného legislatívneho konania je jeden krátky odsek, ktorý tvoria dve vety: návrh na skrátené legislatívne konanie je odôvodnený záujmom zabezpečenia financovania športu, športových podujatí a športových činností a potrebou prijatia konkrétnych legislatívnych opatrení tak, aby mohli byť účinné čo najskôr. Vzhľadom na aktuálny harmonogram schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky a dĺžku legislatívneho procesu k citovanému legislatívnemu návrhu je potrebné prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže je to odôvodnené tým, že treba zabezpečiť financovanie športu, športových podujatí a športových činností a prijať konkrétne legislatívne opatrenia a treba to urobiť čo najskôr. Ale toto dáva mimoriadne okolnosti? Kde sú tam mimoriadne okolnosti? V čom spočívajú tie mimoriadne okolnosti? Za istých okolností si viem predstaviť, že existujú nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré sa týkajú aj týchto vecí, ale tak mali by tam byť popísané. A v čom sú ohrozené základné práva a slobody. Aké základné právo je tu ohrozené? Právo na financovanie športových aktivít, pokiaľ viem, je jedna z vecí, ktoré štát robí, ale nepatrí to medzi základné práva a slobody, ktoré by mohli byť ohrozené napríklad tým, že by sa oneskorilo financovanie nejakých aktivít. Alebo bezpečnosť, dobre. Bezpečnosť je úplne mimo. A teraz. Hrozia štátu nejaké hospodárske škody? Nehrozia. Tam nie je ani slovo napísané o tom, že by hrozili nejaké hospodárske škody a ani si neviem predstaviť, môže hroziť možno nejaké škody nejakým športovým klubom. Ale to nie je podmienka, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku. A teda zvláštnosť a výnimočnosť tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie je, že nespomína, že by tu boli nejaké mimoriadne okolnosti. Ani to netvrdí, že by boli nejaké mimoriadne okolnosti, a ani netvrdí, že by boli ohrozené základné práva a slobody, že by bola ohrozená bezpečnosť štátu alebo že by štátu hrozili značné hospodárske škody. Tie iné návrhy na skrátené legislatívne konanie, dokonca aj také návrhy, ktoré objektívne nespĺňali to, čo vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, teda že reálne neboli ohrozené základné práva a slobody alebo nehrozili štátu hospodárske škody, aspoň tie slovíčka obsahovali. Tam bolo povedané, že hrozia značné hospodárske škody. Nebolo nijako vysvetlené, akým spôsobom hrozia a prečo je kvôli tomu potrebné robiť skrátené legislatívne konanie. Ale aspoň to tam bolo spomenuté a vy to tam ani nespomínate. Lebo tie dôvody až tak do očí bijúco neexistujú, že ste sa asi hanbili tam napísať, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo je jasné, že nehrozia, alebo že sú ohrozené základné práva a slobody, lebo nie sú, alebo že je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo že vôbec sú nejaké mimoriadne okolnosti. No, no nie sú. A čiže nielen, že objektívne neexistujú tie tie skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Nielen, že nie sú vysvetlené tak, ako to vyžaduje nové znenie zákona o rokovacom poriadku, že tam má byť odôvodnenie mimoriadnosti a konkretizácia ohrozenia tých verejných záujmov. Ale dokonca nie sú ani spomenuté. Naozaj, naozaj, že klobúk dole pred takýmto návrhom, myslím, že som takéto niečo ešte ani nevidel. A teraz k tomu procesu, ktorý je tiež dosť ťažko zrozumiteľný. Pán poslanec Ľupták doručil návrh novely zákona do parlamentu 27. augusta, čo bol termín na predkladanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu. 1. októbra bol ten návrh posunutý do druhého čítania. 1. októbra má byť účinný podľa pôvodného návrhu, takže už tam sa nestíhalo. 23. septembra vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie. Do parlamentu ten návrh bol doručený, ale až 8. októbra. A teda predkladanie poslaneckých návrhov zákonov je legitímnou činnosťou poslancov, to ja nespochybňujem, ale veľmi často, najmä ak ide o vládnych poslancov, ide o obchádzanie riadneho legislatívneho procesu, lebo sa tým návrh zákona vyhne medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré niektorí politici vnímajú iba ako takú otravnú súčasť legislatívneho procesu, keď sa to natiahne o pár týždňov a verejnosť a odborníci a inštitúcie hovoria vláde do toho, čo má parlamentu navrhnúť. Ale je to veľmi dôležitá súčasť legislatívneho procesu a v podstate dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania sú tie isté ako dôvody na skrátené legislatívne konanie. A keď neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, a považujem za úplne zjavné, že neexistujú, tak by neexistovali ani dôvody na vynechanie medzirezortného pripomienkového konania v prípade, že by išlo o vládny návrh. Ale teda, ak ste presvedčení, že tie dôvody existujú, no tak to nemalo ísť ako poslanecký návrh. Mali ste si to schváliť vo vláde, povedať, že pripomienkové konanie nebolo, lebo sú ohrozené základné ľudské práva, alebo si teda niečo vymyslieť. A spolu s tým dať návrh na skrátené legislatívne konanie. Ale vy ste sa elegantne vyhli medzirezortnému pripomienkovému konaniu tým, že ste predložili poslanecký návrh zákona, čo teda nie je porušenie zákona o rokovacom poriadku. Samozrejme, je to poslanecké právo, ale pri návrhoch, ktoré evidentne pochádzajú z vládnej dielne, a myslím, že pán Huliak je natoľko úprimný, že to ani nebude skrývať, že to je návrh jeho ministerstva, tak je to obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu, nie porušenie zákona o rokovacom poriadku, ale obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu. A ani to nestačilo. Tak ste prišli s návrhom na skrátené legislatívne konanie. A ako ste to teda mysleli, lebo keď ste na septembrovú schôdzu dávali návrh zákona, ktorý mal byť účinný od 1. októbra, to sa nedalo stihnúť inak ako skráteným legislatívnym konaním. Čiže od prvej chvíle tam bola nejaká hábadiúra. A keď sme už pri tých lehotách, tak aký to má význam? Ak sa zákon nezmení, tak tá lehota uplynie 30. novembra. Ak sa zákon zmení, tak ja neviem ešte presne, čo chcete urobiť budúci týždeň a kedy sa o tom návrhu bude hlasovať, zrejme dorokujeme do utorka do 11:00 tento návrh na skrátené legislatívne konanie a bude schválené skrátené legislatívne konanie, ale keď sa potom vaši poslanci rozbehnú robiť kampaň a nebude sa zvyšok týždňa hlasovať, ako sa nám bolo vyhrážané na grémiu, že budeme tu rokovať iba my o opozičných návrhoch zákonov a vy si pôjdete kampaňovať, tak kedy to bude? Bude to schválené v novembri a potom pán prezident bude mať dva týždne na to, aby to podpísal, tak aj keby to podpísal veľmi rýchlo. Alebo keby ste presvedčili svojich kolegov, že treba to schváliť budúci týždeň a teda nebudú chodiť si robiť kampaň, ale miesto toho tu budú počúvať rozpravu a potom odhlasujú ten návrh v druhom a treťom čítaní, tak čo získate, že mesiac, tri týždne? Alebo teda, ak ich nepresvedčíte a bude to schválené začiatkom novembra, čo je teda dosť možný scenár, tak ak sa pán prezident nebude až tak ponáhľať, je pokojne možné, že ten zákon nadobudne účinnosť 15. novembra a získate 2 týždne? To kvôli dvom týždňom alebo buďme veľkorysí, jednému mesiacu idete meniť pravidlá obídením nejakej normálnej odbornej a verejnej diskusie, ktorá by bola mohla byť v pripomienkovom konaní, a za cenu schválenia skráteného legislatívneho konania, na ktoré evidentne neexistujú zákonom predpokladané dôvody. Ja tomu nerozumiem a teda, že asi ma nepresvedčíte, ale tak možno by aspoň bolo dobré pomenovať, v čom je ten benefit. Lebo keby išlo o niečo, že je to nové pravidlo, ktoré sa týka celého športu, výrazne zlepší podmienky financovania športu, ale že je úplne jasné, že je to konkrétny lex futbal alebo lex Kováčik, a ja teraz sa nechcem zapájať do sporu medzi… Lebo keby išlo o niečo, že je to nové pravidlo, ktoré sa týka celého športu, výrazne zlepší podmienky financovania športu, ale že je úplne jasné, že je to konkrétny lex futbal alebo lex Kováčik, a ja teraz sa nechcem zapájať do sporu medzi pánom ministrom Huliakom a pánom Kováčikom a dokonca by som povedal, že som náchylný v tom držať vám v tom spore palce, že nemyslím si, že pán Kováčik je v tom spore ten ten dobrý, ale je to dôvod na zmenu zákona a je to dôvod na to, aby sa tie pravidlá menili takýmto spôsobom a za cenu porušenia legislatívnych pravidiel a za cenu toho, že bude ďalšie skrátené legislatívne konanie o návrhu, kde neexistujú tie dôvody. A tu vás teda upozorňujem, že aj pán prezident hovorí, že už by nemali byť skrátené legislatívne konania a koalícia sa dohodla, že nebudú skrátené legislatívne konania, kde na to nie sú dôvody. Veď vám sa môže pokojne stať, že vám to pán prezident vráti. Ja teda neviem, či súčasťou dohody o rozpočte je aj to, že teda toto prejde a pán prezident nebude robiť problémy, ale pokojne sa môže stať, že 15. novembra namiesto toho, aby to pán prezident podpísal, tak pán prezident vráti schválený návrh zákona, alebo zákon, už to je, keď je to schválené, tak je to zákon. Vráti zákon parlamentu a bude sa o tom rokovať 16. – 17. 11. A potom to nebude ani mesiac alebo 2 týždne, ale možno to bude pár dní, ak prelomíte veto. Ak vás tu bude všetkých 76. A teraz opäť nechcem sa púšťať ani do toho politického rozmeru alebo osobného, alebo ako to nazvať. A nechcem sa púšťať ani do vecného rozboru návrhu zákona. To asi patrí do rokovania o návrhu zákona, aj keď nemožno odmyslieť a ja neviem, ja sa necítim na to odborník a necítim sa byť úplne povolaný ani povedať, či ten súčasný systém, keď sa čaká do 30. novembra, alebo ten nový navrhovaný, kde sa čaká 45 dní od straty spôsobilosti, ktorý je lepší. Možno, že tento nový je lepší. Ja to neviem, ale to sa malo preukázať práve napríklad v tom, že by bol riadny legislatívny proces. Dali by ste to nie do skráteného legislatívneho konania, ale do medzirezortného pripomienkového konania, už blbnem aj ja. A tam by sa k tomu mohol ktokoľvek vyjadriť a možno by z toho naozaj vzišlo, že ten systém je lepší, ale nebolo by to účelové iba preto, aby ste si vybavili účty so šéfom Slovenského futbalového zväzu, ale bola by to zmena systémových pravidiel. A otázka, ktorá tu už zaznela od mojej predrečníčky a ktorá tak visí vo vzduchu, je, či je toto naozaj súčasť nejakých kšeftov, ktoré koaličné strany urobili v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu, že Smer ako najsilnejšia vládna strana, ktorá má premiéra aj ministra financií, má schválený rozpočet a v zásade už teraz, pokiaľ Ústavný súd ten rozpočet nezruší, tak už veľmi koaličných partnerov ani nebude potrebovať, ale ešte tam dostane nejaké populistické sociálne opatrenia, ktorými sa bude môcť chváliť pred svojou cieľovou skupinou. SNS dostane oslabenie prednostných hlasov, čo je srdcovka predsedu Slovenskej národnej strany Danka, ktorý teda mal problém s tým, kto sa mu dostal do parlamentu na kandidátke. Mimochodom aj vy. A súčasťou toho potom je, že vy nám podporíte to, my vám hento, a tu musím poukázať na to, že včera sme tu rokovali o návrhu novely volebného zákona a hovorili sme aj o pozmeňujúcom návrhu, s ktorým prišiel pán poslanec Michalko z SNS, a ktorý znižuje počet krúžkov, ktorými občania budú disponovať pri parlamentných voľbách zo štyroch na dva. Pôvodne bol ten zámer zvýšiť kvórum potrebné na prekrúžkovanie sa z 3 na 8 %. A vy, pán minister, ste kritizovali tie návrhy. Ste hovorili: ani ma nezaťažujte týmito výmyslami. Je to proti akejkoľvek demokracii. Je to podľa nás nedemokratické. Ešte sme dali priestor pánovi Malatincovi na skutočnú debatu o tom, či ich nepresvedčíme, že nejdeme do tejto krajnosti zachádzať. Pán Danko sa jasne vyjadril, že na ich kandidátke už nikdy nepôjde nestraník, tak si myslím, že by mohol ustúpiť, lebo by mu neprekážalo, ak by sa nejakí štyria šikovní straníci namiesto neho dostali do parlamentu. Vy ste boli ostrým kritikom zmeny právnej úpravy prednostného hlasovania smerujúcej k oslabeniu vplyvu voličov na zloženie parlamentu a posilneniu straníckych centrál. Evidentne to nie je vo vašom záujme, aby sa takáto zmena udiala. Evidentne vaši traja poslanci nesúhlasili s tým, aby sa toto doplnilo do návrhu na zrušenie voľby poštou. Zrazu sa niečo zmenilo a zrazu je dohoda v koalícii. A zrazu obetujete svoj názor, že znižovať váhu preferenčných hlasov je nedemokratické a nemalo by to tam byť. Je to proti vášmu presvedčeniu, ale zahlasujete za to. A výmenou za čo? Za to, že bude schválený návrh zákona, ktorý vám pomôže vo vašom spore s pánom Kováčikom a budete môcť o tých prostriedkoch rozhodnúť o dva, tri, štyri týždne skôr, ako by ste mohli podľa súčasnej právnej úpravy a urobíte to za cenu porušenia pravidiel. Čiže ja na záver by som dal návrh vrátiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie na dopracovanie. Obvykle sa to robí pri návrhoch zákonov, ale myslím si, že analogicky možno to použiť pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, lebo vôbec, ale že vôbec tam nie sú uvedené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Je zrejmé, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie objektívne neexistujú a navyše ani nie sú popísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý parlamentu doručila vláda a ktorý, explicitne vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, vami zmenený zákon o rokovacom poriadku, vyžaduje, aby tam bolo odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností a konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Takže prinajmenšom by ste teda to mohli dopracovať, takže dávam návrh na vrátenie tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 1 min
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 15 s
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 1 min
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 31 s
- Vystúpenie v rozprave · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 1 min
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 47 s
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 2 min
- Faktická poznámka · 61. schôdza · 16. 10. 2026 · 2 min
Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 378334 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 17. 10. 2026