Natália Nash — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Keď prerokujeme tento návrh na skrátené legislatívne konanie, budeme opäť stáť pred hlasovaním, ktoré by malo z hľadiska práva, zdravého rozumu a elementárnej parlamentnej kultúry absolútne byť jednoznačným proti. Máme totižto rozhodnúť o tom, či vládna koalícia a v tomto prípade konkrétni poslanci zastupujúci vôľu ministra športu, môže opäť raz bez akejkoľvek brzdy ohnúť pravidlá a zneužiť inštitút skráteného legislatívneho konania. V normálnom svete sotva, ale my tu už tretí rok sledujeme flagrantné ohýbanie pravidiel a kšeftovanie s nezaradenými poslancami. A dnes kvôli jednému jedinému úzko profilovanému a rýdzo účelovému zákonu, ktorý som už v rozprave v prvom čítaní k novele zákona 440 o športe veľmi presne nazvala lex futbal. V prvom rade si položme základnú otázku, ktorú by si mal položiť každý jeden z nás predtým, než vôbec stlačíme tlačidlo na hlasovacom zariadení. Na čo slúži skrátené legislatívne konanie v demokratickom a právnom štáte? Tento inštitút nebol do nášho právneho poriadku zavedený na to, aby si vládna moc mohla urýchliť presadzovanie svojich momentálnych politických rozmarov alebo urýchliť vybavovanie osobných sporov. Nebol vytvorený na to, aby sme hrubo obchádzali verejnosť, odbornú obec a štandardnú diskusiu len preto, že sa niekto na ministerstve ponáhľa vybaviť si osobné účty. Že sa niekto zasekol medzi paragrafmi zákona o športe a nevyhovujú mu, lebo mu maria doručenie jeho populistických sľubov, ktoré tu od januára omiela. § 89 zákona o rokovacom poriadku hovorí jasnou exaktnou rečou. Skrátené legislatívne konanie je možné vyhlásiť iba za mimoriadnych okolností. Zákon tieto okolnosti prísne a taxatívne vymenúva. Ide o tieto situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, keď je ohrozená bezpečnosť štátu alebo, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Nič viac, nič menej. To sú jediné tri dôvody, pre ktoré má štát právo pripraviť svojich občanov o medzirezortné pripomienkové konanie, pripraviť odborníkov o možnosť vyjadriť sa k návrhu, pripraviť opozíciu o štandardný čas na analýzu dopadov takéhoto zákona. Takže poďme sa spoločne a úplne pragmaticky pozrieť na to, ktorá z týchto troch základných podmienok je splnená pri tomto poslaneckom návrhu novely zákona o športe, novely, ktorej jediným reálnym vecným obsahom je zmeniť lehotu na nápravu a preukázanie spôsobilosti pre športové zväzy z 30. novembra daného roka na 45 dní od pozastavenia prostriedkov. Ohrozuje azda súčasné znenie zákona základné ľudské práva a slobody? Je ohrozené právo občanov na život, na slobodu prejavu, na zhromažďovanie sa, ale prosím vás, jediné, čo je tu ohrozené, je možno ego ministra športu Huliaka, pretože jeho trpezlivosť a akútna snaha vyhrať prebiehajúcu mediálnu a právnu vojnu s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom, povedzme si to na rovinu. My tu dnes nejdeme zachraňovať práva športujúcich detí, ani práva trénerov z mládežníckych akadémií. My tu ideme účelovo v zrýchlenom režime meniť pravidlá hry počas rozohraného zápasu, pretože niekto stratil trpezlivosť a chce vidieť okamžitý mocenský výsledok. Nehovoriac o tom, že zistil, že jeho doterajší plán má alebo by mal vážne kolízie so zákonom o športe. Takže ľudské práva môžeme z nášho zoznamu vyškrtnúť. Poďme na druhú podmienku. Je týmto športovým sporom ohrozená bezpečnosť Slovenskej republiky? Chystá sa azda na Slovenský futbalový zväz ozbrojený puč? Ohrozuje zadržaná tretia tranža pre futbalistov suverenitu nášho štátu alebo integritu našich hraníc? Samozrejme, že nie. Pripomína to zlú frašku, keď sa tu predkladatelia tvária, že zmena jedinej byrokratickej lehoty v zákone o športe je otázkou národnej bezpečnosti, ktorá zrazu neznesie ani deň odkladu. Pripomínam vám, kolegyne a kolegovia, že inštitút skráteného konania tu historicky máme pre prípady prírodných katastrof, ničivých pandémií, vojenských konfliktov či akútnych spoločenských kríz, kde exekutíva musí reagovať v priebehu hodín, aby ochránila obyvateľov krajiny. Degradovať tento vážny legislatívny nástroj na zbraň vo vojne bafunárov je absolútnym výsmechom parlamentarizmu. Bezpečnosť štátu teda môžeme z uvedených dôvodov s úsmevom tiež vyškrtnúť. Zostáva posledná, tretia podmienka, obľúbená a donekonečna zneužívaná barlička každej vládnej koalície. Hrozia štátu v tomto prípade značné hospodárske škody? Odporúčam každému jednému z vás, ktorý sa chystá stlačiť hlasovacie tlačidlo, aby si túto otázku úprimne zodpovedal. Peniaze, o ktoré v celom tomto spore ide, tie obrovské milióny € za pozastavenú tranžu pre Slovenský futbalový zväz v kauze mobilov, predsa nie sú nijako ohrozené. Tie peniaze neutiekli v igelitkách na účty do daňových rajov. Tieto prostriedky sú štátom už bezpečne zadržané v štátnej pokladnici. A podľa platného normálne fungujúceho zákona jednoducho len čakajú na účte ministerstva do 30. novembra tohto roku. Štát o ne nepríde. Ak futbalový zväz v danej lehote nepreukáže svoju spôsobilosť a neodstráni nedostatky, peniaze zostanú k dispozícii štátu. Žiadna hospodárska škoda nám tým pádom nehrozí. Jediný reálny rozdiel je v tom, že ministerstvo si zo dňa na deň zmyslelo, že chce mať k voľnej dispozícii tieto prostriedky už po 45 dňoch, aby ich mohlo čím skôr rozdeliť iným subjektom a potrestať tak Slovenský futbalový zväz. A kvôli tomuto komfortu ideme drasticky znásilňovať celý legislatívny proces. Ak teda nie sú ohrozené ľudské práva, ak nie je ohrozená bezpečnosť štátu, ak štátu nehrozia absolútne žiadne hospodárske škody, tak prečo tu o tomto návrhu v skrátenom konaní vôbec rokujeme? Odpoveď poznáme všetci v tejto sále. Tento legislatívny paškvil nevznikol preto, aby vylepšil systémové fungovanie športu. Vznikol zrejme ako poďakovanie za podporenie štátneho rozpočtu na rok 2027. A hlavne nápad vznikol na ministerstve športu výlučne ako cielená mocenská zbraň. Ide o čistú nefalšovanú politickú pomstu v priamom prenose. Tento zákon nereaguje na systémový problém. Reaguje iba na konkrétny živý konflikt, kde futbalový zväz verejne odmieta zistenia hlavného kontrolóra športu, padajú tam trestné oznámenia z oboch strán a lietajú verejné obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Celá vec je aktuálne v štádiu neuzavretého právneho a mediálneho boja. A namiesto toho, aby sme nechali orgány činné v trestnom konaní, nezávislé súdy či kontrolórov robiť svoju prácu, prichádza exekutíva. Šikovne prezlečená za poslanecký návrh kolegu Luptáka a ide si zákonom vytvoriť vlastnú na mieru ušitú skratku. Ministrovi došla trpezlivosť. Minister V trestnom konaní, nezávislé súdy či kontrolórov robiť svoju prácu, prichádza exekutíva. Šikovne prezlečená za poslanecký návrh kolegu Luptáka a ide si zákonom vytvoriť vlastnú na mieru ušitú skratku. Ministrovi došla trpezlivosť. Minister rád vyhráva a plní svoje populistické sľuby. Aby mohol bleskovo a legálne odstrihnúť svojho súpera od miliónov € bez ohľadu na výsledok riadneho úradného, kontrolného či vyšetrovacieho procesu. Kolegyne, kolegovia, uvedomujete si, aký desivý precedens tu s týmto vaším rozhodnutím zakladáte? Aká je toto správa pre celú športovú obec na Slovensku? Dnes tu v skrátenom konaní riešite exfutbal, pretože sa minister nepohodol s vedením futbalu. Pretože chce? Lenže, čo urobí zajtra? Ak sa vládna garnitúra alebo úradníci na ministerstve o mesiac pohádajú s prezidentom hokejového zväzu, tenisového zväzu alebo s olympijským výborom. Prídete sem znova s nejakým skráteným legislatívnym konaním? Zase sem prídete s nejakou pomstou? Ušijete bleskový lex hokej alebo lex tenis len preto, aby ste mohli okamžite paralyzovať akúkoľvek inštitúciu, s ktorou máte osobný alebo politický konflikt. Kde, prosím vás, zostala tá vaša slávna predvídateľnosť práva, ktorú ste občanom sľubovali? Predvídateľnosť práva predsa neznamená, že ak sa komukoľvek vo vláde znepáči nejaký subjekt, pravidlá hry a lehoty sa budú meniť počas hry, zo dňa na deň a cez skrátené legislatívne konanie. Opakujem to, čo som hovorila už pri samotnej podstate tohto návrhu. Nestojím tu pred vami, aby som akokoľvek obhajovala funkcionárov futbalového zväzu. Ak v rámci ich fungovania došlo k hrubým pochybeniam a neudržateľnému hospodáreniu s verejnými financiami, nech sa za to zodpovedajú, ale nech sa zodpovedajú svojim členom. Nech nastúpi spravodlivosť, nech padajú tvrdé tresty a vyvodí sa nekompromisná zodpovednosť. Od toho tu však nemáme Národnú radu. Parlament nesmie fungovať ako nástroj na vybavovanie si účtov ministra s názorovými oponentmi. Minister mal plné ústa sľubov o masívnej revolučnej reforme slovenského športu, o zefektívnení financovania, o reálnej pomoci mladým športovcom a športovkyniam, o tom, ako vezme peniaze obrovskému aparátu zväzov a dá ich priamo deťom. Ak by to myslel úprimne, pripravil by naozaj komplexný vládny návrh zákona o športe, predložil by ho do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a poctivo ho prediskutoval so zväzmi, univerzitami, odborníkmi, s opozíciou, ale aj so zástupcami verejnosti. A následne by ho sem priniesol v štandardnom legislatívnom procese, v ktorom na ňom môžeme mesiace odborne pracovať a hľadať zhodu. Namiesto toho sa tu minister zmohol na jeden jednorazový mocenský výkrik, na jednu skrátenú lehotu, ktorá slúži len a len na rýchle vybavenie si osobných účtov s jednou organizáciou a s jedným prezidentom zväzu. Skrátené legislatívne konanie k tomuto konkrétnemu návrhu zákona je absolútne neobhájiteľné. Je neobhájiteľné z právneho, morálneho a rovnako aj z politického hľadiska. Je to hrubá arogancia moci v jej najčistejšej podobe a výsmech do tváre všetkým procesným pravidlám, ktoré robia náš štát štátom. Vyzývam vás preto, kolegyne a kolegovia, neschváľte tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Ak skutočne veríte, že vaša novela zákona má hlavu a pätu, pomôže slovenskému športu, majte aspoň tú elementárnu politickú odvahu a nechajte ju prejsť riadnym štandardným legislatívnym procesom. Dajte odbornej verejnosti priestor sa k nej legitímne vyjadriť a ukážte Slovensku, že si z Národnej rady nerobíte bezduchého vybavovača ministrových vojen so športovými funkcionármi. Ďakujem pekne.