Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Rokujeme o návrhu novely volebného zákona, ktorým sa má zrušiť voľba poštou. A zároveň sme v druhom čítaní, kde bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorým sa má znížiť počet preferenčných hlasov, ktorými disponuje volič, zo štyroch na dva. Tento pozmeňujúci návrh predloží pán poslanec Michalko, ktorý bol prihlásený predo mnou, ale v dôsledku toho, že pán predseda Raši nechal poprepadávať prihlásených, ktorí neboli tesne pred obednou prestávkou prítomní, tak vystúpi až nakoniec rozpravy zrejme. Ale napriek tomu by som chcel hovoriť o tom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Michalka, ktorý už je zverejnený aj na webovej stránke a je z neho jasné, o čo, o čo v ňom ide. Nie je to iba drobná technická zmena, že sa nahradí číslo štyri číslom dva. Ide podľa môjho názoru o zmenu, ktorá sa dotýka jednej zo základných otázok demokratických volieb, a síce do akej miery môžu voliči rozhodovať nielen o tom, ktoré politické strany budú mať zastúpenie v parlamente, ale aj o tom, ktorí konkrétni ľudia sa stanú poslancami. A preto hneď na začiatku pripomínam čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý uvádza, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tento článok sa nevzťahuje iba na súťaž medzi politickými stranami, ale aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu aj na súťaž jednotlivých kandidátov v rámci tej istej politickej strany. A práve do tejto súťaže pozmeňujúci návrh pána poslanca Michalka, s ktorým vystúpi, podľa môjho názoru dosť intenzívne. Súťaže pozmeňujúci návrh pána poslanca Michelka, s ktorým vystúpi, podľa môjho názoru dosť intenzívne zasahuje. Dnes môže volič dať štyri preferenčné hlasy. Môže zakrúžkovať jedného kandidáta, dvoch, troch alebo štyroch alebo nezakrúžkovať nikoho. Je to jeho slobodné rozhodnutie. Ak bude schválený pozmeňujúci návrh pána poslanca Michelka, tak sa to obmedzí zo štyroch na dva a teda ten, kto bude chcieť krúžkovať jedného alebo dvoch kandidátov, pre toho sa nič nezmení, ale ak bude chcieť niekoho zakrúžkovať troch alebo štyroch, už tú možnosť mať nebude. Čiže možnosť voliča vyjadriť svoj názor nielen na to, ktorú politickú stranu chce voliť, ale aj ktorého konkrétneho kandidáta chce mať zastúpeného ako poslanca v Národnej rade, sa zúži na polovicu. Veľmi zaujímavé odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu predkladajú pán poslanec Michelko a jeho kolegovia. Uvádzajú v ňom, že cieľom toho návrhu je zvýšiť význam prednostného hlasovania ako nástroja personálnej voľby voliča v rámci kandidátnej listiny politickej strany alebo koalície. A ďalej píšu, že zníženie počtu prednostných hlasov zo štyroch na dva umožní výraznejšie koncentrovať vôľu voliča a zvýšiť diferenciačnú a výpovedaciu hodnotu jednotlivých prednostných hlasov. Priznám sa, že toto odôvodnenie považujem za absurdné. Voličovi zoberieme polovicu možností, ako môže vyjadriť svoje preferencie vo vzťahu ku konkrétnym kandidátom a budeme tvrdiť, že tým vlastne zvyšujeme význam jeho preferenčného hlasovania. Ešte raz, zúžia sa vám možnosti, miesto štyroch kandidátov budete môcť krúžkovať iba dvoch. A podľa tvrdenia predkladateľov tohto pozmeňujúceho návrhu aj sa tým zvyšuje význam preferenčného hlasovania. Úplne absurdné. Ako môže zníženie počtu preferenčných hlasov znamenať posilnenie možnosti vyberať si konkrétnych kandidátov. Ak chce volič koncentrovať svoju podporu, ako tvrdia predkladatelia, na jedného kandidáta alebo dvoch kandidátov, môže to urobiť aj dnes a nepotrebuje na to pána poslanca Michelka a koaličnú väčšinu, aby mu povedali, že môže krúžkovať jedného alebo dvoch kandidátov. Ale keď chce krúžkovať viacerých kandidátov, tak to už nebude môcť robiť. Áno. A už vôbec nerozumiem tomu, a teda možno to pán poslanec Michelko vysvetlí vo svojom vystúpení, že prečo by sme mali predpokladať, že ak volič zakrúžkuje štyroch kandidátov, tak ten tretí a štvrtý krúžok sú menej dôležité, že nechce všetkým štyrom kandidátom vyjadriť skutočnú podporu, že skutočnú podporu vlastne chce vyjadriť len tým prvým dvom, že prečo ten tretí a štvrtý krúžok sú menej autentické, menej dôležité, keď volič chce voliť štyroch kandidátov. Áno. Čiže trochu mi je aj ľúto, že nevystupujem po pánovi poslancovi Michelkovi, ale tak snáď bude ešte priestor. Ale chcem sa ho spýtať, teda to je výhoda toho, že vystupujem pred ním, že tu sedí a počúva, že v čom by presadenie jeho návrhu posilnilo právo voliča? V čom by zvýšilo vplyv voličov na personálne zloženie parlamentu, lebo voliči sú tí, ktorí majú predovšetkým rozhodovať o tom, aké bude zloženie parlamentu. Nijaká nová možnosť voličom nepribudne, naopak, jedna z možností, ktorú mal doteraz, mu ubudne, alebo sa teda prinajmenšom zákonom zúži. Čiže môže sa zmeniť to rozloženie preferenčných hlasov, ale to neznamená, že sa posilní právo voličov a jeho vplyv na zloženie parlamentu. Nemáme tu žiadnu analýzu, o čo sa opiera pán poslanec Michelko. Máme k dispozícii takú analýzu alebo vizualizáciu, ktorú spravil Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady. Nie je to vizuálna pomôcka, je to materiál Parlamentného inštitútu, ktorý je zverejnený aj na webovej stránke Národnej rady, kde je prehľad preferenčného hlasovania. Sú v rámci krajín Európskej únie rôzne modely, teda v krajinách, kde je pomerný volebný systém. Sú krajiny, kde môžu voliči uplatniť iba jeden krúžok alebo kde môžu uplatniť viacej krúžkov, štyri, päť a prípadne ešte viac. Ale tie modely sa líšia samozrejme nielen v tom, koľko krúžkov môže volič uplatniť, ale aj v tom, z akého počtu kandidátov si vyberá. Lebo je rozdiel, ak jeden krúžok môžete uplatniť v Slovenskej republike, kde máte 150 kandidátov, keďže máme jeden volebný obvod, alebo napríklad v Českej republike, kde majú viac volebných obvodov a v každom volebnom obvode je 4 až 26 mandátov. Je rozdiel, ak jeden krúžok, alebo teda v Českej republike majú zhľadom na okolnosti tiež jeden krúžok, ale keď to máte v rámci štyroch alebo vyberáte si z 25. Podobne vo voľbách do Európskeho parlamentu, kde máte dva preferenčné hlasy, ale volí sa 15 kandidátov, čiže dva preferenčné hlasy z 15 kandidátov je úplne iná váha toho rozhodnutia, ako dva preferenčné hlasy, ktoré pán poslanec Michelko navrhuje, zo 150 kandidátov. Čiže to je jeden zásadný rozdiel, čiže nejde iba o to, že či jeden krúžok alebo viac krúžkov alebo krížikov, lebo niekde sa krížkuje, nekrúžkuje. Ale je dôležité aj to, že či volíte parlament v jednom celoštátnom volebnom obvode alebo máte volebné obvody a aké veľké volebné obvody sú. A rovnako je rozdiel aj to, či sa vychádza z pôvodného poradia na kandidátke, ktoré môžete zmeniť až v prípade, že dosiahnete určité kvórum, v našom prípade sú to 3 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu. Alebo je to poradie určené priamo hlasmi voličov, teda preferenčnými hlasmi voličov, že môžu voliči rozhodnúť o tom, podľa toho, koľko dajú kandidátom hlasov, aké bude to konečné poradie a nie je tam žiadne minimálne kvórum. Strany si samozrejme môžu dať pôvodné poradie. Samozrejme, že tí kandidáti, ktorí sú na prvých miestach, obvykle bývajú zvýhodnení už samotným faktom, že sú na tých popredných miestach, ale nemá to žiadny vplyv na konečné poradie. Rozhoduje sa iba podľa toho, koľko preferenčných hlasov dostanú. Čiže nedá sa na to pozerať mechanicky a teda neviem, či použije pán poslanec Michelko ten argument, že: však pozrite sa, v koľkých európskych krajinách existujú, že majú iba jeden krúžok k dispozícii voliči. No áno, len treba brať do úvahy aj tie ďalšie faktory a tie ďalšie faktory sú veľkosť volebného obvodu, počet kandidátov, ktorí sa tam volia a to, či existuje alebo neexistuje kvórum, na základe ktorého sa mení to poradie, ktoré navrhla politická strana. A samozrejme, že je aj relevantné to, či zavádzame nejaký systém nanovo alebo vychádzame z nejakého systému, ktorý funguje, s ktorým nie sú žiadne problémy, okrem teda tých subjektívne pociťovaných problémov predsedu Slovenskej národnej strany pána Danka. A ideme to meniť. A ideme zhoršovať politickú súťaž v rámci politických strán. A teraz by som sa vrátil k tomu čl. 31 ústavy, ktorý som spomenul aj na začiatku, a ten článok prikazuje, aby zákonná úprava politických práv a slobôd umožňovala a ochraňovala slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Niekto by mohol namietať, že slobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti znamená len súťaž politických strán medzi sebou. Ale Ústavný súd vykladá tento princíp širšie. Vo viacerých nálezoch, napríklad PL. ÚS 6/2017, vyslovene uviedol, že ústavou chránená slobodná súťaž politických síl nepredpokladá politickú súťaž iba jednotlivých politických strán, ale zaručuje dokonca politickú súťaž vnútri jednotlivých politických strán. A to je pre diskusiu o tom, či je návrh pána poslanca Michelka v poriadku alebo nie, určite dôležité, pretože preferenčné hlasovanie je jedným z nástrojov, ktorými sa uskutočňuje súťaž kandidátov vnútri jednotlivých politických strán. Kandidáti na tej istej kandidátke síce spoločne súťažia s inými politickými stranami o hlasy voličov, ale zároveň súťažia aj medzi sebou. Čiže tá súťaž, o ktorej hovorí Ústava Slovenskej republiky, v zmysle viacerých rozhodnutí Ústavného súdu sa týka aj súťaže medzi jednotlivými kandidátmi. Politická strana navrhne nejaké poradie, ale voliči majú možnosť toto poradie upraviť prostredníctvom svojich krúžkov, prostredníctvom svojich preferenčných hlasov a túto možnosť im návrh pána poslanca Michelka navrhuje nie úplne odobrať, ale obmedziť. A ja netvrdím, že v ústave je napísané, že každý volič musí mať štyri prednostné hlasy. Takéto niečo z ústavy priamo nevyplýva. A ani netvrdím, že ak sa zníži ten počet preferenčných hlasov, že to nutne musí byť protiústavné. Možno si dokonca predstaviť aj systém, a myslím, že v Izraeli napríklad majú taký systém, kde vôbec nie sú prednostné hlasy. Neznamená to, že taký systém je nedemokratický, ale mali by sme vychádzať z toho, ako ten ústavný systém funguje doteraz, ako je nastavený a či tá zmena, ktorú parlament zrejme urobí na návrh pána poslanca Michelka, aký bude mať vplyv na slobodnú súťaž politických síl. Lebo ak ústava chráni aj súťaž kandidátov vnútri politických strán, potom nemôžeme považovať pravidlá preferenčného hlasovania za nejakú ústavne bezvýznamnú technickú podrobnosť, ale je to relevantná skutočnosť, ktorú by sme mali brať do úvahy. Je to súčasť pravidiel politickej súťaže. A ak sa zužuje, tak by mali existovať vážne dôvody a presvedčivé dôvody na to, aby sa to obmedzilo. Tie dôvody, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení toho návrhu, rozhodne presvedčivé nie sú. Je to také, že zvýšiť význam prednostného hlasovania ako nástroja personálnej voľby, keď v skutočnosti sa význam prednostného hlasovania znižuje. Takže sa chcem spýtať, že aký konkrétny problém riešite vaším návrhom. Je problém, že voliči môžu podporiť priveľa kandidátov? Je problém, že sa kandidáti z nižších miest môžu vďaka vôli voličov prekrúžkovať a dostať do parlamentu a predbehnúť tých kandidátov, ktorí sú poprednými? Alebo existuje nejaká analýza, že zníženie počtu krúžkov zo štyroch na dva povedie k tomu, že voliči budú mať väčší vplyv na personálne zloženie parlamentu? Pochybujem, že taká analýza vôbec môže existovať. A môžeme diskutovať o rôznych volebných modeloch. A ja netvrdím, že akýkoľvek zásah do volebných pravidiel, ale každý zásah musí byť problematický. Ale mal by riešiť nejaké reálne problémy. A ako sme už zvyknutí z tohto volebného obdobia, vy neriešite problémy krajiny, vy neriešite problémy ľudí, vy riešite problémy svoje vlastné. Máte problém s tým, že voliči zo zahraničia viac volia opozičné strany, tak chcete voličom zo zahraničia sťažiť hlasovanie tým, že zrušíte voľbu poštou a nahradíte ju voľbou na zastupiteľských úradoch. Pán predseda Danko mal problém s tým, že sa mu prekrúžkovali kandidáti, ktorých kade-tade nabral na kandidátku a neboli lojálni voči nemu všetci, neboli to jeho straníci, tak chce obmedziť možnosť preferenčného hlasovania. A keď to nešlo cez to zníženie počtu, teda cez to zvýšenie kvóra z 3 % na 8 %, ktoré navrhoval pôvodne, tak si teraz vymyslel, že obmedzí možnosť uplatnenia preferenčných hlasov tým, že sa počet krúžkov zníži zo štyroch na dva. Tie reálne problémy, ktoré si viem predstaviť ako dôvod uvažovať o zmene volebného systému, môžu byť typu, že máte pomerný systém bez akéhokoľvek kvóra alebo s veľmi nízkym kvórom, nižším ako 5 %, a v dôsledku toho máte politickú nestabilitu. Dostávate roztrieštený parlament, kde je problém vytvoriť vládu, kde neustále sú krízy, padajú vlády, sú predčasné voľby. Áno, v takej situácii by asi bol dôvod sa zamyslieť, že nezvýšiť... Kde neustále sú krízy, padajú vlády, sú predčasné voľby. Áno, v takej situácii by asi bol dôvod sa zamyslieť, že nezvýšiť kvórum alebo nezaviesť nejaké kvórum pri pomernom systéme, alebo nezmeniť pomerný systém na väčšinový systém, alebo naopak máte kvórum, ktoré je také vysoké, alebo máte väčšinový volebný systém a pravidelne sa vám stáva, že veľmi veľa hlasov prepadne, že veľmi veľká časť voličov nie je reprezentovaná v parlamente. Aj to je problém, tak to môže byť dôvod na opačnú úvahu, že nezmeníme volebný systém tak, že ho zmeníme z väčšinového na pomerný, aby viacej zloženie parlamentu odrážalo vôľu voličov? Alebo neznížime to kvórum, aby neprepadávalo toľko hlasov, aby zloženie parlamentu bolo také, ako si naozaj želajú voliči? To by boli legitímne úvahy, keby taká situácia bola, ale nemáme tu ani jedno, ani druhé. Máme tu situáciu, že a ja sa pripájam opätovne a opätovne aj ja ďakujem pánovi poslancovi Michelkovi za to poctivé priznanie, že voľbu poštou rušia preto, lebo tam má opozícia lepšie výsledky. A teraz možno by bolo poctivé priznať, že navrhujú znížiť počet preferenčných hlasov každého voliča zo štyroch na dve, lebo jeho predseda Andrej Danko má problém s tým, že voliči SNS, nie on sám, rozhodli v podstatnej miere o tom, ako je zložený poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Čo? A tie dve zmeny, ktoré budú asi podstatné v tej zmene volebného zákona, ktorú schválite, majú vlastne niečo spoločné. Pri voľbe poštou sa obmedzí existujúca možnosť občanov zúčastniť sa na voľbách, nie úplne zruší, ale obmedzí pre voličov zo zahraničia, a pri preferenčnom hlasovaní sa obmedzí existujúca možnosť voličov vyjadriť podporu konkrétnym kandidátom, opäť nie úplne zruší, ale obmedzí a zredukuje. Ani na jedno, ani na druhé neexistuje legitímny dôvod. Aj jedno, aj druhé podľa môjho názoru účelovo zasahuje do slobodnej súťaže politických síl, ktorá je chránená ústavou, a ja nechcem tu vyslovovať kategorické tvrdenie, že tieto zmeny sú naisto bez pochýb protiústavné, ale som presvedčený, že zasahujú do slobodnej súťaže politických síl a sťažujú alebo aspoň výrazne obmedzujú uplatnenie volebného práva a preto sú z ústavného hľadiska sporné. Ak budú schválené, ak sa koalícia dovtedy opäť na niečom nerozháda, tak by sa nimi mal zaoberať aj Ústavný súd. Ďakujem.