Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážená pani predkladateľka. Druhý predkladateľ tu nie je. A vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Jaurová sa teraz pýtala, že či vám to, kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, nepríde trápne a absurdné, no tak z reakcií usudzujem, že pánovi poslancovi Hazuchovi evidentne nie, aj keď aj on si uvedomuje, že napríklad tie sankcie, ktoré sú tam navrhnuté, sú neprimerané, čo dal najavo tým, že povedal, že tam je ešte priestor, aby sa o tom hovorilo. Ako tak sledujem pána poslanca a Michalka, spravodajcu, tak usudzujem, že možno by mu to trápne, absurdné aj mohlo prísť. Lebo pán poslanec Michalko teda rozumie veciam, o ktorých hovorí, a teda rozumie aj tejto veci a predpokladám, že si aj uvedomuje, že toto bolo trochu šliapnutie vedľa zo strany jeho kolegyne a kolegov. A vládna koalícia rada hovorí, vítam pána poslanca Kerého ako druhého zo zostávajúcich predkladateľov. Vládna koalícia rada hovorí, že rešpektuje iný názor. Mali dokonca kampaň, že rešpektujem iný názor, ale ten názor zvyknú rešpektovať, pokiaľ im vyhovuje, pokiaľ je v súlade s tým, aké majú oni predstavy. Keď je ten názor iný, tak v politickej rovine prinajmenšom označujú za protislovenský. Keď niekto je kritický k vláde Roberta Fica, tak je protislovenský. Nemá rád Slovensko a je nastavený protislovensky. A jednoducho nie ste schopný rozlíšiť Tak v politickej rovine prinajmenšom označujú za protislovenský. Keď niekto je kritický k vláde Roberta Fica, tak je protislovenský. Nemá rád Slovensko. Je nastavený protislovensky. Jednoducho nie ste schopní rozlíšiť kritiku vlády, kritiku politického smerovania krajiny od vzťahu, ktorý má človek k svojej vlasti. Lebo aj človek, ktorý má rád Slovensko, ktorý má rád svoju vlasť, môže byť kriticky naladený voči tomu, čo robí súčasná vláda, kam Slovensko vedie, čo urobila s trestným zákonom. Čo robí so slovenským hospodárstvom, ako sa správa k ľuďom, ako sa správa k občianskej spoločnosti, ako sa správajú politici k novinárom, ako sa vulgárne správajú politici k svojim politickým oponentom. A keď na to niekto poukazuje a niekto to kritizuje, tak to vydávate za protislovenský názor. A podobne je to aj s týmto dielom. Ja teraz nebudem ho obhajovať alebo kritizovať, ale podľa slov jeho autora tam nešlo o kritiku Slovenska, tam nešlo o dehonestovanie štátneho symbolu, tam išlo o jeho názor, kam smeruje táto krajina. Vybral si na to veľmi expresívnu formu, ktorá sa nám môže nepáčiť, ktorú môžeme kritizovať, ktorou môžeme byť pobúrení, ale to neznamená, že máme teraz meniť zákon a máme meniť dokonca trestný zákon, čo je tá úplne posledná vec, ktorú by sme mali robiť s vecami, ktoré sa nám nepáčia. Lebo ja neberiem pánovi poslancovi Hazdukovi, že sa mu to nepáči, že to považuje za dekadentné umenie, za zvrátenosť. Na to má plné právo. Na to majú plné právo jeho kolegovia. Ale to neznamená, že z vecí, ktoré sa nám nepáčia, máme robiť trestné činy, máme robiť priestupky, máme sprísňovať tresty. Lebo to sú rôzne veci. Máme tu niečo ako sloboda prejavu. Ja súhlasím s predkladateľmi, že sloboda prejavu nie je bezhraničná, že existujú hranice slobody prejavu. Ja si napríklad myslím, že za hranicami slobody prejavu je propagovanie totalitných názorov, extrémistických názorov, nenávisti na základe vzťahu k národu, rase, etniku, národnostným menšinám. A propagovanie ideológií, ktoré smerujú k odstráneniu demokratického poriadku. A nie preto, že je to nejaký abstraktný problém, ale že sú to veci, ktoré preukázateľne na našom území v 20. storočí viedli k dvom zločineckým režimom a zločinom, ktoré tie režimy páchali. To nie je, že teoretizujeme, že niečo sa môže stať. To sa tu stalo. A je úplne legitímne, keď sa demokracia bráni proti snahe demokraciu zlikvidovať, nastoliť systém, ktorý nebude rešpektovať základné ľudské práva. S tým ja nemám najmenší problém. Ale mám problém s tým, keď niekto chce prostriedkami trestného práva postihovať umenie, postihovať satiru, postihovať výsmech. A opäť, môže sa nám to páčiť, nemusí sa nám to páčiť, ale nemali by sme zachádzať do toho, že budeme to trestať. Teraz nechcem vás teda prirovnávať k tomu, čo robili nacisti, ale ja chcem poukázať na to, že aj nacisti boli pobúrení dekadentným umením a dokonca zorganizovali slávnu výstavu Zvrhlé umenie v roku 1937 v Mníchove. A vystavovali tam diela moderného umenia, ktoré skonfiškovali z nemeckých múzeí. A terčom boli expresionizmus, dadaizmus, kubizmus, abstraktné umenie a ďalšie modernistické smery. A paralelne zorganizovali veľkú výstavu nemeckého umenia. A teda tú prvú mali ľudia akoby odsúdiť, lebo to tak aj bolo podané. Čuduj sa svete, väčší záujem bol o to zvrhlé umenie. Lebo tak ľudia z nejakého dôvodu vnímali to inak ako nacisti vtedy. A aj vtedy sa niektoré moderné umenie, ktoré dnes považujeme za úplne normálne, nikoho nepoburuje, nikoho nevzrušuje, nikomu by nenapadlo, že má urobiť nejakú výstavu, kde bude dadaizmus alebo kubizmus odsudzovať alebo zosmiešňovať, vystavovať ho verejnému posmechu alebo odsúdeniu. Dnes veci, ktoré sa vám nepáčia, chcete riešiť prostriedkami trestného práva a to nie je v poriadku. Skúsil by som prejsť ten návrh zákona, ktorým sa novelizujú tri zákony. Zákon o štátnych symboloch, kde sa dopĺňa, že národným symbolom nie je len dvojitý kríž vztyčený na strednom vršku trojvršia, čo zodpovedá slovenskému štátnemu znaku. Ale aj dvojitý kríž. Akýkoľvek dvojitý kríž. Pani poslankyňa Jávorová tu na to včera upozornila. Ja som otázku položil vo faktickej poznámke. Chcel by som na ňu odpoveď: akýkoľvek dvojitý kríž? Aj gardistický dvojitý kríž, dvojitý kríž, ktorý bol symbolom zločineckej organizácie, ktorá páchala zločiny počas druhej svetovej vojny a fašistického slovenského štátu? Aj som rozmýšľal, že si donesiem vizuálnu pomôcku. Netušil som, že práve pán podpredseda Danko, ktorý presadil zákaz vizuálnych pomôcok, tak aspoň poviem, o čom som uvažoval, o akom porušení rokovacieho poriadku, že tu donesiem taký vytlačený farebný dvojkríž Hlinkovej gardy a úmyselne ho zničím. A spýtam sa pani Kazdovej, či som sa tým dopustil trestného činu alebo by som sa dopustil trestného činu, ak by bola schválená novela, s ktorou ste prišli. Lebo je to dvojitý kríž? Je to dvojitý kríž. Kde máte vymedzené, že dvojitý kríž Hlinkovej gardy nie je to, čo myslíte tým dvojitým krížom, ktorý je národným symbolom. Lebo že vy to tak nemyslíte, je možné, ale v zákone je napísané: dvojitý kríž. Presumpcia výsadkom. Áno, už dnes existuje priestupok, ktorého sa podľa § 42 ods. 1 môže dopustiť ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom. To, čo vy meníte, je, že nemusí to byť úmyselne. A dopustí sa ho ten, kto zničí, poškodí, znečistí, zosmiešni, zneúctí, použije alebo vyobrazí ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom chránený symbol. Čiže toto konanie sa vzťahuje aj na neúmyselné konanie, hej? Tento priestupok. Čiže niekto má napríklad štátny symbol a vyhadzuje papiere, trebárs ich páli a omylom zničí nejaké vyobrazenie dvojkríža. Tak dopúšťa sa priestupku, lebo síce to neurobil úmyselne, len to mal niekde založené medzi papiermi a dopustil sa priestupku. Zvyšujete sankciu za tento priestupok. Nielen to, že rozširujete tie formy, ktoré budú postihované, vrátane použitia alebo vyobrazenia ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom, ale zvyšujete sankciu z 300 € na 1500 €, päťnásobne zvyšujete sankciu, dávate tam možnosť opakovanej výzvy na odstránenie protiprávneho stavu a opakovaného sankcionovania takéhoto konania. Ani nevravím už o tom, že to zneuctenie, ale najmä použitie alebo vyobrazenie ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom je subjektívne. To, čo jeden považuje za ponižujúci, pohŕdavý alebo znevažujúci spôsob, iný môže vnímať tak, že je v tom úplne iná symbolika, že tým chcel povedať niečo úplne iné, a mimochodom je to presne aj prípad toho diela, o ktorom hovoríme. A ďalšia zmena, s ktorou prichádzate, je, že nebudú prešetrovať okresné úrady, ale orgány Policajného zboru, ktoré riešia porušenie dopravných predpisov, priestupky proti verejnému poriadku, extrémizmu, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Teda tie závažnejšie formy priestupkov. A teda, keď si niekto bude robiť srandu zo štátneho symbolu, tak podľa vás je to závažnejší priestupok a nemal by to riešiť okresný úrad, ale orgány Policajného zboru, ktoré asi nemajú čo robiť, tak im budete pridávať, aby chodili sa pozerať na výstavy študentov a posudzovali, či náhodou sa tým nedopustia priestupku. V Trestnom zákone chcete vyňať zo všeobecného trestného činu výtržníctva podľa § 364 osobitnú skutkovú podstatu, ktorá súvisí s hanobením štátneho symbolu, a chcete teda vytvoriť nový trestný čin hanobenie chráneného symbolu, ktorého sa môže dopustiť ten, kto ho zničí, poškodí, znečistí, zosmiešni, zneúctí, použije alebo vyobrazí pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom, ak to nie je z nedbanlivosti. Teda tu už sa vyžaduje úmysel. Vynikajúce. Trest je odňatie slobody až na tri roky. Prísnejšia sankcia je, keď sú tam nejaké kvalifikované formy, napríklad verejne a na mieste verejnosti prístupnom. Naozaj uvažujem, ako by sa asi teda postihovalo to znevažovanie alebo vysmievanie sa na mieste, ktoré nie je verejnosti prístupné alebo verejne, že ako by sa to vôbec niekto dozvedel. Alebo teda ak to má byť pri príležitosti štátneho sviatku alebo pamätného dňa, počas pietneho aktu alebo iného podujatia, tam je trestná sadzba na jeden rok až päť rokov. A odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 za krízovej situácie. Tak tomu už teda nerozumiem, že prečo počas napríklad núdzového stavu by mal niekto byť potrestaný za vysmievanie sa z nejakého štátneho symbolu na dva roky až šesť rokov. Ale tu chcem upozorniť, aby bol naplnený znak krízovej situácie, tak to musí mať nejaký vzťah. Musí to byť v súvislosti s tou krízovou situáciou. Keby ste nám vedeli povedať nejaký príklad, že aká konkrétne krízová situácia by musela nastať. Výnimočný stav, vojnový stav. Že by napríklad zosmiešňovanie štátneho symbolu, vo vašich očiach znevažovanie, malo sa posudzovať podľa tejto sprísnenej sadzby dva až šesť rokov. Že napríklad vyhlásil by sa núdzový stav z dôvodu, že v papiernictvách by bol nedostatok štátnych znakov a niekto by ho ešte úmyselne zničil, tak mal by byť za to potrestaný prísnejšou sadzbou. Sto bodov. No. Skúsme si porovnať aj primeranosť. Primeranosť tých trestov: krádež. Ak si niekto prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu alebo potom nejaký iný, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Čiže keď niekto ukradne vec, ktorá stojí viac ako 700 € a menej ako 20 000 €, teoreticky 19 000 €, tak mu hrozí trest odňatia slobody do 2 rokov. A kto zneváži alebo vyobrazí ponižujúcim, pohŕdavým alebo znevažujúcim spôsobom národný symbol, hrozia mu až tri roky. Čiže považujete za primerané, že niekto ukradne 19 000 € alebo vec, ktorá má hodnotu 19 000 €, a hrozia mu 2 roky. A niekto napríklad vyobrazí dvojkríž spôsobom, ktorý vy považujete za znevažujúci, a hrozia mu 3 roky? To je podľa vás úmerné a primerané? A predpokladám, že napríklad tú fotografiu, ktorá sa stala podnetom k návrhu zákona, za znevažujúcu považujete. Že ešte raz, niekto ukradne… A hrozia mu 3 roky? To je podľa vás úmerné a primerané? A predpokladám, že napríklad tú fotografiu, ktorá sa stala podnetom k návrhu zákona, za znevažujúcu považujete. Že ešte raz, niekto ukradne, ukradne, ukradne 19 000 a dostane najviac dva roky a niekto vyfotí, a to hovorím nie, že vystaví, vyfotí dvojkríž v nevhodnej pozícii, v nevhodnej situácii. A rozsah je 3 roky. Ak, ak to vystavil, tak už sme v odseku dva. V kvalifikovanej podstate. A tam? Tam už sme v sadzbách 1 rok až 5 rokov, ak, ak to spácha teda verejne. Čo opäť, pozrime sa, pozrime sa na krádež. Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha krádež a spôsobí ňou väčšiu škodu. Väčšia škoda je definovaná tak, že je to suma prevyšujúca 20 000 a neprevyšujúca alebo nedosahujúca 250 000. Čiže, keď niekto kradne 240 000, povedzme. Tak mu hrozí 1 rok až 4 roky. 240 000 € ukradnutých, 1 rok až 4 roky. A, ale, ak verejne vystavíte pohoršujúce zobrazenie národného symbolu, tak vám hrozí 1 rok až 5 rokov. Čiže študent, ktorý urobil fotografiu, ktorá podľa vášho názoru znevažuje štátny symbol, by mal byť potrestaný v rozmedzí 1 rok až 5 rokov, a zlodej, ktorý ukradne vec v hodnote 240 000 €, by mal byť, a to je zase vaša úprava, lebo však to pôvodne neboli takéto hranice, ale, ale vy ste to tak schválili, by mohol dostať najviac, najviac štyri roky. Alebo usmrtenie z nedbanlivosti až tri roky. Dva až päť rokov, čo je teda podobná sadzba, ako tam navrhujete, ak je to závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe. Ublíženie na zdraví. Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Že úmyselne niekto ublíži druhému na zdraví. A má byť potrestaný maximálne na 2 roky. Za fotografiu škaredú, ktorá sa vám nepáči, až 4 roky, pokiaľ ju nevystaví. Pokiaľ ju vystaví, tak až 5 rokov. A ods. 3 ublíženia na zdraví § 156 hovorí, že odňatím slobody na dva roky až päť rokov, opäť sme v porovnateľnom pásme, sa dopustí ten, kto spôsobí ublíženie na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví. Čiže úmyselné ublíženie na zdraví, ktoré má za následok ťažkú ujmu na zdraví, má byť trestané rovnako ako verejné vystavenie fotografie, ktorá sa nepáči predkladateľom návrhu zákona a považujú ju za dehonestujúcu. Čo? Ja si myslím, že ten zákon je naozaj, alebo návrh zákona je naozaj nehorázny. A zasahuje do slobody prejavu. A nie je prejavom vlastenectva, lebo človek môže byť vlastenec, môže mať rád svoju, svoju vlasť. Môže si uctievať a mať v úcte jej štátne symboly, ale to neznamená, že chce posielať do basy ľudí, ktorí to vnímajú inak a ktorí si volia napríklad expresívnejšie formy vyjadrenia svojho názoru. Ja by som to tak nerobil. Ja teda nie som umelec, ale aj keby som bol umelec, tak by som sa asi, asi neuchýlil k takejto forme vyjadrenia. Nesúhlasím so smerovaním krajiny a som hlboko presvedčený, že prostriedkami trestného práva nemajú byť trestaní ľudia, ktorí sa uchýlia k takejto forme vyjadrenia svojho názoru. Lebo je to vyjadrenie svojho názoru a názor má byť chránený. Má byť chránená sloboda prejavu, má byť chránená sloboda umeleckej tvorby a to všetko vy svojím návrhom popierate. Takže ja by som vám dal na zváženie, aby ste si aj pod vplyvom toho, čo tu doteraz zaznelo a čo tu ešte zaznie, rozmysleli, či naozaj toto chcete. Pani poslankyňa Jaurová včera navrhla nepokračovať v rokovaní, tak ja by som doplnil ten návrh, a teda navrhujem v zmysle zákona o rokovacom poriadku, aby bol návrh zákona vrátený navrhovateľom na dopracovanie. Teda, neviem si veľmi predstaviť tú formu, v akej, keby ste ho dopracovali, by ten zákon bol v poriadku, lebo podľa môjho názoru je zlý. Od začiatku do konca. Ale teda chcem vám dať šancu, aby ste vycúvali z toho, s čím ste prišli. Ja teda verím, že aspoň niektorí poslanci vládnej koalície uznajú, že ten návrh je zlý a nestojí za to pokračovať v legislatívnom procese.