Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadviažem na vystúpenie Predsedu KDH Milana Majerského, a to priamo prednesením pozmeňujúceho návrhu k uzneseniu Národnej rady k tejto tlači. Najskôr to stručne zdôvodním a potom pre nerozumný a nesprávny návrh. Na takéto skrátenie rozpravy sa môžem k takémuto vážnemu dokumentu vyjadriť len heslovite v in medias res dialógu s víziou. Takže najskôr pozmeňujúci návrh. Máme za to, že je výborná práca, ktorú odviedli akademici, ľudia z biznisu, ľudia z praxe na príprave podkladov pre nás, pre politikov. Ale karty sú rozdané v ústavnom riadení parlamentnej demokracie tak, že politici rozhodujú, je úlohou politikov, aby nastavovali rámce, úlohou vlády, aby ich exekuovala a nie opačne. Preto náš pozmeňujúci návrh znie takto. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Horeckej, Igora Janckulíka k návrhu uznesenia k vízii Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia k vízii Slovensko 2040. Cesta ku kvalitnejšiemu životu, tlač 1543. V návrhu uznesenia navrhujeme túto zmenu. Návrh uznesenia, tlač 1543, znie: Národná rada Slovenskej republiky po prvé berie na vedomie dokument Vízia Slovensko 2040 – cesta ku kvalitnejšiemu životu. Po druhé bude rešpektovať v ďalšom procese práce na stratégii nadstranícky charakter vízie Slovensko 2040 a politický dialóg všetkých parlamentných strán. Koniec textu pozmeňujúceho návrhu a teraz krátka debata improvizovaná v tomto čase s víziou 2040 v oblasti vzdelávania, inovácií. Vízia predkladá niekoľko scenárov. Zjednoduším to: scenár úpadku, stagnácie alebo prosperity. Kto alebo čo rozhodne, ktorou cestou sa Slovensko vydá. Kľúčovým faktorom je vzdelávanie. Na Slovensku nemáme iný zdroj pokroku. Nemáme inú možnosť ako kvalifikovaný ľudský kapitál, kvalifikovaných ľudí na všetkých pozíciách. Jedno je isté. Nikto nevie, aký osud čaká súčasné školy. Nevedia to ani v krajinách na západe od nás, ale všetci odborníci predpovedajú fantastickú budúcnosť vzdelávania, aj to vzhľadom na technológie, osobitne umelú inteligenciu. Čo pozorujeme teraz? Na Slovensku máme čoraz menej detí a čoraz viacej na nich chceme šetriť. V tom dialógu, ktorý povediem teraz s víziou 10 minút, tak budem zároveň prepletať to návrhmi, krokmi a postupmi KDH. Takže školy nemožno, alebo racionalizáciu siete škôl nemôžeme poňať ako cargo: deti nesú uhlie a školy nesú vlaky. Nemôže byť cieľom ministerstva školstva vypraviť čo najmenej vlakov, rozumej čo najmenej škôl, s čo najviac naplnenými vagónmi, rozumej čo najviac naplnenými triedami. Nemožno šetriť na deťoch. Nebudem hovoriť ďalej, čo všetko to prináša. Súčasnú reformu financovania bude teda treba aj opraviť, alebo teda sieť škôl vzhľadom na to, že treba prísne rozlišovať medzi typmi škôl. Je predsa rozdiel, či sa bavíme o materskej škole, základnej škole prvého stupňa, plne organizovanej strednej škole, strednej odbornej škole alebo univerzite. Negatívne trendy v demografii a úbytok obyvateľstva v skutočnosti znamenajú oveľa väčšiu návratnosť investície do vzdelania každého jedného jednotlivca a tiež oveľa väčší tlak na zvýšenie efektivity nášho hospodárstva. Vzdelávanie alebo školy a zmysel vzdelávania nie je len príprava robotníkov do pracovných liniek. Nie je to len príprava pracovnej sily. Technológia a vývoj sveta vyžaduje od nás, aby sme pripravili občanov, teda deti, na svet, v ktorom už nevystačia s jednorazovo nadobudnutou kvalifikáciou po škole, ale budú musieť byť schopní sa vzdelávať kontinuálne, tak ako bol nami pripravený ešte za čias môjho pôsobenia zákon o celoživotnom vzdelávaní. Pretože to je prax, ktorá už nastala a právo reaguje na ňu ako posledné. Škola má zároveň mať holistický prístup. Deti potrebujú budovať osobnostný rozvoj, kritické myslenie, tvorivosť, podnikavosť, veci, ktoré sa, žiaden predmet sa tak nevolá, v škole priamo neučia, ale ktoré potrebujú pre úspešný život v spoločnosti a pre dobro celej spoločnosti. Čo sa týka predprimárneho vzdelávania, rovnosti príležitostí, áno, dostupnosť predprimárneho vzdelávania však neznamená, že štát bude rozhodovať o dvoj-trojročných deťoch namiesto rodičov. KDH predkladalo a bude predkladať návrhy, ako zvýšiť spoluprácu s rodičmi cez organizácie, ktoré sú na toto zamerané, ako promovať podporné profesie, ktoré v teréne dokážu spolu s rodičmi, lebo iba tak sa to dá správne urobiť, zabezpečiť dobrú rannú starostlivosť pre deti. Pán poslanec, len na chvíľočku vás preruším, lebo by som privítal návštevu klubu dôchodcov z Liptovského Mikuláša, ktorých máme na balkóne. Vitajte. ===== Kurikulárna reforma, to je názov nástroja, ktorým meníme vzdelávanie. Ja v praxi 15 rokov a viac a tiež som to predkladal ako minister školstva, ako nový štátny vzdelávací program, čo je zásadná úloha dnes všetkých škôl meniť obsahy a formy vzdelávania tak, aby fungovali. Nemôžete, keď to prirovnám k medicíne, akoby liečiť bakteriálne nákazy prvými kmeňmi penicilínu, ktoré boli vynájdené na konci svetovej vojny. Tie už by dnes boli neúčinné. Podobne ako metódy, ktorých som sa ja vzdelával, ale ako mladý učiteľ používal. A preto KDH žiada tri roky, aby potom, čo sme naštartovali reformu, kurikulárnu reformu v základných školách, sa rozbehol aspoň dialóg o reforme na stredných školách. Inak je to slepá ulička. A aby boli pripravovaní na ňu intenzívne budúci učitelia na pôde vysokých škôl. Jednoducho základné, stredné a vysoké školy musia v tomto ťahať za jeden povraz, za jedným smerom. Chýba nám riadny aplikovaný pedagogický výskum. My na Slovensku máme zopár skvelých jedincov, ktorí dokážu byť architekti vzdelávania, ktorí vám dokážu vyhodnocovať, čo sa to deje v našich školách, ale to sú jednotlivci. My nemáme aplikovaný výskum pedagogický, ktorý by povedal, prečo tie výsledky PISA dopadli tak, ako dopadli a čo s tým. Takže podmienky práce pre učiteľov. Dal som do zákona stredný manažment. Súčasný minister školstva mu podťal nohy, nedal na to peniaze. Ale školy nemôžu mať personálne logistické zabezpečenie ako pred 50 rokmi. Keď školu, ktorá je dnes vybavená tak, ako prirovnám to k škodovke 100, chcete do nej dať asistentov, navigáciu, solárne panely a neviem čo, nemáte šancu, aby toto autíčko utiahlo. Škola potrebuje rekonštrukciu, podporu aj zvnútra. Riešenia na kľúč, aby ten riaditeľ a učitelia mali rozviazané ruky. Neriešili ešte lavínu ďalších zbytočných legislatívnych zmien, ale aby sa mohli zamerať na to, o čo naozaj ide. Vo vízii nám chýba oblasť ochrany pred vlastným vyhorením učiteľov, starostlivosť aj o ich duševné zdravie a tiež teda, už spomínal som reformu prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách. Ach. No celoživotné vzdelávanie, odborné školstvo, je to téma, ktorej sa roky venujem, fragmentácia vysokoškolských programov, možnosť vyskladať si kvalifikáciu, ktorá sa bude počas života človeka niekoľkokrát meniť nielen pre naše deti, ale už aj nás. A tá kvalifikácia musí byť vyskladateľná z kurzov, z krátkych kurzov, mikroosvedčení, ktoré sa poskytujú na stredných školách alebo vysokých školách. Toto potrebujeme dostať do praxe. Vysoké školy a ich kvalita je obrovské zadanie. Vysoké školy, no nie univerzita, každá škola, ktorá sa v plnom formáte a ktorá má v názve slovo univerzita. Potrebujeme pokračovať v diverzifikácii vysokých škôl. Sú také, kde je výskum dominantný, ale sú také, kde dominuje príprava ľudí na zamestnanie, povolanie, ktoré vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, alebo také, kde dominuje tvorivá umelecká činnosť napríklad. Nemožno k nim pristupovať rovnako. Inovácia a technológie, zabudnime na tieto heslá. Pokiaľ nepripravíme kvalitne vzdelaných ľudí na všetkých úrovniach a nedáme im možnosť cez individuálne vzdelávacie účty, o čom KDH hovorí a pripomienkuje v zákonoch, tak zabudnime na to, že sa tu zobudíme jedného dňa a budeme tu mať hospodárstvo s pridanou hodnotou. To dokážu urobiť len ľudia. To dokážu priniesť len ľudia. Preto sme aj navrhovali konzorciá po vzore napríklad Aalto univerzity v Helsinkách, aby konzorcium nebolo len medzi, povedzme, malými vysokými školami, ale aj s možnosťou investorov, biznisu, prepojiť biznis, výskum, vedu tak, aby podobne ako pri reinveste mohol ten podnikateľ, ktorý investuje do výskumu, dostať za to protihodnotu a nemusel to podporiť už zdanenými peniazmi. O všetkom by sa dalo konštruktívne rozprávať veľa, keby nebolo tragikomicky skrátené toto rokovanie na pár minút pre každého z nás. Takže posledná poznámka na minútu – umelá inteligencia. To nie je pravítko, kalkulačka alebo tabuľky alebo niečo podobné, čo prišlo do škôl. Robotizácia do podstiel priniesla to, že sa mechanické činnosti a nebezpečné činnosti od človeka vzdialili a vykonáva ich robot. Monotónne, opakujúce sa. Umelá inteligencia, to nie sme ešte v režime všeobecnej umelej inteligencie, dokáže riešiť komplexné problémy a keď to porovnáte s parou, elektrinou, počítačmi alebo internetom, tak pri týchto technológiách, čo som povedal, potrebovalo ľudstvo 30 až 100 rokov na to, aby sa priniesla tá technológia aj výsledky v ekonomike. Pri umelej inteligencii je to inak, pretože umelá inteligencia nevyžaduje novú infraštruktúru. Každé decko má dnes mobil vo vrecku, kde môže mať najvýkonnejšiu umelú inteligenciu k dispozícii. Tá doba je už tu. Preto sme napríklad aj v oblasti bezpečnosti štátu a digitalizácie priniesli pozmeňujúci návrh s elektronickou osobou, ale je otázka, či sa o tom vôbec chceme rozprávať. Ja viac času nemám, keďže chcem ešte prenechať kolegom, tak na záver spomeniem dve čísla. Na vedu, výskum a vývoj dávame na Slovensku 0,98 % HDP. Porovnateľné čísla sú z roku 2024. Krajiny V4 bez Slovenska dávajú 1,51 % HDP, o 50 % viac. S kým chcete súťažiť? S Bermudami alebo, neviem, s Burkina Faso? Nech mi prepáčia tamojší obyvatelia. A čo sa týka priemeru EÚ, je to 1,78 % HDP. My dávame 0,98. Čo sa týka výdavkov súkromného sektora, ktorý tu nemá podmienky, tak my dávame 0,59. Krajiny okolo nás dávajú 1,02 % a priemer EÚ je 1,15. Nemôžem ďalej pokračovať, hoci rád by som. Chcem prenechať ešte slovo kolegom. Veľmi ma mrzí, že k tejto téme ste nám vyhradili len pár promo minút. Takto to nemá byť. Ďakujem.