Zora Jaurová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Dobré ráno, kolegovia, kolegyne. Toto je rozprava o záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2025, o ktorej sa tu rozprávame už od včera, ale teda pôvodne sme sa o nej mali rozprávať ešte pred letom. Je tak trocha správou o stave slovenskej ekonomiky a spoločnosti, pretože tie tabuľky, ktoré máme pred sebou, síce veľmi takou technickou rečou, ale hovoria o tom, v akom stave je verejný sektor na Slovensku aj Slovensko ako také. A všetci dobre vieme, že, bohužiaľ, ani po troch vlnách takzvanej konsolidácie, ktorá tu prebehla v uplynulých rokoch a bola Rečou, ale hovoria o tom, v akom stave je verejný sektor na Slovensku aj Slovensko ako také. A všetci dobre vieme, že bohužiaľ ani po troch vlnách takzvanej konsolidácie, ktorá tu prebehla v uplynulých rokoch a bola teda plná veľmi originálnych ekonomických opatrení. Bohužiaľ, nevidíme prakticky žiadne výsledky a dopady na ekonomiku a ten záverečný účet za rok 2025, ktorý máme pred sebou, je toho vcelku faktografickým dôkazom. Ten záverečný účet štátu za rok 2025, na ktorý sa pozeráme, je vlastne celkom dobrá ukážka toho aj pre vás, pán minister, že pokiaľ by ste chceli hľadať zopár pádnych dôvodov na to, prečo konsolidácia nefunguje, tak ich nájdete v tomto svojom vlastnom materiáli. Moji kolegovia aj včera, aj dnes vysvetlili viaceré dôvody, prečo je to tak. Hovoril o tom pán predseda NKÚ a vidíme to, či už v tom účte ako celku, ale aj v jednotlivých jeho kapitolách a z môjho pohľadu je to celkom smutná správa, pretože vláda dnes úporne hľadá prorastové opatrenia a zatiaľ ich, zdá sa, stále nenašla. Ale možno by bolo dobré najprv si upratať pred vlastným prahom a pozrieť sa na to, ako hospodária jednotlivé ministerstvá, pretože v niektorých kapitolách je to naozaj nevídané. A ja sa to tu pokúsim vysvetliť na jednej konkrétnej kapitole tohto záverečného účtu, pretože tá je v tomto smere hádam najvypuklejšia, ale teda podobné problémy by sme našli aj v mnohých ďalších. Ja osobne sledujem a analyzujem rozpočet Ministerstva kultúry a jeho záverečné účty už celé roky, takže si myslím, že celkom viem čítať medzi riadkami a stĺpcami tabuliek a vidím, čo sa autori snažili zamaskovať, skryť alebo premaľovať. Ale musím sa priznať, že niečo také ako záverečný účet Ministerstva kultúry za rok 2025 som naozaj ešte nevidela za tie roky. A je to vlastne dokonalá mapa toho zmaru, rozkladu a regresu, ktorý v oblasti kultúry nastal od nástupu tejto vlády a nájdeme tam celý zoznam až neuveriteľných porušení akýchkoľvek pravidiel a zásad dobrého a efektívneho hospodárenia. Tak skúsme sa na túto kapitolu pozrieť. Ten rok 2025 bol teda konsolidačný. To znamená, že rozpočty sa znižovali, výdavky sa škrtali, všetci sa museli uskromniť vraj. Práve preto je na prvý pohľad naozaj zvláštne, že Ministerstvo kultúry malo v roku 2025 o takmer 50 miliónov viac ako v roku 2024. A ono je to zvláštne o to viac, že kultúra a všetci v nej dostali radikálne menej, čo z tohto záverečného účtu aj vidíme. Pretože porovnanie tabuliek za rok 24 – 25, inštitúcie pod Ministerstvom kultúry museli v roku 2025 predložiť konsolidačné rozpočty, v ktorých museli šetriť výdavky a museli znižovať stavy zamestnancov oproti roku 2024. Tieto rozpočty im boli ešte počas roka viac alebo menej znížené. Mnohé transfery, ktoré mali prisľúbené, im ani neboli počas roka vyplatené. A aby toho nebolo dosť, tak generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry, pán Halák, nech mu je teda úradnícka zem ľahká, ich priamym príkazom a bez udania dôvodu donútil minúť našetrené rezervy z vlastných príjmov, ktoré si tieto inštitúcie môžu odkladať na nepredvídateľné výdavky. Čiže v praxi to znamená, že tie inštitúcie, ktoré hospodárili dobre a mali odložené prostriedky, boli potrestané, pretože o tú sumu rezerv, ktorú majú, im boli znížené transfery, ale naopak, tí, ktorí hospodárili zle, tí neboli nijak postihnutí. Ako príklad môže slúžiť napríklad Slovenská národná galéria, ktorá v roku 2025 v podstate skrachovala, pretože skončila v strate 750 000 €, má dlhy voči dodávateľom a záväzky, ktoré si nevie plniť. Táto inštitúcia nesplnila ani jeden záväzný ukazovateľ z kontraktu, jej návštevnosť klesla o polovicu a klesá ďalej. Pán generálny riaditeľ Králik dokonca prekročil limit verejných výdavkov, čo tá správa k záverečnému účtu aj konštatuje, ale vyvodilo Ministerstvo kultúry nejaké dôsledky? No nevyvodilo, iba napísalo do správy, že to bolo zlyhanie ľudského faktora. Dokonca, a to je podľa mňa nevídané, lebo ja si nepamätám, že doteraz by sa niekedy niečo také stalo v rezorte kultúry, ale ani inde. Pán Králik ešte aj povinné verejné vypočutie, kde mal prezentovať svoju správu za rok 2024, utajil a presunul tak, aby na žiadne otázky verejnosti nemusel odpovedať. Ja viem, že to nesúvisí so záverečným účtom, ale to je len tak na dokreslenie. A čo na toto všetko hovorí ministerka kultúry? No ako vždy nič. O jej pohľade na vlastný záverečný účet nemáme poňatie a žiadne otázky k nemu sme nemohli položiť, keďže opäť, ako je jej dobrým zvykom, sa na výbor, kde mala tento záverečný účet prezentovať, nedostavila. Ale poďme ďalej v rámci tohto účtu. Lebo čo nám, okrem teda radikálnych škrtov pre všetky kultúrne organizácie a správy o zlom hospodárení, tento záverečný účet hovorí? No napríklad nám hovorí to, že všetky investície v oblasti kultúry stoja. Pretože kapitálové výdavky, ktoré malo Ministerstvo kultúry naplánované, ostali nedočerpané. Zo schválených 43 miliónov € bolo v skutočnosti vyčerpaných len niečo okolo 35 miliónov, čo je 80 %, a investície do kultúrnej infraštruktúry ministerstvo proste nerealizuje. Toto konštatuje aj rozsiahla správa NKÚ a konštatuje to oveľa radikálnejším slovníkom, aký teraz tu ja dnes používam. Ale poďme ďalej. Z tých čísel vidíme, že napríklad čerpanie eurofondov na obnovu národných kultúrnych pamiatok zlyháva. Zlyháva na celej čiare. Tá výška nenávratného finančného príspevku, ktorý je alokovaný na obnovu NKP, je okolo 147 miliónov €. Ale v rámci projektu v roku 2025 boli podporené len dve národné kultúrne pamiatky vo výške asi 2,5 milióna €. To znamená, že v tomto prvom roku čerpania, tam dávam poznámku pod čiarou, že je veľmi zaujímavé, že prvý rok čerpania eurofondov na Ministerstve kultúry je vlastne piaty rok príslušného finančného obdobia, ale to asi nie je prípad iba Ministerstva kultúry. No ale za ten prvý rok bolo vyčerpané 1,66 % celkovej alokácie a keďže ten projekt má termín do konca roka 2029, čo je obdobie M + 2, tak na štyri roky zostáva vyčerpať 144,5 milióna €. To znamená, že ďalšie priemerné ročné čerpanie by muselo byť 36 miliónov € ročne, teda 15-krát viac než v roku 2025. Aká je teda ďalšia správa z tohto záverečného účtu? Európske fondy na obnovu kultúrnych pamiatok na Slovensku sa nečerpajú. No. Takto by som mohla ísť položku po položke, len viete, tá zásadná otázka znie, že keď malo ministerstvo viac peňazí ako rok predtým a všetci dostali menej, tak kde sú tie peniaze, ktoré malo navyše? Kde tie peniaze v tom záverečnom účte vidíme? Ja som túto otázku napríklad položila teda štátnemu tajomníkovi Ministerstva kultúry na výbore, ktorý tam zase bol miesto pani Sitek, ale bohužiaľ ani on nevedel na tú otázku odpovedať. A teda, ja by som chcela vedieť, pán minister financií, že vy viete, kde sú tie peniaze, čo robí Ministerstvo kultúry s tými peniazmi, ktoré im dávate navyše? Lebo aj ľudia pracujúci v kultúre, aj občania, podľa mňa by to celkom radi vedeli. Tak ja som skúšala pátrať v tých tabuľkách, že kde nájdem tie peniaze. A v zásade len letmý pohľad do nich naznačí, že jediné položky, ktoré sa v rozpočte Ministerstva kultúry oproti roku 2024 zvýšili, sú zahraničné pracovné cesty. Tam sa vyčerpalo až 125 % schváleného rozpočtu. Myslím, že netreba tu asi podrobne rozvádzať o tom, čo pani Érseková na tých cestách robila, lebo o tom sme počúvali počas celého roka a teda práca pre Slovensko to určite nebola. Ďalšia položka, ktorá sa zvýšila, bola položka na štátne oslavy. No a samozrejme, odmeny na Ministerstve kultúry, tie stúpli o 40 %, hoci stav zamestnancov klesol. A nebudem tu podrobne hovoriť o tom, že pani Šimkovičová v skutočnosti vymenila viac ako 80 % zamestnancov Ministerstva kultúry, pričom veľká časť tých nových nemá ani dostatočnú kvalifikáciu, ani skúsenosti a je to naozaj inštitucionálny masaker, aký nemá na Slovensku po roku 89 obdobu. O týchto odmenách a o tom, že sú neprimerané, tu hovoril aj pán predseda NKÚ včera. A no a keď ďalej pátrame v tých tabuľkách, tak vlastne dôjdeme na to, že všetky peniaze na Ministerstve kultúry idú okrem tých odmien kamarátom a hotelov pre pani Strakovú do jednej veľkej čiernej diery, ktorá sa volá Správa rezortných zariadení. A toto je vlastne nová príspevková organizácia Ministerstva kultúry, ktorú Ministerstvo kultúry zriadilo v časoch konsolidácie a ktorú im to zriadenie samozrejme muselo povoliť Ministerstvo financií. A prečo, pán Kamenický? Prečo, keď všetci konsolidujú, vy, Ministerstvo financií, ste povolili zriadiť novú organizáciu? Podľa vás takto sa konsoliduje, že toto sú tie prorastové opatrenia? Lebo oni možno sú prorastové, ale iba pre niektorých, pretože táto Správa rezortných zariadení má veľmi veľký rozpočet v porovnaní so všetkými ostatnými organizáciami Ministerstva kultúry. Ten rozpočet sa medziročne neustále zvyšuje, ale misia tejto organizácie ostáva zahalená tajomstvom. Do povedomia sa táto organizácia dostala hneď po svojom založení tým, že kúpila pozemok pre depozitáre na východnom Slovensku za trojnásobok jeho trhovej ceny. Navyše ten pozemok ani nebol potrebný. A ešte sa teda dostala do povedomia napríklad nákupom autobusov, traktorov a kosačiek, ktoré pani Érseková teda podľa jej takých rozcítených tlačoviek očividne miluje viac ako umenie, umelcov a kultúrne dedičstvo. Peniaze, ktoré malo v uplynulom roku Ministerstvo kultúry navyše, tak v skutočnosti tečú do organizácie, o ktorej činnosti vieme len málo a ktorú si založil pán Machala očividne najmä na odlievanie peňazí zo štátneho rozpočtu. Vy ste im, pán minister, schválili založenie tejto organizácie. Pozreli ste sa potom, ako ju založili, niekedy na jej hospodárenie? Pozreli ste sa na to, čo táto organizácia vlastne robí okrem toho nákupu predražených pozemkov, autobusov a kosačiek? Pretože podľa toho výsledného účtu vrátane počas roka priebežných navyšujúcich rozpočtových opatrení pre túto organizáciu, Ministerstvo kultúry oproti roku 2024 minulo o 10,88 % viac ako v roku 2024. A OK, môžete povedať, že časť toho sú automaty, automaticky sa zvyšujúce výdavky z roka na rok, ale tie boli z toho iba 19 miliónov a tam sa pýtam, že prečo napríklad tieto neboli zmrazené ako jedno z konsolidačných opatrení. A povedzte mi, keď sa pozriete na všetky ministerstvá v tom záverečnom rozpočte, ešte jedno iné ministerstvo, ktorému ste takto navýšili medziročne rozpočet a ktoré malo také katastrofálne výsledky. Lebo tu naozaj, ako hovoria Lasica a Satinský, urobili sme maximum a výsledok je minimum. Tuto malá odbočka. Ja tu spomínam pána Machalu a myslím si, že hľadiac na tento záverečný účet, by sme si možno mohli položiť otázku, že aký bol skutočný dôvod nečakaného nedávneho odvolania pána Machalu z funkcie generálneho tajomníka drobného úradu, pretože tieto dôvody sme sa nedozvedeli ani po priamych a vskutku veľmi jednoducho formulovaných otázkach na pani Strakovú v pléne Národnej rady. Ale keď sa pozeráme na tento záverečný účet, myslím, že ten dáva veľmi veľa dôvodov na takéto odvolanie. Keďže však žiadne dôvody nepadli Sa nedozvedeli ani po priamych a vskutku veľmi jednoducho formulovaných otázkach na pani Straku v pléne Národnej rady. Ale keď sa pozeráme na tento záverečný účet, myslím, že ten dáva veľmi veľa dôvodov na takéto odvolanie. Keďže však žiadne dôvody nepadli a osobná zodpovednosť nebola dostatočne vyvodená, za túto katastrofu, ktorú máme pred sebou, naďalej zodpovedá Martina Šimkovičová ako ministerka. Ibaže by to odvolanie bolo vlastne vytváranie nejakého alibi a hľadanie niekoho, na koho by na Ministerstve kultúry toto bohapusté šafárenie s verejnými zdrojmi mohli jedného dňa hodiť. No, vráťme sa ešte raz k tomu záverečnému účtu. Keď pani Érska škrtá rozpočty pre kultúru, pre inštitúcie, pre kultúrne projekty, pre obnovu kultúrneho dedičstva, tak vždy hovorí, že to je kvôli konsolidácii a potrebe šetriť. Len konsolidácia a potreba šetriť sa jej hodí iba vtedy, keď potrebuje vyhadzovať nejakých nepohodlných ľudí a škrtať rozpočty tým, ktorí jej nejdú po ruke. Pritom, keď sa pozrieme na rozpočet Ministerstva kultúry, tak tam vieme nájsť vcelku rozsiahle položky na škrty bez toho, aby tým utrpela kultúra, ktorú má toto ministerstvo rozvíjať, pretože napríklad veľkú časť alebo významnú položku v rozpočte Ministerstva kultúry tvorí financovanie verejnoprávnych médií, pretože minulá vláda zrušila koncesionárske poplatky. V tom čase všetci poslanci strán, ktoré sú dnes vo vláde, boli proti zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Tak ja sa pýtam, prečo ste hneď po nástupe do vlády nezrušili túto vec a nezaviedli opäť financovanie, ktoré je považované aj v európskom kontexte za oveľa lepšie, zmysluplnejšie a transparentnejšie. Namiesto toho, aby ste vyriešili financovanie verejnoprávnych médií, tak ste ich začali likvidovať, premenovávať a pre pán minister, to je 150 miliónov do rozpočtu. Len informácia pre vás. Urobili ste v tomto niečo? Neurobili. Máme tam rôzne automaty. Napríklad navyšovanie výdavkov na prevádzku cirkví. Prečo neboli tieto automaty zmrazené v rámci konsolidačných opatrení? Nie, úplne naopak. Táto vláda schválila práve cirkvám automat v roku 2024 a ten automat je taký, ktorý radikálne navyšuje rozpočet Ministerstva kultúry, čiže a tým nehovorím nič proti financovaniu cirkví, tým len hovorím, že cirkvám sa navyšujú rozpočty a kultúre sa rozpočty znižujú na Ministerstve kultúry. No na Ministerstve kultúry teda. Namiesto šetrenia tam, kde by sa šetriť dalo, tak čo robili? Znižovali transfery organizáciám oproti plánovaným rozpočtom. To nútené rozpustenie rezerv som spomínala. Pán Machala vždy prichádzal s nejakými absolútne neodôvodnenými rozpočtovými opatreniami pre jednotlivé inštitúcie, ktorým z ničoho nič bral peniaze a tým pádom opäť pribúdali peniaze do rozpočtu Ministerstva kultúry. No a kde sú tie peniaze? Stále sa pýtame, kde sú v týchto tabuľkách? Pán minister, vy vidíte, kde tie peniaze sú? Lebo dali ste im viac, urobili menej. Pani Šimkovičová s Machalom mali viac, ale kultúra dostala menej. Čiže dokážete, pán minister Kamenický, namiesto toho, aby ste sa tam bavili, zodpovedne povedať tu v pléne Národnej rady, že Ministerstvo kultúry hospodárilo v roku 2025 dobre a efektívne? Ja by som chcela počuť túto vetu, že vy súhlasíte s tým, čo ukazuje táto záverečná správa, že pani ministerka Šimkovičová je dobrá správkyňa verejných zdrojov, že tie peniaze boli dobre využité, že bola dodržaná hodnota za peniaze. Lebo hodnota za peniaze by mohla zaujímať aspoň vás, keď už nezaujíma ani premiéra, ani ministerku. Samozrejme, pani Érska Útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve kultúry rozpustila a pán Machala povedal, že analýzy a hodnotenia sa budú robiť inak, tak vidíme, ako je to inak. Lebo hodnota za peniaze na Ministerstve kultúry očividne znamená, že viac peňazí do rozpočtu sa rovná menej peňazí pre kultúru, že oni vlastne z tej priamej úmery, ktorá je podstatou hodnoty za peniaze, urobili nepriamu. Prosto a jednoducho povedané, konsolidácia na Ministerstve kultúry sa nekoná, je len zámienkou pre vyhadzovanie nepohodlných ľudí. Vymenilo sa viac ako 80 %. A bohapusté rozhadzovanie a presúvanie peňazí z kultúrnych inštitúcií a fondov do peňazovodov pre ľudí pracujúcich na Ministerstve kultúry. Nie, že by to bol dnes na Slovensku ojedinelý jav. Ale v tomto prípade ide o tak vypuklú disproporciu v kontexte stavu kultúry na Slovensku, že neverím, že na Ministerstve financií to nevidia, lebo je to úplne očividné. Pán minister, vy viete napríklad, že ekonomiku Ministerstva kultúry robí externá účtovnícka firma z Považskej Bystrice, pretože celá sekcia ekonomiky na Ministerstve kultúry dala výpoveď? To je niečo, čo ja som si do tohto volebného obdobia ani len nevedela predstaviť, že sa také niečo môže stať. Ale vy ako minister financií to tam musíte vidieť. Človek na to ani nemusí byť nejaký kvalifikovaný úradník alebo analytik. A čo s tým robíte na Ministerstve financií? Vy to kryjete a dofinancovávate Ministerstvu kultúry to, čo tam prehajdákali. A ja chápem, že táto biela kobyla, ktorú do vlády doviedol pán Danko a SNS, vám zaručuje ešte aké-také zachovanie moci, ale naozaj sú veci, ktoré by ste jej už ako minister financií nemali tolerovať. Pretože jedného dňa budete musieť robiť skutočný odpočet toho, čo sa za tejto vlády dialo s verejnými financiami a to, čo nájdeme na účtoch Ministerstva kultúry, bude aj vaša zodpovednosť, lebo vy zodpovedáte za účet tejto krajiny. Viackrát ste tu hovorili, že potrebujete nájsť do rozpočtu viac peňazí a ja vám vlastne verím, že máte aj reálny úmysel to robiť, lebo neverím, že máte ako svoju vedomú misiu rozvrat verejných financií, aj keď ten sa teda, bohužiaľ, deje, ale začať treba tu u vlastných ministrov, nielen kryť ich prešľapy a dofinancovávať zlé hospodárenie ministerstiev, ktoré jednoducho nefungujú. A to je dôležité osobitne vtedy, ak naším cieľom je pokrok vpred. Nedávno, teda ešte pred letom, sme mali tú opäť pravidelnú správu o pokroku Slovenska, ale o pokroku hovorí aj tá vízia 2040, ktorú budeme prerokovať budúci týždeň. Tak povedzme si, že aký pokrok nastal za tejto vlády v rezorte kultúry. Skúsme si to zrekapitulovať. Kultúrne inštitúcie sú paralyzované znižujúcimi sa rozpočtami a mobbingom zo strany Ministerstva kultúry. Mnohé z nich vedú nekompetentní riaditelia, ktorých ste vymenili. Návštevnosť mnohých z nich radikálne klesá a pán minister, inštitúcie Ministerstva kultúry dodnes – koľkého je? 25. septembra – dodnes nemajú kontrakty na rok 2026. Tí riaditelia dodnes nevedia, ako môžu alebo nemôžu hospodáriť. Ja si nepamätám, že by sa takéto niečo stalo. Nehovoriac o tom, že všetkým inštitúciám nedávno Ministerstvo kultúry komplet zmenilo zriaďovacie listiny. Tá zmena je v rozpore s viacerými zákonmi. Predpokladám, že mnohí z tých riaditeľov sa obrátia na Generálnu prokuratúru. A opäť iba ich to zneisťuje a nedokážu hospodáriť, pretože nevedia, ako majú so svojimi rozpočtami pracovať. Čo sa deje v kultúrnych fondoch? To sú tie, ktoré financujú kultúru? No kedysi to bola výkladná skriňa kultúrnych politík na Slovensku. Dnes nefungujú, nefinancujú kultúru po tom, ako ste zmenili zákony. Rušia sa platné zmluvy. Celá kultúrna obec sa búri. Rušia sa festivaly, rušia sa kultúrne podujatia, zanikajú dlhoročné kultúrne ustanovizne. Ľudia v kultúre nemajú ani prácu, ani príjem a občania strácajú prístup ku kultúre. To je dôsledok vašich zásahov do kultúrnych fondov, ktoré financujú kultúru. Čo sa deje s kultúrnym dedičstvom? No chátra. Pamiatky sa neopravujú. Prečítajte si tú správu NKÚ o katastrofálnom stave ochrany pamiatkového fondu, pretože táto konštatuje absolútnu neschopnosť Ministerstva kultúry štrukturálne a strategicky riadiť obnovu pamiatok. To vám nevadí na Ministerstve financií? Že tu je ministerstvo, o ktorom NKÚ, nezávislá kontrolná inštitúcia, skonštatoval, že nevie vykonávať svoje základné činnosti, a vy im namiesto toho dávate ďalej peniaze, hoci to ministerstvo zlyháva. No, mohla by som ešte dlho pokračovať, ale teda nechám ešte priestor kolegom, lebo toto nie je jediná kapitola, ktorá je v takomto stave. Každopádne, záverečný účet Ministerstva kultúry je prehliadkou toho, prečo na Slovensku konsolidácia verejných financií nefunguje. Prečo riadenie verejných financií zlyháva? Prečo sú za tejto vlády tie tzv. správy o pokroku v skutočnosti správami o úpadku? Ja som presvedčená, že jedného dňa sa o hospodárení a bačovaní na Ministerstve kultúry za tejto vlády budú písať čierne knihy a, bohužiaľ, pán minister, bude to aj vaša zodpovednosť. Ďakujem.