Zora Jaurová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

No, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Asi ste si všimli, že ja sa naozaj vždy snažím vystupovať v tejto rozprave vecne, slušne, dôstojne a naozaj primerane tomuto najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Ale ja už, keď som si pripravovala podklady na reč k tomuto zákonu, tak ja som mala reálne problém nepoužívať slová a termíny, ktoré sa naozaj nehodia do tejto sály. A to sa týka ako vecnej podstaty toho návrhu, tak aj komentárov k nemu, tak ja dúfam, že, hoci je veľa hodín, že sa mi aj teraz podarí zachovať ako primeranú úroveň tomuto parlamentu. My sme tu dnes naozaj skončili rokovanie o rozpočte, o ktorom samotní predstavitelia tripartity hovoria, že je definitívnym zastavením hospodárskeho rastu tejto krajiny. Ceny benzínu stúpajú, vlaky nám tu horia každý tretí deň. Namiesto dopravnej infraštruktúry otvárame záchody na staniciach. Mladí ľudia stále rýchlejšie odchádzajú do zahraničia, podnikatelia všetci nadávajú a rušia si firmy. Zamestnanci sa obávajú o prácu, pamiatky chátrajú, príroda sa drancuje, nemocnice sa rozpadávajú a my tu poslanci Národnej rady, zákonodarného orgánu tohto štátu, rokujeme o čom? O tom, či môže byť dvojkríž tam, kam sa rúti celá táto krajina. A mne sa naozaj zdá, že toto nemôžete myslieť vážne, takéto návrhy. Nemôžete to myslieť vážne a vy to vlastne ani tak úplne vážne nemyslíte, len sa snažíte odviesť pozornosť od všetkého toho, čo som hovorila na začiatku. A ja som aj rozmýšľala, že asi by bolo najlepšie sa k takýmto nehoráznym návrhom naozaj nevyjadrovať. Ale skúsim aspoň veľmi heslovite, a to najmä preto, že v tomto návrhu cítiť jednak jasný závan totality, cenzúry, ale najmä naozaj nesmiernej hlúposti. Pretože čo to máme pred sebou normálne vytlačené na papieri v serióznej parlamentnej tlači? Prosím pekne, na tom papieri poslanci Národnej rady, pani poslankyňa Kramplová, pán Garaj, ktorý tu už medzičasom ani nie je, pán Kéry, sa kvôli semestrálnej práci nejakého študenta VŠVU chystajú meniť. A teraz počúvajte, čo všetko. Definíciu štátnych symbolov, ktorú tu máme od vzniku Slovenskej republiky, priestupkový zákon a dokonca aj Trestný zákon, to je tu taký evergreen, a tie posledné dva spôsobom, za ktorý by sa teda naozaj nemusel hanbiť ani Klement Gottwald. Vy samozrejme budete tvrdiť, že to nie je iba kvôli tej semestrálnej práci, aby sme teda tu aj povedali meno. Toho študenta sa volá Kristián Šmelko a dielo sa volá Dúšok a porcia domoviny. A že v skutočnosti, ako uvádzate v dôvodovej správe, je cieľom návrhu zákona rozšíriť zákonné vymedzenie národného symbolu a posilniť jeho priestupkovú a trestnoprávnu ochranu. No ja neviem, kto vám toto píše, ale očividne ten človek okrem mnohého iného má problém rozlišovať medzi cieľom a prostriedkom, pretože rozšíriť zákonné vymedzenie nie je cieľ, ale prostriedok. No a čo je teda cieľ toho zákona, prečo taký zákon potrebujeme, to ste tam nenapísali, nevie sa. V dôvodovej správe opäť, ako to býva v tých vašich zákonoch, nie je uvedený ani jeden údaj, ani jeden dátami podložený argument, ktorý by vysvetlil, prečo tá doterajšia právna úprava nie je dostačujúca. Napríklad ste tam mohli uviesť počet priestupkov za posledné roky, počet stíhaní, akýkoľvek doklad o tom, že tá súčasná pokuta 300 € alebo trojročná sadzba boli nedostatočné. A my tu teraz ideme tráviť v neskorých večerných hodinách čas draho platených poslancov a úradníkov tohto parlamentu, aby sme diskutovali o tomto nezmysle, ktorého jediným cieľom je vystrašiť študenta umeleckej vysokej školy alebo, ako sami navrhovatelia priznali v médiách, prevencia, aby si umelci dali pozor. Však aj pán Michelko to tu teraz povedal. Tak ja vám naozaj gratulujem, kolegyne a kolegovia, lebo toto nie je prvýkrát, čo ste nás tu zase preniesli takým zvláštnym časovým strojom do 50. rokov. Sa skúsme pozrieť, čo v tomto legislatívnom skvoste nájdeme. Súčasné znenie zákona o štátnych symboloch hovorí, citát: „Národný symbol tvoj dvojitý kríž vztyčený na strednom vršku trojvršia.“ A vaša novela zavádza nasledovnú zmenu, ktorá hovorí: „Národným symbolom je po A dvojitý kríž, po B dvojitý kríž vztyčený na strednom vršku trojvršia.“ To znamená, že táto novela zavádza druhý národný symbol, ktorým je akýkoľvek dvojkríž. Akýkoľvek, podotýkam. Takže použitie akéhokoľvek dvojkríža bude musieť byť v každom použití podľa zákona dôstojné, inak hrozí pokuta do 7000 €. Sa dostanem k tomu, čo to znamená. Zároveň autori novely vypúšťajú z priestupkového zákona slovo „úmyselne“ v súvislosti s pohŕdavým a znevažujúcim použitím chráneného symbolu. A teda aj ten, kto iba mimovoľne použije tento symbol spôsobom, ktorý by sa mohol považovať za znevažujúci, bude pokutovaný. A nebude pokutovaný iba raz vtedy, keď to urobí, ale bude pokutovaný opakovane, kým tú vec neodstráni, a navyše túto pokutu bude ukladať Policajný zbor a nie správny orgán, ako je to doteraz. A aby toho ešte nebolo dosť, tak priestupkový zákon je málo, takže navrhovatelia redefinujú aj trestný čin hanobenia štátneho symbolu a vytvárajú nový paragraf v Trestnom zákone a zároveň zvyšujú trestnú sadzbu. Doteraz musel páchateľ tohto trestného činu konať za A na verejnom mieste a muselo ísť o hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Po novom to môže byť na akomkoľvek aj neverejnom mieste, čiže aj u vás doma si dávajte veľký pozor, čo robíte s dvojkrížmi, a môže to byť v akejkoľvek intenzite. A horná sadzba sa zvyšuje, prosím pekne, na šesť rokov. Skúste si to porovnať s tými sadzbami, ktoré ste tu tak liberalizovali pred nejakým časom. A ja neviem, akože kolegovia, kolegyňa, vy ste si to naozaj aspoň raz poriadne prečítali a skúsili ste sa zamyslieť, čo to v praxi znamená? Lebo my netušíme, prečo, z akých historických dôvodov by mal byť práve dvojkríž chránený ako národný symbol, dvojkríž ako taký, pretože ide o symbol, ktorý sa používa na celom svete v rôznych kontextoch a ako taký nie je výlučne slovenský, je to geometrický tvar. Ide napríklad o symbol viacerých iných štátov a hnutí. Napríklad lotrinský kríž je symbol Symbol dvojkríž ako taký, pretože ide o symbol, ktorý sa používa na celom svete v rôznych kontextoch a ako taký nie je výlučne slovenský, je to geometrický tvar. Ide napríklad o symbol viacerých iných štátov a hnutí. Napríklad lotrinský kríž je symbol slobodných Francúzov, uhorský apoštolský kríž v maďarskom štátnom znaku, litovský vitis, kríže východných cirkví. Váš návrh neobsahuje vôbec žiadnu požiadavku na to, aby to vyobrazenie odkazovalo na Slovenskú republiku alebo aby ju bolo možné rozumne identifikovať v tom vyobrazení. Čiže napríklad, keď francúzske noviny uverejnia nejakú paródiu na lotrinský kríž, lebo majú nejaké výhrady, tak to bude hanobenie slovenského národného symbolu. No bravo. Výborná legislatívna práca. A teda ani zďaleka to nie je všetko. Dvojkríž sa, samozrejme, lebo je to geometrický tvar, používa v rôznych kontextoch. Napríklad veľmi často sa používa v komerčných logách, v obalovom dizajne, na značkách potravín a nápojov. Používa sa na značkách športových klubov, na dresoch, na fanúšikovských predmetoch, ktoré sú rôzne teda. Používa sa napríklad na tetovania a tak ďalej a tak ďalej. Vaša novela podriaďuje každé použitie tohto nového národného symbolu, ktorý sa nám tu tak zjavil, každou fyzickou aj právnickou osobou požiadavke dôstojnosti aj teda s tými príslušnými sankciami pri porušení. To znamená, že rozšírením definície sa táto povinnosť vzťahuje na každé logo, každý dres, každú etiketu, každé tetovanie, ktoré obsahuje dvojkríž. A to ešte nie je všetko, lebo veľmi si dali robotu predkladatelia. Takže, keď sa zamyslíte nad tým, že túto novelu vlastne inicioval nie obrázok, ale dizajn nejakého úžitkového predmetu. Nebudem teda hovoriť, že dennej spotreby, ale úžitkového predmetu v tvare dvojkríža. Tak ja som sa, keď som si toto tak pripravovala, tak som sa tak poobzerala po svojej domácnosti, že aké všetky predmety v mojej domácnosti majú tvar dvojkríža. A našla som napríklad sušiak na prádlo, anténu na susedovej streche, dosku na krájanie, krbové náradie, zátku na víno, všetko v tvare dvojkríža. A je to teda, poďme diskutovať. Je to dôstojné použitie národného symbolu, tieto predmety ako zátka na víno, čo ja viem? Je to dostatočne slovenské a dôstojné? Pretože definícia, ktorú ste zaviedli do zákona alebo chcete zaviesť, sa vzťahuje aj na všetky tieto predmety. Ako určíme, ktoré úžitkové predmety môžu mať tvar dvojkríža a ktoré nemôžu? Podľa toho, že kam sa strkajú alebo čo sa s nimi robí? Ako, nie je vám naozaj trápne? Totižto, chrániť dvojkríž ako geometrický tvar, ako národný symbol, je to isté, ako keby sme chránili kruh alebo ja neviem kosoštvorec. Ide o natoľko všeobecný symbol, že nie je možné sa vyhnúť jeho používaniu v kontextoch, ktoré by mohli v prípade ozajstného národného symbolu pôsobiť nedôstojne. A osobitne vtedy, keď, ako sa vo vašej novele píše, toto použitie môže byť kdekoľvek, čiže nemusí byť na verejnosti, aj u mňa doma v kuchyni. A v akejkoľvek intenzite. Ja som si včera tak vešala spodné prádlo na ten môj sušiak v tvare dvojkríža a si tak hovorím, že je toto dôstojné vlastne? Nie je to znevažujúce voči tomu dvojkrížu? Sa mi z nedostatku odpovedí tak roztriasli ruky, že už ani tú klobásku som si na tom lopáriku v tvare dvojkríža nevedela nakrájať. Proste ma už o chvíľu môže prísť niekto zatknúť, keď budem takéto veci robiť doma. No a aby som sa vrátila k meritu veci, tak okrem tohto všetkého, ten váš zákon bude chrániť všetky tieto použitia, ale bude chrániť aj to, čo ste, ťažko povedať, či chrániť chceli alebo nechceli. A poviem vám konkrétny príklad. V minulosti sa strana ĽSNS pokúšala získať ochranné známky na ich logo s rovnoramenným dvojkrížom v kruhu. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodol, že toto označenie je v rozpore s verejným poriadkom podľa § 5 ods. 1 písmeno f) zákona o ochranných známkach, pretože dvojkríž bol hlavným symbolom Hlinkovej gardy v rokoch 38 až 45. Čiže, za istých okolností prejavovanie sympatií k takémuto symbolu môže naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu podľa § 422 Trestného zákona, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Ale váš nový § 13b, ktorý tam navrhujete, nešpecifikuje tvar toho dvojkríža. To znamená, lebo tak je to špecifikované v tom národnom symbole, ktorý máme teraz. Tam je presne napísané, že ten kríž musí mať tie rozšírené ramená a tak ďalej. Ale vaša novela nešpecifikuje tvar toho dvojkríža, čiže rovnoramenný gardistický dvojkríž by výkladom vášho zákona mohol spadať pod novú definíciu národného symbolu. A tak by vznikol napríklad stav, keď ten istý objekt je súčasne symbolom chráneným pred zosmiešnením podľa vášho zákona a zároveň symbolom, ktorého použitie štát v minulosti označil ako rozporné s verejným poriadkom a ktorého verejné prezentovanie môže v príslušnom kontexte napĺňať znaky trestného činu. A poďme ešte ďalej. Podľa vašej novely by teoreticky mohla vzniknúť aj úplne bizarná situácia, kedy napríklad antifašistická kampaň by bola priestupkom alebo dokonca trestným činom. Povedzme, že by existovala kampaň alebo nejaká organizácia, ktorá by gardistický dvojkríž prečiarkla alebo nejako zosmiešnila. Pre príklady napríklad vôbec nemusíme chodiť ďaleko, lebo veľmi podobné je napríklad logo Mladých proti fašizmu. Toto logo už dnes by mohlo napĺňať, v podstate by doslovne napĺňalo znaky priestupku a trestného činu podľa tej vašej novely. Lebo tá hovorí: zosmešni alebo znevažujúco vyobraz ich chránený symbol. A aký je ten chránený symbol? Dvojkríž. Aký dvojkríž preškrtávajú? Gardistický. Toto vás naozaj nenapadlo, keď ste to písali, alebo to bolo naschvál? Samozrejme, že každému v tejto miestnosti je úplne jasné, že úmysly pri písaní toho zákona neboli dobré a že namiesto riešenia ozajstného problému ide iba o zastrašovanie kritikov a potieranie názoru. A, bohužiaľ, teda ako to už v takých prípadoch býva, výsledkom je legislatívne riešenie, ktoré vo viacerých ohľadoch naráža dokonca na ústavu a naráža na základné pravidlá demokracie. Čo hovorí naša ústava? V čl. 43 ods. 1 hovorí: Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. Čl. 26 ods. 1 hovorí: Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. A čl. 26 ods. 3 hovorí: cenzúra sa zakazuje. Váš návrh svojou podstatou mieri na obmedzenie umeleckej slobody, prípadne slobody prejavu, čo je ústavné právo. A vieme to preto, lebo vy ste to tu priznali. Teraz ste to tu povedali. Jadrom umeleckej slobody je aj tvorba, ktorá, ako už kolegyňa hovorila, spochybňuje, provokuje, zosmiešňuje. A satira a irónia voči autoritám a ich symbolom je dôležitou súčasťou umeleckého prejavu. Vo vašom návrhu je napríklad povinnosť toho, kto ten priestupok urobil, odstrániť protiprávny stav do 60 dní a táto bude vymáhaná opakovanými pokutami až dovtedy, kým ten podľa vás znevažujúci symbol neodstránia, čo je v skutočnosti príkaz na stiahnutie obsahu, čo sa rovná cenzúre. A teda nielen naša ústava, ale dokonca aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí o tom, že konania voči symbolu môžu byť trestne postihované iba v prípade, ak vznikne reálna a nenávratná škoda alebo skutočné riziko nepokojov, ak je posúdený a braný do úvahy umelecký a politický kontext diela a ak je stanovená primeraná sankcia, pričom trest odňatia slobody Európsky súd pre ľudské práva rezervuje iba pre nenávistné prejavy a podnecovanie k násiliu. A všetky ostatné konania voči použitiu symbolu alebo konania proti symbolu, ak sa ich pokúšate postihovať, tak takáto právna úprava je v rozpore s čl. 10 dohovoru o ľudských právach o slobode prejavu. Samozrejme, keď si urobíte revíziu toho vášho nového paragrafu v Trestnom zákone, tak ten nespĺňa ani jednu z týchto troch podmienok, za ktorých Európsky súd pre ľudské práva umožňuje takéto postihovanie. No a na záver, skúsme to porovnať s nejakými zahraničnými úpravami. Ja vždy čakám v dôvodovej správe túto sekciu, lebo je to štandardná vec, ktorá by v dôvodových správach mala byť obsiahnutá. Nikdy sa toho nedočkám. Ale teda, skúsme porovnať ten váš navrhovaný zákon s podobnými zákonmi v Nemecku, Francúzsku, Poľsku alebo Česku. Už pri letmom pohľade vidíme, že niečo tak nehorázne ako postihovanie aj neverejného konania, neverejného u vás doma v kúpeľni, nenájdeme v žiadnej civilizovanej krajine. Nemecko, Francúzsko aj Poľsko chránia taxatívne vymedzené štátne symboly s presným popisom. To znamená nie geometrické tvary, ale presne popísané štátne symboly. Ako napríklad teda generický dvojkríž, čo teda nie je presne popísaný štátny symbol. Trest odňatia slobody za porovnateľný trestný čin nájdeme iba v Poľsku, ale aj to až po peňažnom treste a obmedzení slobody, kým v našom návrhu je jedinou sankciou základnej skutkovej podstaty bez peňažnej alternatívy. Čiže iba trestná sadzba odňatia slobody. A horná hranica trestnej sadzby šesť rokov v slovenskom návrhu je vyššia ako napríklad v Nemecku, kde je kvalifikovaná sadzba pre protiústavný účel konania či snahu zvrhnúť štátne zriadenie. To znamená podmienka, aká vo vašom návrhu vôbec nie je. Nám právne a kultúrne najbližšie Česko hanobenie štátnych symbolov upravuje iba cez priestupky. Takže za konanie, za ktoré je v Česku strop 1200 € v správnom konaní, by na Slovensku hrozilo až šesť rokov odňatia slobody. Výsledkom porovnania je, že slovenská úprava je zároveň najširšia v tom, čo postihuje, najneurčitejšia v tom, ako to opisuje, a najprísnejšia v tom, čím za to hrozí. A ešte, ako som už uviedla, aj výrazne protiústavná. No, mohla by som ešte pokračovať, ale už vlastne asi aj trocha veľa som k tomu povedala vzhľadom ku kvalite toho návrhu. Ja, samozrejme, navrhujem zo všetkých týchto dôvodov nepokračovať v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu pre dobro Slovenska, pre dobro jeho občanov, pre dobro štátnych symbolov slovenských, ktoré si vážim, a aj pre dobro samotných navrhovateľov. Úcta ku krajine a k jej symbolom sa v žiadnom prípade nedá vynútiť represiou, ani prenasledovaním kritikov či penalizáciou názorov a už vôbec nie hlúpymi zákonmi. Zapchávať ústa občanom Slovenska nemožno ani legislatívnym nástrojom v tvare dvojkríža. Ďakujem.