Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. A sme v druhom čítaní k návrhu nového Občianskeho zákonníka. A keďže rozprava v prvom čítaní bola skrátená, tak časť vystúpení sa venuje aj veciam, ktorým by sa v normálnej situácii venovali poslanci a poslankyne v prelome čítania, niekedy sa to prelína aj tak, ale teda v tomto prípade sa tomu doslova nejde a nejde vyhnúť. Otázka je, či potrebujeme nový Občiansky zákonník a myslím si, že je všeobecná zhoda na tom, že áno, potrebujeme, je to predmetom nejakého celospoločenského aj odborného konsenzu. Otázka, či už teraz, je tiež kladne zodpovedaná, čo neznamená, že to musí byť presne tento týždeň schválené. Na to sa názory líšia, ale teda, že krajina potrebuje nový Občiansky zákonník, na tom je zhoda. A padol tu argument, že potrebujeme nahradiť Občiansky zákonník, lebo však už má vyše 60 rokov. Je od roku 64, no. Samotný fakt, že je nejaký zákon starý, nie je dôvodom na jeho zmenu, už tu pred chvíľou spomínali Napoleonov Code civil, francúzsky Občiansky zákonník už má 222 rokov, je z roku 1804. Rakúsky ABGB je z roku 1811, čiže tiež už vyše 200 rokov. Nemecký BGB 1896, švajčiarsky ZGB 1907, vyše 100 rokov. Čiže ten náš 62-ročný zase v porovnaní s tými klasickými a teda najznámejšími občianskymi zákonníkmi európskymi až taký starý nie je. Problém nie je v počte rokov. Problém je, že má teda pôvod v komunistickom režime v úplne inom spoločenskom zriadení, ktoré nedávalo taký priestor pre slobodné konanie jednotlivcov, čo neznamená, že je nezmenený od tej formy. Občiansky zákonník sa mnohokrát, mnohokrát menil a je samozrejme prispôsobený na fungovanie slobodnej spoločnosti, ale naďalej neobsahuje viaceré dôležité inštitúty. A aj jeho systematika zodpovedá dobe, keď vznikol, a preto je potrebné schváliť nový zákon. To je, myslím, mimo sporu koalície a opozície, mimo sporu aj v rámci odbornej verejnosti. Takisto si myslím, že rekodifikačná komisia odviedla veľké množstvo práce, nadviazala na tie práce, ktoré tu boli aj predtým, čiže nie je to produkt iba jednej garnitúry, je to vec diskusií a prác, aj prác, ktoré tu boli aj v predchádzajúcich volebných obdobiach a tak je to dobré. To vnímam ako pozitívum, nie ako negatívum. A nakoniec mnohé veci, ktoré sú v tom návrhu, ktorým sa aj pán minister a vláda zaštiťujú a deklarujú, sú úplne v poriadku. Ja som počúval vaše vystúpenia, aj keď som nesedel v sále, ktorými ste to uvádzali, a v podstate s tými vecami, ktoré ste hovorili, zdôraznili a vypichovali, do veľkej miery súhlasím. Či už ide o posilnenie autonómie vôle, teda väčší priestor pre slobodné konanie, kde teda paradoxne, ak máme nejaké vecné výmeny, tak skôr s kolegami z opozície, pán poslanec Vančo zvykne tento princíp kritizovať, ja ho zvyknem obhajovať a teda oceňovať na tom návrhu, že zákon vytvára väčší priestor pre slobodné konanie jednotlivcov a do istej miery prevracia to súčasné nastavenie, že mnohé veci sú upravené zákonom a iba ak zákon umožní, aby si to jednotlivci medzi sebou dohodli inak, tak je to možné, a v podstate opačný princíp v mnohých prípadoch, že jednotlivci majú možnosť si upraviť svoje vzájomné vzťahy podľa svojej vlastnej slobodnej vôle a iba v prípade, že zákon to vylučuje a obsahuje nejaké kogentné ustanovenia, ktoré je potrebné rešpektovať, je to inak. A napokon ten odlišný pohľad vnútri opozície existuje aj medzi tým návrhom, ktorý predložil pán poslanec Dušenka z hnutia SLOVENSKO, ktorý zase smeruje k obmedzeniu rozšírenia testamentárnej slobody, teda slobody jednotlivca nakladať so svojím majetkom, samozrejme v rámci nejakých limitov, ale opäť je tam nedôvera k tomu princípu autonómie vôle a slobodného konania jednotlivca. A podobne ako, myslím, pán poslanec Horecký, si myslím, že je úplne v poriadku aj ten princíp racionálnej kontinuity, ktorý spomínal pán minister, teda že sa nemenia veci samoúčelne, nemenia sa veci, ktoré fungujú, a tie sa preberajú do novej právnej úpravy a tak je to úplne v poriadku. Nemá zmysel robiť zmeny pre zmeny. Treba dopĺňať veci, ktoré chýbajú, treba meniť veci, kde sa ukázal nejaký problém. Nemenia sa veci samoúčelne, nemenia sa veci, ktoré fungujú, a tie sa preberajú do novej právnej úpravy a tak je to úplne v poriadku. Nemá zmysel robiť zmeny pre zmeny. Treba dopĺňať veci, ktoré chýbajú, treba meniť veci, kde sa ukázal nejaký problém, ale tie inštitúty, ktoré doteraz fungovali, budú fungovať aj naďalej aj pod rovnakými menami, aj s rovnakou konkrétnou úpravou a asi problém nie je. A pozitívom, nesporným pozitívom, je to odstránenie dualizmu občianskeho a obchodného práva v záväzkovej časti, aj keď nebolo to dotiahnuté do konca, teda výsledkom nie je, že Obchodný zákonník úplne zmizne z právnej úpravy a bude nahradený novým Občianskym zákonníkom a zákonom o obchodných spoločnostiach, ale samozrejme, že to, kde sa ten dualizmus odstraňuje a kde ide o záväzkové právo, je to nepochybne pozitívne a rovnako sú pozitívne aj viaceré nové inštitúty, ktoré sú bežné v civilnom práve iných vyspelých demokratických krajín a v slovenskom súkromnom práve doteraz absentujú. To, čo vnímam ako problém, alebo teda hlavný problém, je skôr v tom, čo v tom novom zákone chýba a bude chýbať a do istej miery aj v procese, akým bol pripravovaný a schvaľovaný. A už to tu bolo spomínané, teda nebudem sa o tom nejako siahodlho rozvádzať, ale oproti pôvodnému legislatívnemu zámeru chýba nový zákon o obchodných spoločnostiach, ktorý mal byť schvaľovaný paralelne s novým Občianskym zákonníkom a ktorého schválenie by bolo pozitívne pre podnikateľské prostredie a z tohto hľadiska je ten krok do istej miery nedotiahnuteľný a teda je to premárnená šanca pre podnikateľské prostredie, čo je naozaj zlé, obzvlášť v dnešných časoch, keď sa krajina borí s hospodárskymi problémami, keď sa nevie vysporiadať s potrebnou konsolidáciou, keď podnikateľské prostredie trpí pod dôsledkami aj predchádzajúcich konsolidačných balíčkov tejto vládnej koalície. A rovnako nedotiahnutý je ten návrh aj vo vzťahu k rodinnému právu, lebo tak ako to podľa pôvodných predstáv mal do seba absorbovať značnú časť Obchodného zákonníka a teda tá zvyšná časť mala byť nahradená novým zákonom o obchodných spoločnostiach, tak z hľadiska systematiky mal do seba obsiahnuť nový Občiansky zákonník aj kompletné rodinné právo, teda zákon o rodine, a taký bol aj zámer, pôvodný zámer ministerstva, ktorý vyplynul z prác rekodifikačnej komisie. Tam vlastne až v štádiu medzirezortného pripomienkového konania došlo k zmene. A tie argumenty neboli ani tak vecné, ako skôr ideologické. Ja nespochybňujem to, že každý máme nejaké hodnoty, každý máme právo vyjadrovať sa k veciam verejným aj k legislatíve, a teda neuberám toto právo ani cirkvám, náboženským spoločnostiam a ľuďom, ktorí vychádzajú z hľadiska nejakých svojich hodnôt zo svojho náboženského presvedčenia, ale nebolo to ani tak o obsahu, ako skôr o systéme. Teraz hovorím o tom, či začleniť alebo nezačleniť do systému, a tam mi tie argumenty častokrát prišli oveľa viac ideologické ako vecné alebo hodnotovo vecné. To, čo vnímam ako vážny problém a na čo sa nezhodneme ani s koalíciou, ale teda ani so značnou časťou opozície, je úplná absencia alebo rezignovanie na úpravu vzťahov párov rovnakého pohlavia, čo je dlhodobo dlh, ktorý Slovenská republika má voči časti našej spoločnosti, voči ľuďom, ktorí tu žijú a fungujú ako všetci ostatní a žijú svoje životy, vytvárajú páry, vychovávajú svoje deti. A napriek tomu im Slovenská republika dlhodobo upiera normálne postavenie ich vzťahom. To neznamená, že by boli zákonmi individuálne diskriminovaní, ale ich páry a ich vzťahy nepožívajú tú ochranu, ktorú majú páry opačného pohlavia. A tie dôvody sú opäť ideologické. Nie sú nijako vecné. Páry rovnakého pohlavia nijako neohrozujú spolužitie párov opačného pohlavia a absencia právnej úpravy im spôsobuje aj praktické problémy. Nie všetky je možné ošetriť čisto zmluvným spôsobom. A teda ďalší problém okrem tých praktických problémov a praktického znevýhodnenia takýchto párov je aj nejaké elementárne uznanie dôstojnosti ľudí, ktorí v takýchto pároch žijú a ktorým to Slovenská republika vinou väčšinového naladenia parlamentu dlhodobo upiera. A ja si nerobím nejaké ilúzie, že by to bolo jednoduchšie, keby parlament teraz fungoval v opačnom garde a tí, čo sú dnes v koalícii, by boli v opozícii a tí, čo sú dnes v opozícii, by boli v koalícii, na tom by bolo asi veľmi ťažké nájsť zhodu. Napriek tomu považujem za potrebné to povedať a prihlásiť sa k tomu. A teraz k tomu procesu. Ako som povedal, ten návrh je výsledkom dlhodobých odborných prác, čo neškrídim, a myslím si, že najmä v tej záverečnej fáze mohla byť do toho viac vtiahnutá verejnosť. Medzirezortné pripomienkové konanie nebolo skrátené, naopak bolo predĺžené, čo je v poriadku, ale zákon takéhoto významu by určite zniesol aj snahu o väčšiu verejnú diskusiu nielen so zainteresovanými a dotknutými skupinami a inštitúciami, ale aj so širšou verejnosťou. Neupieram, že boli tu pokusy vtiahnuť do tých diskusií aj poslancov. Aj pred samotným príchodom návrhu zákona do parlamentu, aj po ňom boli organizované diskusie. Nie vždy boli v čase, keď sa mohli zúčastniť všetci poslanci, ale pokusy boli. Ústavnoprávny výbor mal celý deň vyhradený diskusii o tomto návrhu. Na druhej strane v prvom čítaní bola rozprava skrátená na tretinu a myslím si, že úplne, ale úplne bezdôvodne. Lebo keď aj opozícia vyčerpá všetok čas, ktorý má, ako to neviem, či vôbec vyčerpá v druhom čítaní, tak čo to je? Jeden deň? To naozaj nestálo za to, aby sme jeden deň na niečo mohli diskutovať už v prvom čítaní. A pritom poslanci zväčša majú asi čo povedať najmä k nastaveniu toho zákona ako takého a k jeho filozofii, lebo nie je tu veľký priestor na robenie konkrétnych zmien a pri takomto systémovom zákone, pri kódexe, ani nie je žiaduce, aby sa robili nejaké zásadné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní a poslanci tam premietali nejaké svoje jednotlivé predstavy. Máme tu pozmeňujúci návrh, neviem, s 300 alebo koľkými bodmi z ústavnoprávneho výboru a to reflektuje skôr legislatívno-technické pripomienky z odboru legislatívy, akoby to boli nejaké veci, ktoré boli hodnotovo vnesené poslancami. O to viac nemal byť obmedzovaný priestor pre rozpravu v prvom čítaní. Rovnako považujem za chybu, že to nešlo do viacerých výborov, že to išlo iba do ústavnoprávneho výboru. Myslím, že už v tej spomínanej Českej republike to bolo v troch alebo štyroch výboroch, lebo téma Občianskeho zákonníka sa netýka iba ústavnoprávneho výboru. A nakoniec je problém tá legisvakančná doba. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Keď sa teda porovnávame s tou Českou republikou, tak tam to boli takmer 2 roky, u nás to bude 3 3/4 roka a problém je to aj z hľadiska toho, že ešte nás čaká zberný zákon, teda úprava desiatok, možno stoviek zákonov, ktorých sa tie zmeny nejakým spôsobom dotknú a ktorý ešte nie je ani v pripomienkovom konaní, čiže bude reálne schvaľovaný niekedy budúci rok a ak má nadobudnúť účinnosť zároveň s Občianskym zákonníkom, čo by mal, tak tam bude tá legisvakančná doba naozaj veľmi krátka, možno iba pár mesiacov alebo iba pár týždňov. Opäť tiež asi nie je v poriadku a nie je dobré. A viacerí kolegovia a kolegyne tu hovorili o tom, že chýba vysvetľovacia informačná kampaň. Ja do istej miery beriem ten argument, ktorý hovoril pán minister, že tá kampaň môže byť až keď je ten zákon schválený. Napriek tomu o mnohých veciach sa dalo diskutovať aj predtým, lebo je predpoklad, že tie zásadné veci sa meniť nebudú, ale aj keď zoberiem ten argument, tak o to dlhšia by mala byť legisvakančná doba, aby aj tá kampaň a informovanie občanov, informovanie firiem, aby na to bol priestor, ktorý pri takejto legislatíve nemusí byť dostatočný. No a keďže sme v druhom čítaní, tak rád by som sa vyjadril aj k pozmeňujúcim návrhom, aj keď tu, žiaľ, nevidím ich predkladateľov, ale možno sa ešte zapoja aj oni. Konkrétne by som sa rád vyjadril k dvom pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Horeckého a k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Dušenka. Čo sa týka návrhu vytvoriť nový typ právnickej osoby – súkromný fond –, tam sa ja prikláňam k tomu, že áno, niečo také slovenská legislatíva potrebuje. A ako som už aj povedal vo faktickej poznámke, oceňujem, že predkladatelia z KDH komunikovali s mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktoré mali výhrady k tomu pôvodnému konceptu súkromných nadácií v obave, že by to narušilo súčasné fungovanie nadácií, ktoré sú takisto súkromné, lebo veď nadácie zo svojej povahy sú súkromné právnické osoby, ktoré ale majú obhajovať nejaký verejný záujem alebo verejnoprospešný cieľ, nie súkromný záujem. A teda, aby nedošlo k tomu miešaniu, tak to terminologické odlíšenie, že to nebude súkromná nadácia, ale súkromný fond, ak to bude schválené s požehnaním vládnej koalície, je asi posun k lepšiemu, ale opäť ten spôsob predloženia aj to nastavenie je podľa môjho názoru nevhodné a predmetom kritiky, keďže okrem záujmového združenia právnických osôb iné typy právnických osôb nie sú v Občianskom zákonníku vymedzené, majú svoje osobitné zákony. Osobitný zákon predpokladá aj ten navrhovaný súkromný fond. V Občianskom zákonníku dnes je záujmové združenie právnických osôb, ale je to právna forma, ktorá nemá osobitný zákon ani dnes a v rovnakej forme sa preberá zo starého Občianskeho zákonníka do nového Občianskeho zákonníka. Tu ide o snahu vytvoriť novú právnu formu právnickej osoby, ktorá ale vyžaduje osobitný zákon. Tak nie je to ani ten model, že máme to v Občianskom zákonníku a tam je všetko potrebné vymedzené, a nie je to ani ten model, že máme osobitný zákon. Všetko, čo je tam navrhnuté do Občianskeho zákonníka, pokojne by mohlo byť v tom osobitnom právnom predpise, v osobitnom zákone. Že je to právnická osoba, na aký účel je určený jej majetok, že to nesmie byť Všetko, čo je tam navrhnuté do Občianskeho zákonníka, pokojne by mohlo byť v tom osobitnom právnom predpise, v osobitnom zákone. Že je to právnická osoba, na aký účel je určený jej majetok, že to nesmie byť v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi, účel takého fondu nesmie vykonávať činnosť vyhradenú osobitnými predpismi iným osobám, kedy vzniká. To sú všetko veci, ktoré patria do toho osobitného právneho predpisu. A takto aj ten návrh predpokladá, že ten súkromný fond žiadny nebude možné vytvoriť, kým nebude schválený osobitný zákon. Tak ešte raz. Prečo? Ak by rekodifikačná komisia dospela k tomu, že to má byť v Občianskom zákonníku, tak by to mohla byť nejaká úprava, ktorá by bola aj konkrétna, to, čo sa tu odkazuje na osobitný zákon. Mohli by sme s tým súhlasiť, nesúhlasiť, ale malo by to nejakú systémovú logiku. Keby niekto prišiel so samostatným návrhom zákona o súkromných fondoch, kde by toto všetko bolo upravené, môže byť, diskutovať o obsahu, ale naozaj nevidím teda veľmi dôvod, aby sa teda dala nejako noha do dverí a v Občianskom zákonníku sa ocitla zmienka o súkromnom fonde, ktorý ale nemôže vzniknúť bez toho, aby bol prijatý osobitný zákon. Či teda, že je za tým očakávanie, že keď to bude napísané v Občianskom zákonníku, tak vznikne nejaký tlak na to, že má byť aj osobitný zákon, možno áno, ale teda iste by sme našli v našom právnom poriadku ustanovenia, ktoré predpokladajú existenciu nejakého predpisu a ten predpis schválený nie je. Napríklad v zákone o rokovacom poriadku bola od jeho schválenia, myslím, že od začiatku, zmienka o tom, že má byť etický kódex poslancov Národnej rady a ten etický kódex bol schválený až teraz. Čiže to, že bude v Občianskom zákonníku, že existuje súkromný fond, nie je žiadnou garanciou toho, že osobitný zákon o súkromných fondoch bude schválený. Čiže moja otázka k momentálne neprítomnému pánovi poslancovi Horeckému je, že prečo? Prečo takto? Lebo naozaj nerozumiem tej filozofii. Pán poslanec Horecký je ešte prihlásený do rozpravy, tak možno sa dočkáme aj odpovede na túto opätovne kladenú otázku. Rovnako jeho ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka vytvorenia zase nejakého nového typu právnickej osoby – autonómnej elektronickej osoby – a mne nie je celkom jasné, že prečo takýmto spôsobom má byť zanesený do právneho poriadku. A teda opäť nespochybňujem samotnú myšlienku, že nejakým spôsobom má byť systém umelej inteligencie upravený v právnom poriadku, ale teda, že naozaj rozsiahlym poslaneckým pozmeňujúcim návrhom k novému Občianskemu zákonníku v druhom čítaní, nezdá sa mi to byť to pravé orechové, akým spôsobom by sa takéto zásadné zmeny, lebo je to zásadná zmena, mali schvaľovať. Toto opäť by malo byť niečo, čo by malo byť normálnym legislatívnym procesom prerokované a, ak je politická vôľa, tak aj schválené normálnym legislatívnym procesom. Myslím aj nejakú verejnú a odbornú diskusiu, aj normálny proces pripomienkového konania, aj proces troch čítaní v Národnej rade. Čomu už vôbec nerozumiem pri tomto pozmeňujúcom návrhu, ale tak možno sa dočkáme vysvetlenia, je tá účinnosť 1. januára 2035. Lebo teraz skúsme rátať, že budúce volebné obdobie, ak nebudú predčasné voľby, tak začne v roku 2027, plus 4 je 31, plus 4 je 35, čiže až na konci toho ďalšieho volebného obdobia by mal ten zákon nadobudnúť účinnosť. A to už teda, priznám sa, že tomu nerozumiem, lebo my sme viackrát v tomto volebnom období kritizovali celá opozícia vládnu koalíciu za neodôvodnené skrátené legislatívne konania alebo za obchádzanie normálneho legislatívneho procesu cez poslanecké návrhy, ktoré aj zjavne boli pripravené vo vláde. A boli situácie, napríklad pri vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, o ktorom sa v Národnej rade rokovalo v roku 2024, ktorý išiel cez skrátené legislatívne konanie, a pritom účinnosť toho návrhu zákona bola navrhnutá tak, že pokojne mohol ísť normálnym legislatívnym procesom. Dokonca ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie by sa stihlo, keby sa trošku predkladatelia poponáhľali a potom všetky tie potrebné tri čítania bez skracovania, ale napriek tomu išiel ten návrh v skrátenom legislatívnom konaní. My sme to vtedy kritizovali, že takto sa to nemá robiť. Že keď je priestor pre normálny legislatívny proces, že nie sú objektívne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, tak má prebehnúť normálne legislatívne konanie. A pri niečom, čo má nadobudnúť účinnosť, že nie o niekoľko mesiacov, ale o osem, vyše osem rokov, tak ja už vôbec nerozumiem, aký je dôvod, aby niečo, čo má byť účinné 1. januára 2035, bolo schvaľované v septembri 2026. Neviem, ako pán minister, ako Mikul..., priznám sa, je mi naozaj ľúto, že tu nie je pán Horecký, ktorý by nám to vysvetlil, lebo ani v dôvodovej správe sme sa nedočítali, čo je dôvodom toho. Tak buď niečo má byť súčasťou Občianskeho zákonníka teraz, rozumiem, ak to má fungovať teraz, tak sa to rieši pozmeňujúcimi návrhmi, ale vec, ktorá má byť účinná o osem a štyri roka, tak nerozumiem. Možno nie som dostatočne chápavý. No a ten posledný pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hovoriť a ktorý predložil pán poslanec Dusienka, sa týka zachovania podielov neopomenuteľných dedičov. Čo dnes? Keď niekto chce robiť závet, tak vo vzťahu k maloletým dedičom je povinný im priznať najmenej celý ich podiel a vo vzťahu k plnoletým dedičom – neopomenuteľným dedičom, ktorými sú deti alebo ich potomkovia – najmenej polovicu z tohto podielu. Návrh zákona, návrh nového Občianskeho zákonníka ide z môjho hľadiska správnym smerom, teda posilňuje testamentárnu slobodu, posilňuje priestor, v ktorom ľudia môžu rozhodnúť o tom, ako sa naloží s ich majetkom. A vo svete existujú rôzne modely. V anglosaských krajinách v podstate nie je žiadny minimálny povinný podiel. Pokiaľ viem, v niektorých situáciách sa môžu tí dediči, ktorí sú závislí, domáhať na súde svojho podielu, ak ich opomenutie považujú za nespravodlivé, ale zo zákona nie je žiadny minimálny nárok. A v, ako to aj pán minister spomenul, v nemecky hovoriacich krajinách, pokiaľ ide o Nemecko, Rakúsko, má neopomenuteľný dedič, teda dieťa alebo potomkovia dieťaťa, nárok na polovicu svojho zákonného podielu a tam sa nerozlišuje medzi tým, či je dieťa maloleté alebo je plnoleté. Francúzi to majú ešte iným spôsobom upravené, tam je to odstupňované podľa počtu detí. Ten model, ktorý sa navrhuje po pripomienkovom konaní, lebo do pripomienkového konania to išlo v podobe, nevravím, že úplne kozmetická zmena, ale nie je to dramatická a zásadná zmena: maloleté dieťa, ktoré je dedičom, bude mať nárok naďalej na tri štvrtiny svojho zákonného podielu a plnoletá osoba na jednu štvrtinu, oproti jednej polovici doteraz zákonom garantovaného podielu. Čiže tá ochrana bude napríklad vo vzťahu k deťom aj naďalej silnejšia, ako je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku. Vo vzťahu k tým dospelým dedičom bude slabšia. Ale otázka je, aký je vôbec dôvod, aby dospelé deti boli takto chránené? Lebo chápem, ak ide o osobu, ktorá je závislá od poručiteľa a príde o poručiteľa, tak tam je na mieste uvažovať o tej ochrane, ale vo vzťahu k dospelým deťom, keď 40-ročný, 50-ročný človek dedí, či je ho potrebné takto chrániť, lebo tam nejde o žiadny najlepší záujem dieťaťa, tam ide o dospelé osoby. Čiže ja si myslím, že to uvoľnenie je tam úplne na mieste. Možno by sme mohli uvažovať o istom oddelení, ktoré chráni dedičov nielen podľa veku, ale podľa toho, či existuje vyživovacia povinnosť poručiteľa voči takejto osobe, teda voči dedičovi. Čiže sa okrem maloletých vzťahuje aj na plnoletých dedičov, ktorí napríklad sú závislí ekonomicky alebo inak od poručiteľa. Klub Hnutie Slovensko teda cez návrh pána poslanca Dušenku prichádza s tým, že nie, máme to nechať tak, ako je to teraz. A nemyslím si, že je to dobrý návrh, lebo smeruje k obmedzeniu autonómie vôle poručiteľa a slobody jednotlivca nakladať so svojím majetkom do tej miery, ktorá nie je nevyhnutná, lebo nikto neprišiel s návrhom, aby sme prešli na anglosaský model, keď nebude existovať žiadne minimum, žiadni neopomenuteľní dedičia, ktorí majú zákonný nárok. Tak ďaleko nejde ani ministerstvo, tak ďaleko, myslím, žiadny návrh takýto sa neobjavil ani vo verejnom diskurze. Ale predsa len to rozšírenie testamentárnej slobody vnímam ako pozitívne a nielen z hľadiska toho, či to umožní uplatnenie tých nových inštitútov v rámci dedičskej úpravy, ale aj z hľadiska samotnej filozofie zákona, posilňovania toho princípu autonómie vôle a slobodného rozhodovania jednotlivca o sebe aj o svojom majetku. Čiže žiadny z tých pozmeňujúcich návrhov podľa môjho názoru nesmeruje k zlepšeniu právnej úpravy, takže nemyslím si, že by bolo správne tie návrhy podporiť, ale teraz zasa vítam, že aspoň nejaká diskusia o tom návrhu je. A ako sa pozerám na tú tabuľu, to, čo ma na tom mrzí, je, že tam nevidím do rozpravy prihláseného, aby som bol úplne presný, žiadneho koaličného poslanca, lebo Občiansky zákonník si zaslúži dôkladnú diskusiu, že nie je to bežná novela zákona, je to jeden z najdôležitejších právnych predpisov a keď sa mení, tak aj na pôde parlamentu by sme mu mali venovať väčšiu pozornosť. Ďakujem.