Vladimír Ledecký — faktická poznámka, 61. schôdza

Pán poslanec Ledecký, ďakujem, pani poslankyňa. Dve veci ma zaujali. Dve skutočnosti, ktoré ste spomínali a prvá skutočnosť bola tá, že je krátky čas, naozaj výrazne krátky čas na to, aby sa verejnosť, aj odborná verejnosť, aj verejnosť zoznámila vlastným, čo všetko tento zákonník prináša s tým, že sa to týka viac-menej každého človeka z nás. A druhá vec, ktorá ma už viac-menej ani neprekvapila, že na interpeláciu, ktorú ste poslali pánu ministrovi, vám odpovedal tak, že ste mu to vyčítali, že či to vôbec, keď to podpisoval, že či sa pri tom nehanbil, tak ja možno mám tú istú skúsenosť a ja už sa tomu ani nedivím, lebo ja som na interpeláciu nedávno od ministra obrany dostal, interpeláciu som dostal dva mesiace po tom, ako som ju písal, to znamená, že nedodržal termín. A ja si myslím, že dodnes by mi neodpovedal, pokiaľ by som nedal uznesenie do parlamentu k téme obnovenia Javoriny a, čo z toho vyplýva? No spoločné je to, že neskutočne, páni ministri, neskutočne ignorujete ľudí, ignorujete poslancov, lebo ja sa pýtam na tú Javorinu, preto, lebo jednoducho ľudia sa pýtajú, vy kedy chcete zabrať územie, ktoré má 30 000 ha a tí ľudia tam žijú, oni sa pýtajú, čo tam vlastne chcete robiť. A tie odpovede prichádzajú rozporuplné. Čo odpoveď, to rozpor s predchádzajúcou odpoveďou. Takže ja sa pýtam, to naozaj len pred voľbami, dva týždne alebo dva mesiace pred voľbami, vy začnete tých ľudí nejako počúvať alebo rešpektovať alebo vás zaujíma, čo tí ľudia, čo, čo tí ľudia aké životy žijú a čo ich trápi? Lebo naozaj to vaše konanie hovorí o tom, že máte úplne, úplne, ale úplne. Nechcem použiť zlý výraz. Je vám to jedno, čo tí ľudia