Vladimír Ledecký — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení pani ministri, pani poslankyne, poslanci. V roku 2021 som ako štátny tajomník mal na starosti dopracovanie vízie Slovenska 2030. Áno, presne tú, o ktorej ani pred rokom koalícia začala hovoriť, že ju nemáme. A pracovalo na nej stovky odborníkov, organizácií a inštitúcií naprieč celým Slovenskom. Pripomínam, že to bola ešte éra covidu. A týchto odborníkov zazmluvnila ešte Ficova vláda a ich zaplatila, lebo prevažnú časť práce urobili ešte počas vlády Roberta Fica a my už sme na tej práci len pokračovali, dokončili ju a vtedajšia vláda ju schválila. Ona vízia roku 2030 zapadla politickým a byrokratickým prachom. Okrem mňa o nej po roku už nikto nehovorí. Až premiér, ktorý minulý rok prišiel s objavnou myšlienkou, že Slovensku chýba vízia do roku 2040. Máme ju na stole. Ja som si ju pozorne viackrát preštudoval a rád konštatujem, že je to dokument ozaj veľmi dobrý. K tejto vízii sa budem hlásiť a budem ju podporovať. Dovolím si však niekoľko kritických pripomienok. A niekoľko otázok alebo poznámok. Je vízia dostatočne ambiciózna? Napríklad v téme dopravy podľa mňa tá ambicióznosť chýba. V čom chceme byť v roku 2040 svetoví, jedineční a najlepší? Ak je našou víziou pre rok 2040 len dobudovanie diaľnic, elektrifikácia a revitalizácia železníc, uvedomujem si, že pre dnešné Slovensko to nie je krátkodobá úloha, ale kde bude dopravná infraštruktúra v roku 2040? Vo vyspelých krajinách už dnes sa testuje autonómna doprava, dronová logistika či dopravné kapsuly. Nechcem sa uspokojiť s víziou, že moje deti alebo vnučatá v roku 2040 sa uspokoja len s tým, že plynule prejdú z Bratislavy do Košíc na vlaku, ktorému bude fungovať klimatizácia. Rovnako mi v texte miestami chýba väčšia špecifickosť. Rozumiem, že vízia sa bude postupne rozmieňať na drobné v stratégiách. No predsa len som čakal viac odvahy. Ak dokážeme explicitne pomenovať Hasičský a záchranný zbor ako základ operačnej podpory, prečo nepomenujeme kľúčové fenomény budúcnosti ako biotechnológie, strieborná ekonomika, celoživotné vzdelávanie či funkčné komunity? My hovoríme, že máme problém s demografiou, ale riešením alebo zlepšením života alebo jediným riešením fungovania je strieborná ekonomika. To nie sú len sociálne služby a domovy sociálnych služieb, ale to je všetko, čo s tým súvisí, bývanie, rôzne poznatky z elektronizácie, potraviny pre dôchodcov, ako zapojiť tých aktívnych dôchodcov do procesu, tá spotreba sa bude orientovať len na dôchodcov. V krajinách ako Francúzsko alebo Nemecko jednoducho aktívne s tým pracujú a striebornej ekonomike venujú veľmi veľa priestoru, kdežto na Slovensku ešte ani v tak zásadnom dokumente ako vízia, tento termín vôbec sa nespomína. V dokumente tiež chýba jasný náznak rozvoja spolupráce s najbližšími susedmi alebo reflexia toho, ako sa po skončení vojny a integrácii Ukrajiny do EÚ môže východné Slovensko zmeniť na nepoznanie. Že by naša politika na štyri svetové strany limitovala autorov dokumentu držať sa pri zemi a nevytrčať v tejto oblasti? Sklamaním je pre mňa aj plíživá všeobecnosť pri pilieri reformný a moderný štát. Pod týmto pojmom si dnes dokáže predstaviť hocičo aj súčasný premiér, ktorý tvrdí, že znižuje počty úradníkov, zatiaľ čo aparát exponenciálne rastie. Reforma verejnej správy mala dostať oveľa jasnejší, ostrejší smer. Opatrnosť nebola na mieste. Ostáva len veriť, že pri reálnom rozpracovaní do stratégií už Róbert Fico so svojím zarytým postojom asistovať nebude. Je dobré, že ak sa tvorby dokumentu táto vláda odhodlala, je však riadny paradox. Ak pozorne prečítate pasáže o nutnom smerovaní ekonomiky a daňových politikách, no najmä o právnom štáte a efektivite inštitúcií, zistíte, že ide o presný opak toho, čo táto koalícia reálne robí. Oceňujem však, že celým dokumentom ako červená niť sa ťahá nenahraditeľné zastúpenie občianskej spoločnosti, odbornosti a vedy. Ani to však v kontexte súčasnej koalície neviem predstaviť, keďže robia úplný opak. Nebudem tu menovať aj poslancov, ktorí popierajú vedu, ktorí tu medzi nami sedia. Oceňujem najmä silnú pasáž o posilňovaní demokratickej odolnosti spoločnosti. To je téma, ktorá v roku 2030 nebola tak palčivá, no dnes je pre prežitie našej demokracie kľúčová. Napriek všetkým mojim výhradám k odvahe a detailom hodnotím víziu Slovenska 2040 pozitívne. Víziu Slovensko 2040 pokladám za dobrý dokument a ako politik a občan sa budem k nej hlásiť. A ešte nakoniec by som doplnil tri veci. Prvá vec je, že máme ešte len víziu. Potrebujeme stratégiu, ale pre mňa je rozhodujúci akčný plán alebo obdobný dokument, ktorý rozmení tú víziu na drobné v takom zmysle, že povie, kedy sa budú tie veci robiť, kto bude za to zodpovedný, koľko to bude stáť a kde na to zoberieme peniaze. Tu by som použil praktický príklad. My sme mali krásnu víziu aj stratégie, čo sa týka rómskej problematiky. Išlo na to 1 miliarda a keď sme sa pozreli do akčného plánu, aké zmyselné projekty tam sú a ako to bolo napasované na rôznych zlodejov. Dokonca veľká časť toho sa aj zrušila pre kritiku verejnosti alebo pre kritiku opozície. Tak vidíme, že my môžeme napísať akú chceme krásnu víziu. Môžeme urobiť k tomu dokonca stratégiu, ale potom, keď sa toho chytia ľudia, ktorí majú úplne iné záujmy, tak celá vízia a stratégia je úplne zbytočná. A to, že mám pravdu, hovorí to, že tá miliarda je skoro minutá. A pozrite sa na vylúčené rómske komunity, aká zmena tam nastala za tú miliardu. Minimálna alebo v niektorých lokalitách žiadna. Ďalšia vec, ktorú je treba povedať, je, že pokiaľ sa k tej vízii tak hlásite, tak musíte skončiť s rozdávačkami na výjazdových zasadnutiach vlády, kde vaša vláda rozdala alebo ešte rozdá asi cca 100 miliónov, lebo sama vláda hovorí, že nemá žiadne pravidlá, že rozdáva to len na základe nejakých osobných posúdení jednotlivých prípadov. Tak keď mi hovoríte o vízii a že ideme robiť veci logicky, premyslene, tak nemôžete rozdávať 100 miliónov len tak bez pravidiel, bez vízie a bez stratégie, lebo potom tie vaše reči o tejto vízii úplne strácajú na význame. A poslednú vec, ktorú by som chcel pripomenúť, je, rovnako nemôžete vyťahovať veci z klobúka. Nemôžete tu 100-miliónové projekty vytiahnuť z klobúka, hoci niekoľko vlád a takisto odborníci sa vyjadrili, že je to nerealizovateľné, že sa to nedá urobiť. Takýto posledný prípad je priehrada v Tichom Potoku. Tak my ideme stavať priehradu v Tichom Potoku, kde už vláda aj odborníci povedali, že sa tam postaviť nedá. Ale keby sme to naozaj robili zmysluplne, strategicky a s víziou, tak by sme zobrali do úvahy, že 40 % vody v kanáloch, vo vodovode, v centrálnych vodovodoch nám uniká a že tej vody sa tam viacej stráca, ako keby sme postavili priehradu v Tichom Potoku. Alebo že máme niekoľko km ďalej priehradu Ružín alebo máme priehradu Domaša a my ju nevieme naplniť, lebo proste tie podmienky sú také, že ju nevieme naplniť. Ale nie, premiér vytiahne z klobúka vec, ktorú vie dobre, že sa zrealizovať nedá a urobí to len preto, aby nejako zaujal a to je v úplnom rozpore, v úplnom rozpore s nejakou víziou, stratégiou a následne pripravenými projektami. Takže presvedčte ma, že to myslíte vážne a vtedy budem tie vaše vízie aj podporovať. Pokiaľ to tak nebude, tak neverím, že to beriete vážne a pri najbližšom rozhodnutí urobíte svoje rozhodnutie úplne v rozpore s tým, čo dnes ideme schvaľovať. Ďakujem.