Vladimír Ledecký — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán do 3:00, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja chcem v rozprave hovoriť o veciach, ktorým sa dlhodobo venujem. To znamená regionálny rozvoj a sociálne veci. Začal by som asi so sociálnymi vecami. Keď sa pozriete do rozpočtu, zistíte, že výrazne menej sú výdavky na podporu zamestnanosti. Keď sme sa na to na výbore pýtali štátneho tajomníka, tak ten to potvrdil, že je to tak, lebo jednoducho európske peniaze nám de facto skončili z tohto programovacieho obdobia na túto činnosť. A pokiaľ nebude nejaké mimoriadne rozhodnutie o týchto európskych peniazoch, že sa pridelia tam, tak táto podpora zamestnanosti ani nebude. Jedná sa samozrejme o desiatky miliónov. Asi si pamätáte na ministra sociálnych vecí, ktorý vykrikoval pred rómskymi osadami o tom, že kto nebude pracovať, proste sa mu zoberú dávky. Hovoril „práca namiesto dávok“ to nazval. No a dnes, keď sa pozrieme na tú realitu práce namiesto dávok, tak sa pýtame, čo sa deje v tých rómskych osadách, o ktorých tak kričal pán minister, že pokiaľ nezoberú prácu, tak sa im zoberú dávky. No hovorili sme mu, no fajn, ale tá práca v tých regiónoch, kde žijú tí Rómovia, tie vylúčené rómske komunity, nie je. OK, tak budú chodiť na aktivačné práce a keď nebudú chcieť chodiť v tej obci, budú chodiť v ďalšej obci, budeme im platiť autobusy, budeme platiť nejakých pracovníkov, ktorí sa budú starať o tých aktivačných ľudí a tak ďalej. No výsledok je taký, že dnes, keď idete do tých lokalít, tak starostovia, primátori sa vám sťažujú, že nemajú ani ten základný počet tých ľudí na aktivačných prácach, lebo jednoducho štát nemá peniaze, lebo tie peniaze európske sa neminú až na budúci rok. Oni sa už minuli teraz. Už teraz končia tie európske projekty a vlastne nemáme peniaze ani na to, aby tí starostovia a primátori na tú základnú činnosť, na to upratovanie základné, mali tých ľudí. To je jeden problém. Ďalší problém je ten, že aktivačných pracovníkov, tých, ktorí sa o tých aktivačných ľudí starajú, o tých manažérov alebo koordinátorov, tých si musia platiť zo svojho. No lebo jednoducho, keď vôbec chcú tých aktivačných, tak si ich musia platiť zo svojho, aby aspoň tých pár ľudí tam mali. No a teraz si kladieme otázku, čo znamenalo to populistické vyjadrovanie ministra „práca namiesto dávok“, keď prešlo zopár mesiacov a výsledok je presne opačný, ako mal byť. Tí ľudia sedia doma, radi by išli aj po niektorí na tie aktivačné práce, lebo predsa len zopár korún, ktoré dostane, nemá ani šéfa, si našli. No a tí, čo sú šikovnejší, samozrejme chodia na rôzne brigády, lebo tí už dávno vedia, že sa nedá vyžiť z toho, čo dostanú, tie sociálne dávky. Bujačí nám šedá ekonomika a pri zvýšení všetkých daní, odvodov a tak ďalej sa nám stalo to, že zamestnávatelia veľmi radi privítajú to, keď niekto príde urobiť prácu a nemusia za neho odviesť ani odvody, ani dane, ani nič iné. Takže len chcem povedať, že výsledok „práca namiesto dávok“ je to, že je to horšie, ako bolo predtým, že išlo len o populistické vyhlásenie a to je jedna z mála položiek, ktorá sa škrtla alebo nebude v budúcom rozpočte napriek tomu, že ten rozpočet nám o niekoľko miliárd rastie. Ďalšou vecou, ktorou by som sa chcel zaoberať, sú sociálne podniky. Máme tu zákon v prvom čítaní, ten nejak záhadne stojí a do druhého čítania nejde. Sú tam rôzne veci, ktoré si myslím, že väčšina z nich je tak zlých, že je dobré, že nejdú do druhého čítania, ale napriek tomu, keď sa pozriete do rozpočtu, je tam zaujímavý údaj, ktorý hovorí, koľko štát dopláca na DPH na sociálne podniky. Zákon sa zmenil dakedy v 24. roku, čiže do 24. roku tam nenájdete žiadnu položku ohľadom toho a v 25. roku to je nejakých 37 miliónov, 26. 39 miliónov, 27. 41 miliónov na DPH na sociálne podniky. Už niekoľko mesiacov, myslím, že je to vyše roka, upozorňujem na to, že máme na Slovensku špekulantov, ktorí si založia sociálny podnik, nezamestnávajú ľudí, nič nerobia, len sa prihlásia do verejnej súťaže, ktorú vyhrajú nie na základe toho, že majú lepšiu cenu, ale na základe toho, že majú lepšiu cenu vďaka tomu, že platia nižšiu DPHčku. To znamená, že zaplatia tú najnižšiu sadzbu a vlastne potom tú celú zákazku dajú urobiť nejakej klasickej firme s tým, že vlastne ten ich zisk, že sa o tú DPHčku podelia. Tak ja sa pýtam, dokedy tento štát bude vynakladať desiatky miliónov a čoraz viac sa tá suma zvyšuje. Kedy si ten štát už povie, že treba to stopnúť. Ale zase si uvedomujem, že keď táto koalícia má problém nazbierať 76 poslancov a dvaja-traja poslanci majú nejaký záujem na tom, aby tí špekulanti ďalej zarábali, tak tí špekulanti budú zarábať dovtedy, pokiaľ sa naozaj toto zloženie tejto vlády politicky nezmení. Je veľmi zaujímavé ešte v tejto veci povedať, že niekoľko rokov sa nám počet sociálnych podnikov pohybuje 600 – 650 funkčných sociálnych podnikov a tí zamestnanci tých sociálnych podnikov, to číslo takisto je také rovnomerné, pohybuje sa to okolo 8 a pol tisíca ľudí. Takže, viete, keď pred rokom 25 neplatil tento zákon, nebol žiadny výdavok na DPH a tie sociálne podniky fungovali v takom počte a s takým počtom ľudí, tak je na mieste otázka: Kde končí tých 37 miliónov v roku 25, 39 miliónov v roku 26 a 41 miliónov v roku 27? Kde končí? A to naozaj 40 miliónov štátu netreba? To naozaj nevieme tu urobiť nejakú malú novelu, aby sme ten stav zvrátili, aby naozaj tie peniaze neodtekali tam, kde nemajú? Keď som pri sociálnych podnikoch, snáď ešte jednu dôležitú vec. Keď sa zakladali tie sociálne podniky, tak gro myšlienky založenia sociálneho podniku bolo, že tie sociálne podniky budú zamestnávať dlhodobo nezamestnaných, ťažko zamestnateľných ľudí. Dnes tí dlhodobo nezamestnaní alebo ťažko zamestnateľní ľudia sú len malé percento v tých sociálnych podnikoch. Tie sociálne podniky sa zmenili na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb. A napriek tomu, že minister niekoľkokrát verejne sa vyjadril, minister sociálnych vecí, niekoľkokrát sa verejne vyjadril, že niečo s tým treba robiť, tak rovnako s tým nič neurobil a ja si myslím, že práve tam je potenciál, ako tých ľudí z vylúčených rómskych osád dostať do zamestnania a my ten potenciál nevyužívame, ale namiesto toho tu ťaháme neskutočné počty zahraničných pracovníkov z druhého konca sveta, väčšinou s rovnakým vzdelaním, ako majú títo ľudia v týchto vylúčených rómskych osadách. Ďalšej veci by som sa ešte chcel venovať. Podpora prioritných okresov. Treba povedať, že na Slovensku bolo niekedy 12, ešte keď to niekedy v 2015. roku ten projekt začal, potom ich bolo 18 a toho roku sa zvýšilo na 25 prioritných okresov, niekedy to boli najmenej rozvinuté okresy, teraz sú to prioritné okresy. Ale rozpočet, keď si pozrieme od roku 2015, sa dlhodobo znižuje. Dnes už ten rozpočet pre ten jeden okres vychádza menej ako 500 000. Povedzte mi, aký regionálny rozvoj sa dá robiť v okrese, v celom okrese, keď dostanete menej ako 500 000. Aký rozvoj sa dá robiť? To je len taká propagácia regionálneho rozvoja. Nehovoriac o tom, že to je jediný projekt, kde o tom rozhodujú ľudia dole v regióne. My stále hovoríme, že dajme tú právomoc ľuďom dole v regióne, aby oni povedali, čo ich trápi. Oni to najlepšie vedia. Nie tuná z Bratislavy od zeleného stola. Ale výsledok je taký, že keď my taký projekt pripravíme a politici si uvedomia, že nad tým nemajú až takú moc rozhodovať a rozdeľovať peniaze, to znamená rozdeľuj a panuj, tak budeme uberať z toho mešca, uberať, uberať, uberať. No a popri tom paralelne samozrejme sú výjazdové zasadnutia vlády a keď sú výjazdové zasadnutia vlády, tak sa tie peniaze rozdeľujú podľa Jánošíkovskej tradície, hej? Komu ako, komu koľko. No a výsledkom toho je, že prečo by sa mal starosta snažiť niečo robiť v tých najmenej rozvinutých okresoch a prinášať nejaké výsledky, keď kolega vedľa v najmenej rozvinutom okrese stačí, že má rovnaké politické tričko a tie peniaze dostane bez akejkoľvek námahy. Takže až sa tak zamýšľam, či má zmysel bojovať za tie najmenej rozvinuté okresy alebo za tie prioritné okresy, keď sa jedná o takú malú sumu a napriek tomu to štát ešte rozhodnutiami na výjazdových zasadnutiach sa snaží pokaziť, nehovoriac o tom, že desiatky ľudí, či na ministerstve, či v jednotlivých okresoch sú zamestnaní, ktorí sa tejto problematike venujú. A keďže mi dochádza čas, tak na záver len takú jednu skúsenosť, taká bodka za vystúpením. Cez víkend som bol doma v Levoči a som si pozeral, ktorí predstavitelia, ktorí idú kandidovať do vyšších územných celkov v našom kraji, v Prešovskom kraji, majú billboardy a takú jednu veľmi zaujímavú vec som si všimol. Na všetkých billboardoch, naozaj na všetkých billboardoch bez výnimky alebo na rôznych plagátoch kandidáti koalície SMER – Hlas alebo jednotlivých strán SMER, Hlas a SNS, nikto nemá napísanú svoju politickú príslušnosť alebo stranu, za ktorú tam kandidoval. Nikto z nich. A ja sa pýtam, čo, sa hanbia? Ale keď si potom uvedomím, že táto vláda, táto súčasná vláda zrušila väzenie v Levoči, kde 100 pracovných miest sa stratilo. Táto vláda ide vyhnať turistov z okresu Levoča, lebo v najkrajšom území ide obnoviť vojenský obvod Javorina. A tá istá vláda vylúčila okres Levoča z najmenej rozvinutých okresov alebo prioritných okresov a až po veľkej kritike naspäť ten okres zaradila. Takže tí okresní predstavitelia sa asi nemajú moc čím chváliť. Obnoviť vojenský obvod Javorina. A tá istá vláda vylúčila okres Levoča z najmenej rozvinutých okresov alebo prioritných okresov a až po veľkej kritike naspäť ten okres zaradila. Takže tí okresní predstavitelia sa asi nemajú moc s čím schváliť a preto radšej si tú politickú príslušnosť tam nedajú. Takže asi takýto pohľad na vec majú v vašej stránke v našom okrese. Ďakujem pekne.