Natália Nash — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Transparentné a spravodlivé financovanie slovenského športu je mimoriadne dôležitou témou, ktorá si zaslúži plnú pozornosť tohto pléna, odborníkov, športových zväzov, športovej obce aj verejnosti. Šport formuje našu mládež, športovkyne a športovci nás reprezentujú vo svete a štát doň každoročne leje desiatky miliónov €, sú to peniaze daňových poplatníkov a je absolútne kľúčové, aby sme pravidlá ich prerozdeľovania a kontroly nastavovali precízne, férovo a najmä systémovo. Dnes tu máme ďalší návrh novely zákona o športe, opäť poslanecký, bohužiaľ, ktorý by sme pokojne mohli premenovať lex SFZ. A musím sa vážne pýtať, či je toto skutočne ten sľubovaný spôsob, akým chce Ministerstvo športu budovať lepší systém pre naše deti. Kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, spomeňme si na február tohto roka. Minister športu Huliak zvolával tlačové konferencie, na ktorých sľuboval revolúciu v slovenskom športe. Bolo to celé parádny marketing a pamätáte si jeho heslo, ktoré hovoril? To heslo bolo: Menej peňazí zväzom, viac peňazí deťom a ich rodičom. Krásny populizmus. Pán minister vtedy tvrdo kritizoval tzv. bafunársky aparát na zväzoch. Hovoril o tom, ako administratíva veľkých zväzov pohlcuje státisícové až miliónové sumy na úkor skutočného športu a avizoval masívnu a komplexnú novelu zákona. Novela zákona, kde? Vládny návrh nikde, máme tu jeden poslanecký, ktorý reaguje na jednu vec. Sľuboval nám systémové presmerovanie peňazí priamo do malých športových klubov, do regiónov, priamo k deťom a mládeži a vraj do prípravy zapojil aj univerzity. Mnohí sme vtedy spozorneli. Či už s ním súhlasíme alebo nie, myšlienka zefektívniť financovanie športu tak, aby peniaze reálne slúžili športovcom a mládeži, bola legitímna téma na diskusiu a ja ju plne podporujem. Očakávali sme preto, že ministerstvo poctivo pripraví vládny návrh, predloží ho do štandardného medzirezortného pripomienkového konania, prediskutuje ho s relevantnými stakeholdermi naprieč systémom, prípadne aj s opozíciou, nech je tu nejaká zhoda naprieč politickým spektrom. A následne do Národnej rady príde ministerstvo ako vláda s komplexnou prepracovanou a vydiskutovanou reformou. A čo zostalo z jeho sľubov? Dostali sme tento nenápadný krátky poslanecký návrh. Žiadna veľká reforma. Žiadna podpora mládeže, nič sa nekoná. Celá sľubovaná revolúcia v športe sa zatiaľ scvrkla na to, že sa v zákone prepíše jeden konkrétny dátum a nahradí sa inou, prísnejšou, kratšou lehotou. Doteraz podľa zákona platilo, že ak ministerstvo dočasne pozastavilo zväzu financovanie, zväz mal logický časový priestor na nápravu a preukázanie svojej spôsobilosti do 30. novembra daného roka, aby mu peniaze neprepadli. To znamená, že by nedostal prvú, druhú, tretiu a štvrtú tranžu zo svojho príspevku uznanému športu a tieto peniaze sedia vlastne na ministerstve až do 30. novembra, kedy ministerstvo má povedať, čo s tými peniazmi ešte v danom roku chce spraviť. Zákon mu hovorí, že by ich malo použiť na verejný záujem v športe. Po novom táto lehota má byť striktná. Má to byť 45 dní od pozastavenia spôsobilosti. To znamená, že žiadna tranža z tých štyroch nebude čakať na účte ministerstva do novembra. A ak zväz nestihne preukázať spôsobilosť, milióny € bude mať už po 45 dňoch k dispozícii ministerstvo na tzv. úlohy vo verejnom záujme. A moja otázka je, že prečo sem prinášajú tento návrh práve teraz? Prečo sa s takým izolovaným technickým detailom, ktorý mení pravidlá hry, ponáhľame cez zrýchlenú poslaneckú iniciatívu? A odpoveď podľa mňa poznáme všetci. Tento návrh nevznikol v expertných pracovných skupinách na ministerstve s úprimným cieľom zlepšiť dlhodobé fungovanie slovenského športu. Tento návrh vznikol výlučne ako mocenská zbraň v prebiehajúcej otvorenej vojne medzi ministrom Huliakom a prezidentom Slovenského futbalového zväzu pánom Kováčikom. Všetci veľmi dobre vieme o nedávnom rozhodnutí ministerstva pozastaviť tretiu tranžu príspevku uznanému športu pre Slovenský futbalový zväz na základe zistení hlavného kontrolóra športu, ktoré sa týkali kauzy okolo mobilov a porušenia interných pravidiel pri obstarávaní. Futbalový zväz tieto závery odmieta. Padajú trestné oznámenia z oboch strán a obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a celá vec je v štádiu právneho a aj veľmi medializovaného sporu. Vecou sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. A presne do tohto živého nedoriešeného konfliktu prichádza poslanecký návrh zákona. Jeho cieľom nie je nič iné, len vytvoriť štátu legislatívnu skratku, ako už po 45 dňoch definitívne, trvalo a legálne odobrať zväzu milióny eur, ktoré momentálne ministerstvo môže použiť na verejný záujem až po 30. novembri tohto roku. Z vecného hľadiska sa môžeme úplne v pohode baviť o tom, či to je dobrá vec, ako keby keby sa prijímala nie v tomto kontexte, tak tá vec nemusí byť vôbec zlá, hej? Že ja sa odborne chcem o tom baviť, lebo mi to príde akože legitímna vec na diskusiu, či všeobecne, keby sme to nepoužívali ako zbraň, je to dobrá vec. Poďme sa o tom teda baviť. Nikto nechce, aby peniaze na športovú činnosť ležali na ministerstve a aby deti nemali za čo športovať. Chceme, aby boli nasmerované do športu, možno aj cez iné subjekty v danom športe, lebo tak sa to robilo aj v prípade, ja neviem, lyžiarskeho zväzu, keď nemal spôsobilosť žiadny zväz, tak sa jednoducho tie peniaze použili na verejný záujem a išli priamo do klubov. Tu však ide o učebnicový príklad využitia legislatívneho procesu na vybavovanie si osobných a politických účtov v aktuálnom spore, kde jedna strana v mnohých ohľadoch zlyhala, a ja som vždy tvrdila od začiatku tohto sporu, že na tom futbalovom zväze to nie je v poriadku, čo sa tam robí. Jednoducho to ich financovanie je neudržateľné, ako sa tam narába s peniazmi, aký dlh tam vznikol. Jednoducho to vedenie si nezaslúžilo obhájiť sa vo voľbách, pretože ten futbalový zväz potrebuje ozdraviť financie, lenže týmto štýlom, ako to robí minister Huliak, tomu absolútne vôbec nepomáha. No a tá druhá vec rieši ohýbaním procesov, nadprácou a s veľkým ohľadom na marketing a lacné politické body, lebo ja si myslím, že naozaj tá druhá strana pána Huliaka naozaj urobila obrovskú nadprácu. Naozaj aj v tom stanovisku hlavného kontrolóra jednoducho tie veci neboli tak závažné, aby urobili toto, že odobrali spôsobilosť najväčšiemu slovenskému športovému zväzu. Chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec, aby ma nikto z koaličných hláv neobviňoval z niečoho, čo nie je pravda. Takže nestojím tu dnes ako obhajkyňa Slovenského futbalového zväzu. Ak Slovenský futbalový zväz skutočne pochybil, ak jeho vedenie obchádzalo pravidlá pri verejnom obstarávaní a ak v kauze mobilov naozaj došlo k nekalým praktikám, plytvaniu alebo zlyhaniam, nech za to futbaloví funkcionári nesú plnú osobnú aj inštitucionálnu zodpovednosť. Ak kontrolóri zistili pochybenia, nech nekompromisne konajú orgány činné v trestnom konaní, nech zasiahne prokuratúra a nech sa uplatnia všetky sankcie, ktoré náš existujúci právny poriadok umožňuje. Nebudem a nechcem obhajovať žiadne netransparentné praktiky akýchkoľvek funkcionárov. Športové zväzy hospodária s peniazmi daňových poplatníkov a musia byť pod verejnou kontrolou. Majú slúžiť športu a nie ich vlastnému biznisu. A pri všetkej úcte k autonómii najväčšieho zväzu ma mrzí, keď vidím nedostatok citu pre manažérsku zodpovednosť, čo citeľne polarizuje aj členstvo a našu, našu futbalovú rodinu. Mrzí ma, keď vidím v rozhodnutiach orgánov zväzu nedostatok prezieravosti a rozpočtovej zodpovednosti v takejto vážnej situácii. Mrzí ma, keď jeden vplyvný muž nevie pripustiť, že okolnosti si vyžadujú zmenu. Pán Kováčik nie je futbal a futbal nie je pán Kováčik. To ale neznamená, že má teraz prísť do parlamentu legislatívna pomsta. Absolútne účelový návrh zákona. Vy sa nesnažíte vyriešiť problém netransparentnosti v športe. Chcete len rýchlo, bezbolestne vyhrať jednu konkrétnu bitku s jedným konkrétnym zväzom. A to je pre právny štát absolútne zhubný prístup. Zákon má byť predsa normatívny, má byť všeobecný, má platiť pre všetkých, má byť predvídateľný a má platiť do budúcnosti. Nemá sa šiť horúcou ihlou a slúžiť ako palica na nezbedníka, keď minister nedokáže vyriešiť problém štandardnou, úradnou a hlavne zákonnou cestou. Z jednej veci mám ešte obavu a pri štýle vašej práce z posledných rokov je absolútne oprávnená a realistická. Pýtam sa, naozaj sme v tej Horúcou ihlou a slúžiť ako palica na nezbedníka, keď minister nedokáže vyriešiť problém štandardnou, úradnou a hlavne zákonnou cestou. Z jednej veci mám ešte obavu a pri štýle vašej práce z posledných rokov je absolútne oprávnená a realistická. Pýtam sa, naozaj sme v tejto rozprave len kvôli 45-dňovej lehote? Pri pohľade na túto chudobnú novelu mi totiž napadá scenár, ktorý sme v tomto parlamente počas vašej vlády videli už viackrát. Mám vážne podozrenie, že tento drobný, zdanlivo nevinný lex SFZ môže byť v druhom čítaní nosičom ďalších nesystémových zmien v športe. A my sa potom v druhom čítaní budeme bezmocne prizerať, ako tu niekto z koaličných poslancov vytiahne z vrecka 20-stranový pozmeňujúci návrh. Môže sa stať, že pokútne zavediete presne všetky tie spomínané Huliakove veľké reformy financovania, o ktorých v zime tak odhodlane rozprával. Vyhnete sa riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vyhnete sa veľmi potrebnej odbornej konfrontácii a diskusii. Ak má ministerstvo v šuflíku pripravené ozajstné zásadné zmeny, nech ich čestne predloží ako vládny návrh zákona riadnym legislatívnym procesom. Ale nerobím si ilúzie, pretože vám je bližšie chaos, tiché dohody a účelové skratky. Ako som povedala, o samotnej zmene by sa dalo baviť, aj keď si to možno pýta nejaké brzdy, aby sa opatrenie nestalo nástrojom svojvôle. Ale opäť, ako sa prišlo k lehote 45 dní? S kým to bolo kreované? Prečo práve mesiac a pol? Prečo nie dva? Boli navrhované aj iné modely. Nechýbajú ustanovenia, ktoré z tohto postupu robia naozaj krajnú možnosť? Nevieme. Verejná diskusia by odpovede zrejme priniesla. Takže ešte raz, my nie sme a priori proti úprave lehoty na preukazovanie spôsobilosti. Sme pripravení podporiť zmysluplné, vykonateľné a férové zmeny, ktoré zabezpečia poriadok vo verejných financiách. Ale nebudeme tolerovať, ak sa poslanecké návrhy zneužívajú na vybavovanie osobných účtov a nebudeme vám asistovať pri príprave pôdy pre netransparentné pozmeňovacie návrhy. Ja navrhujem, aby ste toto stiahli a nech ministerstvo riadne vypracuje a kľudne aj komplexnú novelu zákona o športe a nech ju pošle do medzirezortného pripomienkového konania a nech sa k dĺžke lehoty i ďalším podmienkam vyjadria samotní športovci a experti. Až potom sem príďte s normálnym, vyargumentovaným vládnym návrhom a môžeme sa baviť o tom, ako to slovenský šport skutočne posunie vpred. Dovtedy, pokiaľ nezmeníte tento hulvátsky prístup k legislatíve, nemôžete očakávať od nás nič iné ako kritiku a hlasovanie zdržať sa či proti. A ešte by som sa chcela, takže ten môj príspevok týmto som skončila, ale chcela by som sa vyjadriť k jednej veci. Ktorú som nedostala odpoveď, a to bolo síce to, že ja som sa pýtala, či ministerstvo dokáže poslať 4 milióny do 1100 futbalových klubov, pretože toľko futbalových klubov má mládež. A odpoveď som zatiaľ nedostala. Ja som to samozrejme adresovala vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach, ale odpoveď som nedostala. A ja viem, že ani futbalový zväz nie je schopný posielať peniaze na mládež do všetkých svojich klubov, preto tých 20 %, ktoré zo zákona musí posielať na mládež, posiela prostredníctvom kreditov do e-shopu, kde si tie kluby kupujú lopty a ja neviem, dresy, chrániče a ja neviem čo všetko. Čiže ani futbalový zväz nie je schopný posielať tie svoje peniaze dole do svojich futbalových klubov, tak ja som veľmi zvedavá, ako to chce robiť ministerstvo. A ja som sa neformálne pýtala mojich bývalých kolegov, keďže som tam pracovala, či je to kapacitne zvládnuteľné a oni mi povedali, že nie je. Oni momentálne v januári pripravujú 80 zmlúv na príspevok uznanému športu. Predstavte si, že by mali pripraviť 1100 zmlúv s 1100 klubmi. Tie zmluvy musia zaslať poštou, podpísané sa im to vráti, zverejniť ich, potom poslať peniaze. Jednoducho toto je nevykonateľné. Na toto som nedostala žiadnu odpoveď a pokiaľ viem, aj na nejakej tlačovej konferencii pána ministra sa ho to spýtali novinári a tiež odpoveď nedostali. Jednoducho on sľubuje vec, ktorú nedokáže zabezpečiť. Jednoducho je to nevykonateľné a ja sa naozaj aj z tohto miesta znova pýtam, ako chcete vo verejnom záujme použiť 4 milióny z tejto tranže, napríklad, ktorá je teraz zadržaná, a ako ich chcete poslať 1100 klubom? Ďakujem pekne. Pekne na vaše vystúpenie.