Martina Šimkovičová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Ja som si už zvykla, že progresívne poslankyne mi chcú nejak diktovať, kde sa mám nachádzať, s kým sa mám nachádzať, o čo mám komunikovať a aké témy si mám dať za hlavné témy mojej diskusie. Ja sa prispôsobujem ako minister aj termínom iných ľudí a v čase, kedy táto diskusia, ktorá sa otvorila na môj podnet, diskutovala vo vedľajšej miestnosti taktiež na dôležité témy, a na každom ministerstve sú potom štátni úradníci, štátni tajomníci, ktorí v prípade, že tam nemôže byť prítomná pani ministerka, tak diskutujú s ľuďmi a potom sme sa stretli a dali sme si výsledok tejto verejnej diskusie. Chcem len povedať na tomto mieste, že táto diskusia o Fonde na podporu umenia má pre mňa mimoriadny význam, pretože hľadáme nejaké spoločné systémové ciele, ako rozdeľovať financie, predsa len ide o sumu 30 miliónov eur. A preto je mi úplne jasné, a to sa vlastne stalo aj po mojom nástupe na ministerstvo kultúry, že práve tento Fond na podporu umenia sa stal nejakým hlavným bodom programu pre opozíciu, najmä pre Progresívne Slovensko. Hodnotiť pracovné stretnutie neurčuje prítomnosť ministra, nedáva tomu nejakú vyššiu hodnotu, keď sa tu rozpráva nie o politike, tuto môžeme rozprávať o politike, ale sa rozpráva o rozdeľovaní verejných financií. A keď tu už spomínam, že práve Fond na podporu umenia je pre Progresívne Slovensko a pre Otvorenú Kultúru!, ktorá vznikla mojím nástupom na rezort ministerstva kultúry hlavnou témou, tak práve preto asi v súvislosti s fondom na podporu umenia bolo a je veľmi často spomínané meno pani Kleinert, pani Jaurovej a rodiny Šimečkovej. Napríklad pani Šimečková, tu teda musím spomenúť, že na pani Šimečkovú bolo vznesené obvinenie zo subvenčného podvodu a to práve v súvislosti s touto otázkou, na ktorú sa pýtate, teda v súvislosti s Fondom na podporu umenia. Aj pre tieto dôvody a pre mnohé iné, ďalšie, s ktorými som sa počas troch rokov stretla v súvislosti s Fondom na podporu umenia, som povedala, že asi by bolo najjednoduchšie, keby sa tento fond na podporu umenia zrušil a aby sme hľadali iné možnosti financovania otvorenej kultúry alebo teda tej kultúry, ktorá je nezriadená a je teda zvonku. Či už sú to sponzori, úľava na dani alebo potom priama podpora z ministerstva kultúry, fungujú takto aj iné štáty v rámci európskeho zoskupenia. Je to vyslovene môj názor a preto som otvorila verejnú diskusiu, pretože o verejných financiách by nemal rozhodovať len jeden jediný človek, ale mali by o tomto rozhodovať ľudia, ktorých sa to týka, a o tom, ako sa rozhodne, o tomto rozhodnutí by mali vedieť všetci ľudia, pretože keďže ide o verejné financie, tak to ide z financií všetkých nás, daňových poplatníkov. My sme túto diskusiu otvárali so skutočne dobrými úmyslami, jasne deklarovanými úmyslami, pričom každý dostal na toto stretnutie na ministerstve kultúry pozvánku v rovnakom čase, aj Otvorená Kultúra! dostala pozvánku v rovnakom čase, prvý mail údajne nevedeli nájsť, druhý našli a v tom maili bolo napísané, že tá pani, ktorá teda by mala k nám prísť diskutovať, že nie je kompetentná sa vyjadrovať ku kultúre, a teda že my ako ministerstvo by sme si mali vybrať zástupcov z Otvorenej Kultúry!, ktorí by k nám prišli komunikovať. Ďalej sa tohto stretnutia, a to aj oceňujem, zúčastnilo združenie Anténa, ktorí nevedia, tak zoskupuje 33 organizácií, ktoré dlhé roky čerpali z Fondu na podporu umenia. Najskôr chceli prečítať na tomto stretnutí len nejaké stanovisko a nechceli diskutovať, ale napokon, a to oceňujem, ostali na tejto diskusii a zapájali sa do diskusie. Boli tam aj iní ľudia, napríklad zo súkromných divadiel, a téma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)