Martina Šimkovičová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Opäť ďakujem za slovo a ďakujem aj za otázku od pani poslankyne. Pani poslankyňa sa snaží nejako mi neustále diktovať, kde mám byť, kedy mám byť a ako mám riešiť záležitosti ako ministerka, akými konkrétnymi krokmi, čo je teda správne a čo je nesprávne. Ako jediná ministerka som otvorila verejnú diskusiu na pôde ministerstva aj s otvorenou kultúrou, ktorá vznikla práve v čase, kedy som nastúpila na ministerstvo kultúry. Mojou prioritou je vytvoriť podmienky pre fungovanie kultúry na Slovensku, slovenský jazyk, pôvodnú tvorbu, tradície a kultúrny život v našich regiónoch. Tak to bolo, tak to je a verím, že to takto aj zostane. Queer politická agenda nie je a ani nebude mojím programom. Dúhový pride ani filmový festival inakosti nepovažujem za prioritu slovenskej kultúry a s ich ideovým posolstvom ja osobne nesúhlasím. O verejných peniazoch sa však nerozhoduje podľa toho, či máte alebo nemáte k niekomu alebo k niečomu sympatie, ale rozhoduje sa podľa pravidiel. Žiadosti odporučila podporiť odborná komisia v programe kultúra znevýhodnených skupín. Nesúhlas s názormi organizátora nie je dôvodom na zamietnutie tohto projektu. Kvôli rôznym dotačným schémam sme znášali na Ministerstve kultúry rôzne protesty. Vznášajú sa neustále útoky a tlak. A čelili sme im len preto, že sme odmietli, aby bol fond na podporu umenia bankomatom pre jednu vybranú skupinu ľudí. Naším cieľom bolo nastoliť spravodlivejší systém, otvorenú diskusiu a predovšetkým transparentnosť pri rozhodovaní o verejných financiách. Môj postoj k financovaniu pochodov je stále rovnaký a nezmenil sa. Konkrétna podpora, na ktorú sa pýtate vy, pani poslankyňa, bola poskytnutá z dotačnej schémy pre znevýhodnené skupiny. Tieto procesy sa riadia svojimi vlastnými pravidlami, svojimi vlastnými smernicami. Podliehajú, samozrejme, aj legislatíve Európskej únie. Europoslanci zaradili medzi znevýhodnené skupiny aj ľudí, ktorí patria do spomínanej queer komunity. Ja, ako som už povedala, s takýmto zaradením osobne nesúhlasím, ako sú ľudia tejto komunity znevýhodnení, to je otázka. Čo im bráni v tom, aby tvorili umenie, aby prispievali nejakou prácou do spoločnosti? U človeka, ktorý je nepočujúci, u človeka, ktorý je telesne postihnutý, alebo u týraných žien je toto asi jasné. Je ale spravodlivé, ak sú takíto ľudia so skutočne vážnym postihnutím v rovnakej kategórii s ľuďmi, ktorí sa označujú ako queer? Je spravodlivé, ak sa delia o dotácie s ľuďmi, ktorí nemajú v skutočnosti žiadne prekážky v tvorbe? Som presvedčená o tom, že z peňazí na kultúru znevýhodnených skupín by sa nemali financovať pochody ani nejaké politické zhromaždenia, bez ohľadu na to, kto ich organizuje. Nepovažujem za kultúrne podujatie pochod, nech to už organizuje ktokoľvek. Toto nemá nič spoločné s umením. A v tejto súvislosti by som chcela upozorniť na to, o čom som hovorila v tej predchádzajúcej odpovedi, na výsledky vnútorného auditu, ktoré budeme, samozrejme, medializovať. A tento audit vykonal príslušný odbor na Ministerstve kultúry. Dopredu upozorňujem, že o kritériách kontrolovaných subjektov rozhodli priamo na odbornej sekcii, bez akýchkoľvek mojich zásahov či nejakých odporúčaní. Hlavným kritériom pri výbere bola výška dotácie, teda kontrolovali sa tie, ktoré vybrali cez dotácie z Ministerstva kultúry a rôzne fondy, najviac financií. Tam spadá aj spomínaná Nadácia Milana Šimečku. O tejto nadácii tu nehovorím len tak, ale preto, že je úzko spojená s progresívnymi kruhmi alebo s Progresívnym Slovenskom a figurujú v nej aj rodinní príslušníci, teda lídri vašej strany. Keď tu už rozprávame o tom, ako sa šafári na Ministerstve kultúry. Vnútorný audit Ministerstva kultúry v Nadácii Milana Šimečku identifikoval 16 nedostatkov, z toho 12 s vysokou závažnosťou a tie sa týkali nevrátenia poskytnutej dotácie na účet poskytovateľa, teda Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z dôvodu prijatia dotácie na ten istý účel od