Branislav Vančo — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Po mister, kolegyne, kolegovia, chcel by som upozorniť na dve veci pri tomto zákone. A chcem hovoriť o zákone o obecnom bremene. Keďže máme tu akoby, a teraz bol by som rád, keby pán minister to nebral ako dôkaz o tom, že nechceme, aby sa niečo v tejto oblasti robilo. Ale je to naozaj konštruktívna pripomienka. Právna, čisto, čisto vecná právna záležitosť. Lebo obávam sa, ak sa toto nevyrieši, tak tento zákon bude mať veľký problém na Ústavnom súde. Zároveň, zároveň sú to riešiteľné problémy, pokiaľ štát k tomu a ministerstvo k tomu pristúpi konštruktívne. Ide o to, že podľa § 52b tu máme dočasné vecné bremeno, ktoré môže trvať až do vlastne usporiadania tých vzťahov. Pričom zákon priznáva iba jednorazovú náhradu. A tá tretia vec v tom je, že to môže trvať vlastne strašne dlho. Môže to trvať vlastne neobmedzene dlho. A bolo by dobré, aby to bolo ústavne konformné, aby tam jedno z tých riešení je priznať tam nejakú opakovanú náhradu. To je jedna možnosť. Že teda, aby tá náhrada za to, že ten človek, vlastník, strpí to vecné bremeno zo zákona, tak dostane primeranú náhradu. Tá jednorazová môže byť príliš malá, ak to bude trvať príliš dlho, to usporiadanie tých vzťahov. ===== Jedna možnosť, že teda A bude na hrade. Za to, že ten človek, vlastník, strpí to vecné bremeno zo zákona, tak dostane primeranú náhradu. Tá jednorazová môže byť príliš malá, ak to bude trvať príliš dlho, to usporiadanie tých vzťahov. A tým pádom by z toho mohli vznikať súdne spory a aj teda samotný Ústavný súd by mohol vlastne vyhlásiť toto ustanovenie alebo toto riešenie za v rozpore s ústavou, keďže teda ústava chráni vlastnícke právo a síce umožňuje ho obmedziť, ale musia tomu potom nasledovať primerané zadosťučinenie a náhrada. Potom § 43 ods. 9 a § 80i ods. 1. Tu máme. Tu máme tiež problém. Máme tu blankentnú povinnosť strpieť tok a výkon správy. A má riešiť spor o vlastníctvo. Ale bez individuálneho rozsahu náhrady a procesnej ochrany. Čiže, ja by som to tak zjednodušil, že tu máme nejakú dieru a nejakú právnu neistotu. Pričom naozaj ústava aj Ústavný súd konzistentne vo svojich nálezoch chráni veľmi výrazne vlastnícke právo a tie zásahy do neho naozaj musia potom byť, teda, ak sa jedná o zákonné zásahy, tak musí tam byť jasné, akým spôsobom vlastne sa ten zásah rieši, aby bol v súlade s ústavou, aby ten rozsah nebol príliš veľký. Mal by byť naozaj, keď zákon a štát zasahuje do vlastníckeho práva, tak by mal byť presne taký, aký je nevyhnutný. Preto sa to musí riešiť individuálne. Potom aj tá náhrada, tak ako sme spomínali, a takisto procesná ochrana. To znamená, že ten vlastník dotknutý má jasný spôsob, akým vlastne sa zabezpečí, že nedôjde trebárs k nejakému nadmernému zásahu alebo že dostane malú náhradu a podobne. Čiže tamto riešenie akoby sa ponúka akoby vo väčšom alebo jasnom oddelení verejného vlastníctva vodného toku od vlastníctva parcely, zákonne vymedziť nevyhnutný rozsah, náhradu a samotné konanie, aby bolo jasné, aké majú tí vlastníci dotknutí procesné práva, akým spôsobom môžu chrániť to svoje vlastnícke právo. Ďakujem pekne za pozornosť.