Branislav Vančo — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. No prečo nemôžu? Sudkyne a sudcovia, ktoré už pôsobia na Najvyššom súde, prejsť výberovým konaním, previerkou spôsobilosti pri prechode na Najvyšší správny súd? To je tá otázka, na ktorú nedala odpoveď ani dôvodová správa tohto návrhu, ani minister spravodlivosti, ktorý tento návrh predkladá. Nedozvedeli sme sa to ani na ústavnoprávnom výbore a zatiaľ sme sa to nedozvedeli ani tu v pléne počas tohto rokovania. Je v absolútnom verejnom záujme, aby v justícii ako takej, zvlášť na tej najvyššej úrovni, či už na Najvyššom súde alebo na Najvyššom správnom súde, pôsobili ľudia, ktorí sú nielen odborne zdatní a najlepší, ale sú aj morálne a eticky zdatní a v ideálnom prípade aj preverený. Lebo naozaj, my môžeme dôverovať vo všeobecnosti justícii, ale čím väčšiu istotu máme, čím máme viac indícií, že títo ľudia sú aj morálne a eticky zdatní a sú tí najlepší, ktorí tam môžu byť, tak tým je to pre celý systém aj pre jeho dôveryhodnosť lepšie. No a preto aj boli zavedené do systému tieto previerky spôsobilosti. Ide tam o to, že sudcovia a sudkyne, ktoré prechádzajú v rámci výberového konania na iný súd vyššej inštancie alebo v rámci z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd, tak sú preverovaní. Aké majú kontakty? S kým spolupracovali? Aké majú pozadie? Či tam nedošlo v minulosti k nejakým väzbám alebo spolupráci so závadovými osobami, s organizovaným zločinom, s mafiou, či nezneužívali nejakým spôsobom svoju funkciu alebo nejaký vplyv. Lebo naozaj nepotrebujeme v rámci justície ľudí, ktorí takéto kontakty majú. Pretože to nikdy neznamená nič dobré. Ak hocijaký človek sa stretáva alebo spolupracuje s inými ľuďmi, ktorí majú závadové pozadie alebo sa pohybujú v prostredí organizovaného zločinu, takýto človek nemôže byť a nie je dôveryhodný. Ani v očiach verejnosti ako takej, ani v očiach tých ľudí a firiem, ktoré prídu na súd a chcú sa domôcť spravodlivosti. Preto potrebujeme využiť vlastne každú príležitosť preveriť sudcov a sudkyne, tých ľudí, ktorí rozhodujú častokrát o bytí a nebytí ľudí, ktorí prídu na súd, rozhodujú o veľkých peniazoch. Rozhodujú o veľkých sporoch. Nemôžu tam byť jednoducho ľudia, ktorí sú poplatní nejakým skupinám, ktorí sú poplatní trebárs aj politikom alebo sa snažia akýmkoľvek spôsobom mať vzťahy, ktoré im prinášajú akékoľvek benefity, či sú to finančné alebo akékoľvek iné. A tieto previerky spôsobilosti dokážu objaviť indície, ktoré, ak sa potvrdia, a ináč je dlhšie konania. A samozrejme, aj dnes môžu sudcovia a sudkyne podliehať aj bez toho, aby prechádzali z jedného súdu na druhý, tomuto prevereniu. Čiže ten argument ministra spravodlivosti, že to je nejakým spôsobom nefér alebo že je to nevhodné práve v prípade týchto 11, ôsmich alebo piatich sudcov a sudkýň, ktoré sú na Najvyššom súde a možno by chceli prejsť na Najvyšší správny súd, že to je niečo, čo ich dehonestuje alebo nejakým spôsobom ich znevýhodňuje, nie je to tak. Aj Ústavný súd to povedal veľmi jasne. Nedochádza k nejakej diskriminácii, nedochádza k tomu, že by boli ukrajovaní na svojich právach. Keby aj došlo k tomu, čo chápem, že tam je nejaký zásah, že tam je niečo, čo trebárs možno by oni očakávali, že nebudú musieť podstúpiť, ale je to iba zásah do nejakého ich pohodlia, do ich komfortu, ktorý ale zďaleka neprevažuje nad tým verejným záujmom, ktorý som tu spomínal. Aby sme zistili, ak máme v justícii ľudí, ktorí majú napojenia na organizovaný zločin alebo závadové osoby alebo ktoré by mohli naznačovať čokoľvek, čo znižuje ich dôveryhodnosť, tak je vo verejnom záujme, aby sme o tom vedeli a aby nasledovali potom ďalšie konania, ktoré to preukážu alebo vyvrátia. Každopádne, takýto človek, kde sú dôvodné podozrenia z toho, že by mohol byť nejakým spôsobom ovplyvnený alebo ovplyvňovaný, aby takýto človek, sudca alebo sudkyňa nesúdili, nerozhodovali o právach a povinnostiach, o majetku a bytí a nebytí ľudí, ktorí prídu na súd, aby dosiahli spravodlivosť. Takíto ľudia tam jednoducho nemajú čo robiť. A v záujme ministra spravodlivosti a každého jedného a každej jednej z nás by malo byť, aby takíto ľudia v justícii neboli vôbec. Preto nerozumieme tomuto návrhu zákona. Pretože nedostávame odpovede na otázky, prečo by to tak malo byť. Nie je to ani neférové, ani diskriminácia, nie je to nič, čo by nejakým neprimeraným spôsobom zasahovalo do práv týchto ľudí. Opakujem. My ani nevieme, či tých ľudí je 11 alebo 10 alebo 8 alebo 5. Nevieme. Na to minister spravodlivosti neodpovedal. Neodpovedal takisto ani na otázku, koľko ľudí, koľko sudcov a sudkýň vlastne Najvyšší správny súd v tejto chvíli alebo v krátkej budúcnosti bude potrebovať. Nemáme odpoveď ani na túto otázku. Lebo chápem, pokiaľ by tam boli voľné miesta, veľa voľných miest, ktoré nevie nijakým spôsobom Najvyšší správny súd a Súdna rada, ktorá o tom v konečnom dôsledku rozhoduje, nejakým spôsobom obsadiť, tak by sa to dalo nejakým spôsobom chápať možno. Ale takýto argument tu nezaznel jednoducho. Preto stále táto rozprava trvá. Ja stále dávam a my všetci, opoziční poslanci a poslankyne, stále dávame ministrovi priestor, aby sa k tomu vyjadril. Lebo my nemôžeme robiť rozhodnutia na základe toho, že niekto je príliš pohodlný na to alebo má pocit, že by to bolo dehonestujúce pre neho, keby prešiel tým výberovým konaním alebo previerkou spôsobilosti. Na zdravie, pán kolega. To preverenie je naozaj niečo, čo by sme mali možno ešte hľadať prísnejšiu úpravu. Pán minister tu spomínal argument, že aj keď prechádza sudca z okresu na okres, tak vlastne nepodlieha tomu prevereniu spôsobilosti na výkon sudcovskej funkcie. Ja si myslím, že mal by ísť skôr touto cestou. A mali by sme uzákoniť, aby aj takíto sudcovia museli prejsť previerkou, pretože môže zostať. Dajme si takýto príklad. Sudca je dlhodobo prikrmovaný. Samozrejme, nevie sa o tom. Robí sa to veľmi sofistikovane, takže nejakým spôsobom trestným právom to nie je postihnuteľné. A zatiaľ je prikrmovaný nejakou záujmovou skupinou. A tá záujmová skupina má nejaké aktivity nielen v okrese Poltár, ale aj v okrese Košice I v rámci mesta Košice. A tak mu povedia: „Nechaj sa preložiť do Košíc.“ On povie: Dobre. Nechá sa preložiť do Košíc. A tam mu pristanú veci alebo sa dostane ku kolegom alebo kolegyniam, ktorí rozhodujú o veciach tej skupiny, ktorá toho sudcu z Poltára, pôvodne z Poltára, prikrmovala. A on už v rámci svojej funkcie alebo svojou neformálnou mocou, neformálnym ovplyvňovaním dokáže pomôcť tej skupine. ABC O veciach tej skupiny, ktorá toho sudcu z Poltára, pôvodne z Poltára, prikrmovala. A on ti už v rámci svojej funkcie alebo svojou neformálnou mocou, neformálnym ovplyvňovaním, dokáže pomôcť tej skupine. A aby si svoje záujmy nejakým spôsobom presadil a ochránil. Aj to je, aj to môže byť dôvod, prečo nejaký sudca prejde z jedného súdu na druhý. A preto si myslím, že mali by sme ísť touto cestou, opačnou, ako navrhuje minister spravodlivosti, aby sme tie previerky sprísnili, aby aj v iných prípadoch sudcovia a sudkyne podliehali týmto previerkam. Myslím, že je v absolútnom verejnom záujme, aby sudcovia a sudkyne boli čistí, aby sme im mohli dôverovať. Aby sme mali istotu, že keď sa ktokoľvek obráti na súd, tak tam nie je už žiadna pochybnosť o tom, či ten človek rozhoduje spravodlivo, zákonne a nie v prospech nejakých skupín, nejakých osôb na základe toho, že má s nimi nejaké vzťahy. A práve toto tieto previerky dokážu zistiť. A dokážu ten systém čistiť, pretože my nevyhnutne potrebujeme, aby v justícii boli len čistí ľudia. To nie je len taká hocijaká pozícia. Naozaj, na sudcov a sudkyne musíme klásť tie najvyššie nároky, pretože to sú ľudia, ktorí rozhodujú o našich osudoch. Možno ešte viac ako my, čo sme tu v parlamente. Majú ešte väčšiu moc, pretože ich rozhodnutia sa týkajú individuálnych práv a povinností, individuálnych prípadov, kde rozhodnú o tom, či budete na slobode alebo pôjdete do väzenia, či vám niekto zaplatí tú faktúru, od ktorej závisí váš život a živobytie vašej rodiny, alebo nie. Naozaj majú obrovský vplyv na naše životy. Na konkrétne životy konkrétnych ľudí v konkrétnych prípadoch. No a keďže minister spravodlivosti neodpovedá na tie otázky a nedáva argumenty, ktorými by vyvrátil to, čo tu hovorím teraz ja, ale aj moje kolegyne a kolegovia z opozície, tak je tu priestor na rôzne špekulácie. My vidíme, že niektorí ľudia z tejto koalície, vrátane obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, majú obrovské problémy na súdoch. Pán Tibor Gašpar je konkrétne obžalovaný z účasti na organizovanom zločine, je obžalovaný z toho, že vlastne predal políciu mafii. A je obžalovaný. To nie sú nejaké klebety. To nie sú nejaké špekulácie. On je obžalovaný. A ten proces prebieha na súde. A my vidíme, že on sa celý čas, odkedy sme v tomto volebnom období, snaží aj s pomocou svojich kolegov z koalície zabezpečiť si lepšie postavenie na tom súde. Zmenili trestný zákon. Zmenili trestný poriadok, dokonca niekoľkokrát. Aj potom po tomto bode nasleduje ďalší bod, návrh zákona, ktorý sa týka právnej úpravy kajúcnikov, spolupracujúcich obvinených, ktorý v konečnom dôsledku úplne zničí tento inštitút, úplne zničí tento nástroj. Tento nástroj je životne dôležitý presne v kauzách organizovaného zločinu. Bez tohto nástroja, bez spolupracujúcich obvinených, nie je možné, aby boli ľudia, ktorí sú zapojení do organizovaného zločinu alebo ktorí zriadili takéto skupiny, aby boli postihnuteľní, aby boli potrestaní, aby skončili vo väzení. No a tá špekulácia, ktorá sa týka tohto zákona, je, že je potrebné na Najvyššom súde uvoľniť miesta. Aby tí piati, siedmi, ôsmi, jedenásť sudcov a sudkýň, ktoré teda pôvodne boli v tom správnom kolégiu, aby sa zobrali, odišli na Najvyšší správny súd a na Najvyššom súde sa vytvorili tieto miesta. Kam sa dostanú? No, vy sú to asi súdy, nie? A my vidíme, že sú tam rôzne tlaky. Videli sme aj absurdné rozhodnutie v rámci dovolacieho konania na Najvyššom súde, ktoré nám povedalo, že vlastne akékoľvek podozrenie, akékoľvek spojenie, ktoré majú trebárs vyšetrovatelia a prokurátori, akékoľvek vyjadrenie dokonca v súkromnej komunikácii, môže znamenať, že sú vlastne v konflikte záujmov. A tým pádom celé konanie ide preč. To sa stalo na Najvyššom súde. A pre mňa osobne, a nech to nikto neberie osobne, ale je to môj názor, je to rozhodnutie absolútne bezprecedentné. Pritom ja viem, akým spôsobom sa rozhodovalo o tom v minulosti za celé roky, za celé roky, ako sa rozhodovalo o tom, že či je sudca nejakým spôsobom zaujatý alebo nie. Tam bola jasná právna prax, ktorá bola veľmi ďaleko od toho, čo teraz nedávno ten Najvyšší súd v rámci toho dovolacieho konania povedal. Úplne iná. Čiže mne zablikala veľmi silno červená kontrolka, keď som to videl, keď som to čítal, že tu niečo nie je v poriadku. Tu niečo nehrá. Moja dôvera k Najvyššiemu súdu klesla veľmi vážne, pretože my tu máme za vyše 30 rokov naozaj rozhodovanie, rozhodovaciu prax, ktorá sa týka zaujatosti sudcov, a nielen na Najvyššom súde, ale aj potvrdzovaná judikatúrou Najvyššieho súdu, ale aj pri x rozhodnutiach, to je dennodenná prax na súdoch. Každého jedného stupňa sa rozhoduje o zaujatosti sudcov, o námietkach, ktoré dávajú strany v rámci súdnych konaní. To sú desaťtisíce rozhodnutí, možno státisíce za tých 30 rokov. To rozhodnutie Najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ktoré môže mať veľký vplyv aj na Očistec, kde je obžalovaný Tibor Gašpar, je úplne v rozpore. Je úplne v rozpore s tou judikatúrou. A teraz jednoducho ja špekulujem. Prečo? Prečo minister donesie takýto zákon? Nevie to vysvetliť? Prečo nemôžu tí sudcovia prejsť výberovým konaním a previerkou spôsobilosti? Moja odpoveď je: no možno. Možno len chce veľmi rýchlo ich odpratať z Najvyššieho súdu, aby tam mohli prísť iní sudcovia a sudkyne, ktorí budú mať pozitívnejší vzťah trebárs k strane SMER alebo k jednotlivým predstaviteľom tejto koalície. No zrejme. A kým iba robí službu? Tak to je dehonestujúce, naozaj. Minister spravodlivosti týmto piatim, šiestim, siedmym sudcom a sudkyniam robí iba službičku, že ich chce vyhovieť, aby mohli odísť z Najvyššieho súdu na Najvyšší správny súd a znova sa venovať tej agende, tak podľa mňa je to dehonestujúce. To ich v skutočnosti dehonestuje. Aj ministra spravodlivosti, aj tých samotných sudcov a sudkyne, že jednoducho nemajú toľko cti, aby prešli tým výberovým konaním aj tou previerkou, ale aby sa takýmto spôsobom cez legislatívny proces, cez zákon, zákonnú úpravu tomuto vyhli. Podľa mňa to je dehonestujúce v skutočnosti. A potom tu máme ešte ten horší prípad, lebo naozaj mi to príde, že toto nie. Kto by toto robil? A potom tu máme ten horší prípad. Uvoľniť miesta na Najvyššom súde. A znova sa to nejakým spôsobom poprehadzuje. To nielen, že odídu správni sudcovia. Oni teraz robia na rôznych agendách. A tí sudcovia a sudkyne, pokiaľ sú na Najvyššom súde, častokrát 20 – 25 rokov, tak oni vymenia niekedy aj všetky agendy, aj občianskoprávnu, aj obchodnoprávnu. Jednoducho veľakrát už ich nebaví to robiť a je to v rámci nejakého kariérneho, aj z iných dôvodov je pre nich dobré zmeniť tú agendu. Čiže tam sa vytvorí nejaký priestor. Vytvorí sa tam nejaký priestor, ktorý dá možnosť zasahovať do súdneho manažmentu, meniť senáty, aj trebárs zloženie veľkého senátu, ktorý rozhoduje o dovolaniach, zabezpečiť si, aby tam boli naozaj iba ľudia, ktorí síce neprešli previerkou spôsobilosti podľa zákona, ale prejdú nejakou previerkou spôsobilosti podľa kritérií SMER-u. A následne budú rozhodovať tak, aby sa niektorým ľuďom z prostredia koalície nič nestalo. A keď sa im niečo stane, tak ich zachránia. Sme videli. Ešte raz to zdôrazním. Videli sme to rozhodnutie dovolacieho senátu. Je to niečo, čo je ako preventívna zbraň. Oni zasiahli preventívne, aby sa Tiborovi Gašparovi nič nestalo. Tak to čítam. Pretože nie je možné, aby oni rozhodli úplne v rozpore s 30-ročnou rozhodovacou praxou o zaujatosti sudcov. A práve v tomto momente, kedy to môže zmariť celú kauzu Očistca, v ktorej je Tibor Gašpar obžalovaný. Čas ukáže, či je to náhoda. Čas ukáže, či sú to špekulácie. Lebo tento zákon podľa všetkého prejde, pretože tu skoro nikto nepočuje. A keby aj počúval, tak máme skúsenosti, že koaliční poslanci, keď ide do tuhého, tak radšej sa tvária, že ani obraz, ani zvuk. Ale hlasujú tak, ako sa im povie. A naozaj. Vážení kolegovia a kolegyne, ktoré ste tu, aj takéto hlasovania môžu rozhodovať o charaktere štátu. Môžu rozhodovať o tom, či na Slovensku spravodlivosť bude fungovať alebo nie. Koľkí z vás zistili? A kým dopadli? To rozhodnutie dovolacieho súdu. To rozhodnutie dovolacieho súdu zase prišlo potom, ako prišlo nové vedenie Najvyššieho súdu. To riešila už Súdna rada, kde koalícia nominovala polovicu členov a plus samozrejme sú tam aj sudcovia a sudkyne, ktoré jednoducho majú bližšie k tejto koalícii a s ktorými teraz spolupracujú. A je to vidno. Je to vidno, ako pracuje Súdna rada. Mne je to veľmi ľúto, že to musím povedať. Ale Súdna rada častokrát rozpráva veci, ktoré sa hodia tejto koalícii. A neadresuje veci, ktoré by boli proti tejto koalícii. A nehovorím, že to majú robiť, že majú konať politicky, práve naopak. Hej, vidíte tam tú nerovnováhu, že nejdú podľa toho, čo je zákonné a spravodlivé. Pán poslanec, chcem vás len upozorniť, že sa blíži 16:00, aby ste tak ukončili svoje vystúpenie, dobre? Prerušíme, nie? Kľudne. Keď ma prerušíte, tak ma prerušíte, tak ako teraz. Dobre, čiže naozaj to dovolacie konanie na Najvyššom súde bolo podozrivé a teda jeho výsledky. Aj to rozhodnutie samotné, ako bolo napísané. Ja apelujem na kolegov a kolegyne z koalície, aby si to dobre rozmysleli, pretože justícia musí byť nezávislá. Spravodlivosť musí fungovať slepo, preto má justícia zaviazané oči. Musí byť slepá, aby sa nepozerala na to, voči komu pôsobí, voči komu rozhoduje. Musí brať do úvahy len zákon a to, čo je spravodlivé. Lebo vždy, keď sa toto skriví, keď sa do toho zasahuje, nakoniec sú z toho katastrofálne následky voči všetkým. Lebo my žijeme v tejto spoločnosti. A nevieme si ani predstaviť, keby justícia bola, keby sme mali v justícii len sudcov a sudkyne, ktorí sú skorumpovaní, čo, chvalabohu, tak nie je. Ale nemôžeme k tomu prispievať vedome. Jednoducho, ak nemáme jasné argumenty na to, prečo prijať a hlasovať za takýto zákon, ak sú tu pochybnosti o tom, aké sú úmysly za týmto návrhom zákona, tak nemôže nikto, kto to myslí so Slovenskom a so spravodlivosťou dobre, hlasovať za takýto návrh. Ani nemôžeme hlasovať za návrh zákona, ktorý Prečo prijať a hlasovať za takýto zákon? Ak sú tu pochybnosti o tom, aké sú úmysly za týmto návrhom zákona, tak nemôže nikto, kto to myslí so Slovenskom a so spravodlivosťou dobre, hlasovať za takýto návrh. Ani nemôžeme hlasovať za návrh zákona, ktorý vyhovie piatim ľuďom iba, a ktorý je šitý na mieru iba pre nich, aby sa nejaká iná právna úprava nedotkla ich pohodlia. Pán poslanec, prerušujem vaše vystúpenie, keďže sa blíži 16:00.