Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Keď som sa včera prihlásil ako prvý do rozpravy k tomuto bodu, tak som myslel, že teda možno ešte niekto zareaguje. Netušil som, že bude takáto dlhá rozprava. A už som teraz nemal v pláne vystúpiť, ale teda vystúpenie pána poslanca Vašečku a príchod pána podpredsedu Gašpara zmenili moje rozhodnutie. Pán poslanec Korčka, no ja neviem, to je také subjektívne hodnotenie, lebo ja vnímam ako nervózneho u niekoho úplne iného a tie reakcie, ktoré prichádzajú z vašej strany, podľa môjho názoru svedčia o nervozite. A nie je to tak, že opozícia samoúčelne obštruuje. Však my, keď rozsiahlo diskutujeme, tak diskutujeme k nejakým veciam, ktoré sú dôležité a ktoré sú veľmi zlé, ktoré posúvajú právnu úpravu zlým smerom. Nie sú to nejaké blbosti, nezmysly. Pravidlá rokovania parlamentu sú dôležité. A druhá vec, druhá podmienka, ktorá býva veľmi často splnená, je, že sa tak deje, keď legislatívny proces je nejakým spôsobom pokrivený. Napríklad, keď je to v skrátenom legislatívnom konaní a nebolo predtým pripomienkové konanie. Alebo, keď ide poslanecký návrh a ide o ten typ zákona, ktorý by si vyžadoval, aby k tomu bolo pripomienkové konanie, ale to sa obchádza tým, že sa predkladá poslanecký návrh zákona. Alebo, čo je tento prípad, keď sa predkladá nejaký návrh zákona a už je evidentné, nepopierateľné, že tá podstatná zmena príde až v druhom čítaní a v tomto konkrétnom prípade dokonca ani to, čo je dnes v tom návrhu zákona, v ňom neostane, lebo v ňom nemôže ostať, keďže ste stiahli návrh novely ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Čiže všetko, čo tam je, vyhodíte odtiaľ a dáte tam niečo úplne iné. Čiže je úplne normálne, že v takejto situácii opoziční poslanci diskutujú a využívajú možnosť, ktorú im dáva rokovací poriadok a aj tú možnosť ste im včera schválili. A teraz k pánovi podpredsedovi Gašparovi. A my sme spolu aj teraz viacerými zástupcami či už opozičných alebo koaličných strán, zhodou okolností SNS tam nebola. Ale respektíve bola iba ku koncu, bez toho, aby prišla s nejakými nápadmi. Boli sme v pracovnej skupine, ktorá pripravovala návrh novely rokovacieho poriadku. Stretávali sme sa niekoľko mesiacov. Prebrali sme všetky podnety, ako od Kancelárie Národnej rady, jednotlivých útvarov Kancelárie Národnej rady, tak od poslaneckých klubov. Na drvivej väčšine tých vecí sme sa zhodli. Bolo pár vecí, na ktorých sme sa nezhodli, napríklad to skracovanie času pre rozpravu. Vy ste to predložili bez nášho súhlasu, ale dobre, boli to veci, o ktorých sme vopred vedeli, ktoré boli vopred prediskutované, aj keď sa tam nenašla zhoda. Potom ste v druhom čítaní prišli s tým, že ste to úplne zmenili, úplne ste zmenili ten spôsob, akým sa obmedzuje rozprava. Nie ste s tým spokojní, lebo nedosiahlo to tie ciele, ktoré ste si asi od toho sľubovali, tak idete zasa meniť rokovací poriadok a nielen, že niečo zmeníte v druhom čítaní, ale komplet, komplet to celé príde v druhom čítaní, lebo ten návrh, o ktorom teraz rokujeme, žiadne obmedzenie rozpravy neobsahuje. A ten výsledok, ktorý bude v septembri, keď sa na tom dokážete dohodnúť, tak bude znamenať obmedzenie rozpravy. Toto je presne to, akým sa pravidlá pre rokovanie demokratického parlamentu nastavovať nemajú. A ja nehovorím o tom, že musí byť zhoda, že musí 90 % poslancov hlasovať za tú zmenu, aj keď to by bolo optimálne, keby sme sa tak dokázali zhodnúť. Ale nemá to byť spôsobom, že niečo vytiahnete v druhom čítaní a budete používať rokovací poriadok ako bič na opozíciu a upozorňujem vás, čokoľvek vymyslíte, aj tak tým možnosť vystupovať opozícii nezablokujete.