Branislav Vančo — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí študenti, žiaci, zdravím vás. Mám aj tu. Máme tu rozprávku. O zákone, ktorý mohol byť dobrý, ktorý mohol byť v prospech slobody slova, slobody médií, ochrany médií, ochrany informovanosti. My čerpáme všetci informácie z médií a médiá v demokracii majú nezastupiteľnú úlohu. Minister spravodlivosti týmto návrhom však minul tú šancu chrániť médiá. Ono je to aj trošku pochopiteľné, pretože, keď vidíme, aký majú vládni politici vzťah k médiám na čele s premiérom Ficom, dá sa povedať, že oni ich viac, oni ich nenávidia. To, čo ja vidím, akým spôsobom pôsobia voči médiám, ako sa o nich vyjadrujú. Samozrejme, okrem tých častokrát dezinformačných médií, ktoré si platia sami aj zo ostatných fondov rôznych a zo štátneho rozpočtu. Tí sú v poriadku, keď im dávajú otázky, ktoré sa týkajú ich životného štýlu alebo o tom, aký mali deň. Vtedy sú pre vládnych politikov na čele s premiérom Ficom médiá v poriadku. Akonáhle sú kritické, akonáhle dávajú nepríjemné otázky, ťažké otázky, tak vládni politici častokrát nechcú odpovedať, častokrát ich urážajú. Áno, stáva sa aj to, a nezriedka, že podávajú voči novinárom, novinárkam a médiám šikanózne žaloby, aby ich zastrašili, aby viac nepísali kriticky voči nim. Naozaj pri ministrovi spravodlivosti je zrejmé, prečo minul tú šancu chrániť médiá, pretože on si myslí, že politikov, zvlášť tých, ktorí majú moc, disponujú štátnym donútením a inými kompetenciami, on považuje politikov za slabšiu stranu. Tu vidno to absolútne nepochopenie reality zo strany ministra spravodlivosti. Politici sú tí, ktorí majú moc. To je fakt. Médiá majú právo informovať. Môžu písať, môžu rozprávať, môžu kritizovať, klásť otázky, ale nemajú reálnu moc. Nemajú možnosť nikoho donútiť niečo robiť. Nemajú možnosť povedať, že takéto budú pravidlá, ktorými sa všetci musíme riadiť. Iba politici. Vládni politici, ministri, poslanci a poslankyne Národnej rady majú moc rozhodovať o pravidlách a o osudoch iných ľudí. A pán minister spravodlivosti považuje a hovorí teda o tom, že politici sú tou slabšou stranou. Potom je jasné, že prinesie do Národnej rady takýto zákon, ktorý naozaj je unikát aj v tom, že z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel horší návrh, ako bol do neho predložený. A to samozrejme po zásahu z Úradu vlády. Keďže tam je tá nenávisť voči médiám a novinárom a novinárkam úplne najväčšia. To rozhodlo o tom, že tento návrh je horší, ako mal byť. Pokiaľ ide o tú druhú časť, ktorá sa týka Matúša Šutaja Eštoka, jednoducho aj na to sú dôkazy a fakty, že došlo k návrhu tejto právnej úpravy potom, čo minister vnútra spravil fatálnu chybu. Nepozeral si svoju elektronickú schránku. Dostal, prijal do tejto schránky rozhodnutie, rozsudok, uplynula mu lehota, na základe toho bol povinný zaplatiť 90 000 a urobiť ospravedlnenie Čurilovcom. Ak by sa toto nestalo, dnes o tomto v Národnej rade nerokujeme. To je fakt. Dnes by sme sa o takomto návrhu nebavili. Je zrejmé, že nepomôže ministrovi Šutajovi Eštokovi, aj keď to je tiež ešte otázne, keď vidíme, čo sa za tejto vlády deje v rôznych kauzách a ešte ako všetko sa to môže otočiť, tá kauza vlastne ešte nie je ukončená, plus ešte je tam možnosť na dovolanie. Takže ja, keď sledujem, čo sa tu deje, tak naozaj v tomto štáte je možné všetko. Urobiť zo zločinca obeť sa tu pomaly stáva štandardom. A o to ministrovi vnútra a ministrovi spravodlivosti, ktorý tento návrh predkladá, ide. Urobiť z niekoho, kto si neplní povinnosti, kto je babrák, obeť. Vďaka tomuto zákonu. Tomuto zákonu nepredchádzala žiadna hĺbková analýza, že tu máme nejaký systémový problém. Naopak, z tohto zákona ani zo súdov nevychádzala taká požiadavka, že by sa toto malo zmeniť, pretože ľudia jednoducho z nejakého dôvodu systémového sa nedostávajú k tým rozsudkom a tým pádom to je niečo, čo treba opravovať. Žiadna analýza a žiadna objednávka ani zo strany súdov, ani žiadnych iných organizácií, ktoré sa venujú tejto problematike. Jediná objednávka prišla od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka cez medzirezortné pripomienkové konanie a to priamo od Ministerstva vnútra. Tu je vidno, ako oni zneužívajú svoje funkcie, svoje postavenie, aby riešili svoje osobné problémy a vidíme to tu od prvého dňa tohto volebného obdobia. Začali sme s trestným zákonom, s tým promafiánskym balíčkom, ktorý bol určený na záchranu ľudí okolo Smeru a rôznych ďalších, vrátane podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Vidíme to tu opakovane. Matúš Šutaj Eštok dostal pokuty, respektíve Ministerstvo vnútra dostalo pokuty od úradu na ochranu oznamovateľov, tak minulý rok sme tu mali návrh, aby bol tento úrad zrušený. Toto je naozaj absurdné. To je absurdné takto sa chovať. A tu aj presne vidno, akú majú politici moc. Zvlášť politici, ktorí disponujú vládnou alebo koaličnou väčšinou. Sú schopní zrušiť úrad. Sú schopní zmeniť každý zákon vo svoj prospech a táto koalícia to robí od prvého dňa až doteraz. Celý čas tohto volebného obdobia si prispôsobujú zákony vo svoj prospech. Na druhej strane tu máme krajinu, ktorá krváca aj finančne, aj morálne a je to vďaka vládam Roberta Fica. Všetkým. A je to aj kvôli tomu, že tento parlament sa kvalifikovane návrhom koalície zaoberá problémami politikov a nie problémami tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že v prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Hej. V prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Nech ktokoľvek, kto má skúsenosti s týmto portálom, nech povie, že tento portál, že Slovensko.sk je fajn. Že to funguje, že to je vlastne bez problémov. Pa máš asi. Vážne? Pán poslanec, len vám pozastavujem, aby ste sa nerozhorčoval, že vám beriem slovo. Skúste sa vrátiť k téme. Ja mám právo, ja mám právo komentovať, či hovoríte k veci alebo nie. Mám právo podľa rokovacieho poriadku. Slovensko.sk. Tak nám teda povedzte, ako to súvisí s týmto zákonom. Pán predsedajúci, vy ste taký netrpezlivý, pán Gašpar. Skúste, skúste chvíľku počúvať namiesto toho, aby ste neustále skákali nám poslancom a poslankyniam do reči, rozhodovali o tom, čo sa vám, čo môžeme hovoriť a čo nie podľa toho, čo sa vám páči alebo čo sa vám zdá. Pritom, keby ste aspoň naozaj počúvali, bavíte sa tam s ministrom spravodlivosti a potom idete mňa upozorňovať v druhej vete, keď ešte ani netušíte, o čom idem hovoriť. Že ešte raz. Slovensko.sk je ten problém, pretože Slovensko.sk nefunguje. A ja v tomto akoby aj sa zastávam trochu ministra Košúta Eštoka, že ja ho trochu aj chápem. Že naozaj dostať sa do tej schránky e-mailovej je niekedy veľký problém, pretože ja sám osobne nepoužívam tú schránku, respektíve nechcem ju používať, pretože sa tam neviem dostať bez čítačky občianskeho preukazu. Už asi trikrát mi zmizla tá čítačka. Buď si ju niekto požičal a nevrátil, alebo ja som ju niekde založil. Načo potrebujeme čítačku občianskych preukazov, aby sme sa dostali k e-mailom, keď s nami štát komunikuje. Ja komunikujem elektronicky s každým, s každým jedným subjektom, s ktorým nejakým spôsobom prichádzam do kontaktu. Či je to banka, poisťovňa, čokoľvek. E-mailom alebo elektronicky vo všeobecnosti považujem internetbanking. Jediné, čo nechcem, jediné, čo nechcem, je komunikovať so štátom cez Slovensko.sk. Lebo je to proste katastrofa. A tu je ten, tu je ten problém, ktorý, ktorý sme mali opraviť. Pretože 2 miliardy Slovenská republika vynaložila na Slovensko.sk a je to katastrofa. Jediný človek na svete alebo na Slovensku je pán poslanec Macák, ktorý je spokojný s týmto portálom. A ja naozaj teda, nech mi napíšu aj ľudia na Facebook alebo na Instagram alebo na e-mail, ktorí teda naozaj, že nemajú, nemajú zlú skúsenosť so Slovensko.sk, pretože ten spôsob, akým to funguje, ja som nepočul nik od nikoho, že by to pochválil. Problém je, že Slovensko.sk totiž nerobí to, čo by malo, že zjednodušuje život občanom, zjednodušuje nám komunikáciu alebo vybavovanie vecí. To, čo sa stalo zo slovenského Slovensko.sk, je to nástroj na kradnutie. Nič iné. Aj teraz to vidíme. Dnes máme ďalšiu kauzu na stole. 90 miliónov na Slovensko.sk. A zase je to predražené a zbytočné a nepomôže to tomu portálu, ale niekto si prilepší. Niekto zase zarobí milióny eur na úkor štátneho rozpočtu. Dva mesiace alebo mesiac dozadu minister Migaľ sa tvári, že Slovensko.sk, ak sa do neho nenaľuje tiež nejakých 100 miliónov alebo 80, takže zhorí, že spadne a nebude fungovať. Dva mesiace nič sa nestalo. Medzitým máme aj analýzu, o ktorej nemôžeme hovoriť, lebo je tajná. Máme analýzu, že to bola hlúposť, čo minister Migaľ hovoril. Čomu to nasvedčuje? Prečo sa minister Migaľ tváril? Prečo sa tváril, že to Slovensko.sk neprežije ani týždeň, ak sa doňho nalenú desiatky miliónov eur? Nenaliali sa a stále to funguje a plus máme analýzu, ktorá je tajná. A zrazu to ide všetko do stratena alebo teda nevieme, lebo všetko sa tu utají. Verejnosť nevie. Ale podozrenia zostávajú. A teraz môže mňa niekto viniť, že mám podozrenie, že chceli kradnúť, keď to utajia. A tá realita je taká, aká je. Takže zaoberajte sa Slovenskom.sk, ale nie tak, že ho budete využívať na kradnutie. Využívajte ho tak, aby ste zjednodušili ľuďom život. A nie, že prinášate návrhy, ktoré v konečnom dôsledku skomplikujú súdne konania. Riešte tie problémy, ktoré treba riešiť. A nie zástupné a nie stále iba svoje problémy. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.